Nová knižná akcia so zľavou až do 80%

Theodore Boone: Obvinený

Nad THEODOROM BOONOM sa zbierajú temné mraky. Kým celý Strattenburg netrpezlivo čaká na obnovený proces s neslávne známym...

John GrishamFortuna Libri (2013) • Séria Theodore Boone • Edícia Fortuna Teen • 3. diel

🍎 Vypredané, sú však dostupné iné vydania
8,90€

📚Prečítaná za 4,90€ (Zľava 45%) Zobraziť v bazári kníh

✅ Poštovné ZADARMO nad 39€ ✅ Knižná akcia každý mesiac ✅ Bezpečný nákup

Nad THEODOROM BOONOM sa zbierajú temné mraky. Kým celý Strattenburg netrpezlivo čaká na obnovený proces s neslávne známym Petom Duffym, ktorý je podozrivý z vraždy, v kaši sa ocitne aj strattenburský detský právnik. Theo je obvinený z krádeže. V hre je jeho povesť, a keďže sa mu nad hlavou kopia ďalšie a ďalšie hrozby a dôkazov proti nemu pribúda, urobí čokoľvek, aby dokázal svoju nevinu – aj keby to znamenalo porušiť nejaký ten predpis.
Triumfy a triky Theodora Boona sú plné príťažlivého napätia, ktoré čitateľa neopustí do poslednej stránky, vďaka čomu John Grisham získal titul nespochybniteľného majstra detektívok z právnického prostredia a jednotky medzinárodných bestsellerov.

Ukážka textu z knihy


Theo sa ohlásil v riaditeľni a vrátil priepustku. Jeho spolužiaci
mali práve štvrtú hodinu, chémiu, a Theo sa chcel
vyhnúť príchodu uprostred hodiny. Zašiel preto do malej
kancelárie pána Mounta, ktorá bola v chodbe oproti ich
triede. Dvere boli našťastie otvorené a pán Mount sedel za
stolom, jedol sendvič a sledoval na laptope miestne správy.
„Sadni si,“ vyzval učiteľ Thea a ten sa usadil na jedinej
voľnej stoličke, ktorá bola v miestnosti.
„Takže to už asi viete,“ povedal Theo.
„Pravdaže. Sú toho plné správy.“ Pán Mount posunul
laptop o niekoľko centimetrov k Theovi, aby mal lepší výhľad.
Reportéri práve spovedali šerifa. Hovoril, že po pánu
Duffym niet ani stopy. Prehľadali jeho dom, a nič nenašli.
Obe jeho autá, sedan mercedes a esúvéčko ford našli
zamknuté a zaparkované v garáži. Pán Duffy určite hral
v nedeľu neskoro popoludní golf – sám – a nosič golfových
palíc ho videl odchádzať z ihriska. Sedel v golfovom vozíku
a mal namierené k svojmu domu vedľa šiestej hracej dráhy.
Takto ho zamestnanec videl opúšťať ihrisko po skončení
hry už mnoho ráz. V nedeľu v noci o 22.30 Pete Duffy telefonoval
s Cliffordom Nanceom a podľa Nancea súhlasil, že
sa stretne s tímom obhajcov presne o siedmej ráno na dlhej
prípravnej porade.
Pete Duffy žil dve míle na východ od mesta, v nedávno
vybudovanej rezidenčnej štvrti pre bohatých s názvom
Waverly Creek. Rozprestierala sa okolo troch golfových
ihrísk a mala svojim obyvateľom poskytnúť dostatok súkromia.
Vjazd aj výjazd dvadsaťštyri
hodín denne monitorovala
služba pri bráne a bezpečnostné kamery zaznamenávali
každý pohyb. Šerif bol presvedčený, že Pete Duffy
neopustil Waverly Creek ani jednou z týchto brán. „Existuje
niekoľko štrkových ciest, ktoré vedú dnu a von, takže
predpokladám, že odišiel tadiaľ,“ špekuloval. Bolo očividné,
že šerif nemá s novinármi veľa trpezlivosti.
Pokračoval tým, že zatiaľ neexistujú nijaké stopy, akým
spôsobom Pete Duffy ušiel. Či pešo, stopom, na štvorkolke,
alebo na skútri, na golfovom vozíku – to sa zatiaľ policajtom
depodarilo určiť. Neexistoval však nijaký záznam
o tom, že by Duffy vlastnil skúter, motorku alebo iný druh
vozidla, ktorého registrácia je povinná.
Pri odpovediach na náhodné otázky novinárov šerif vysvetlil,
že: 1. neexistuje dôkaz o tom, že by Duffymu pri úteku
niekto pomáhal, 2. neostal po ňom list na rozlúčku, ktorý
by naznačoval, že skočil z mosta, či iný dramatický obrat,
3. neexistuje dôkaz o tom, že by v prípade niekto hral špinavú
hru, napríklad že by nejaký votrelec z neznámeho dôvodu
chcel Duffyho noc pred procesom odstrániť, a 4. zatiaľ
nenašli nijakého svedka, ktorý by videl Duffyho po odchode
z golfu, pri ktorom ho spozoroval nosič palíc.
Šerifovi napokon došla trpezlivosť a ospravedlnil sa.
Televízia prepla naspäť do štúdia, kde sa dvaja moderátori
pokúšali to málo, čo šerif povedal, pretaviť do šťavnatého
príbehu.
„Tak kde je?“ ozval sa pán Mount prežúvajúc sendvič.
„Nemôžem uveriť, že by odišiel uprostred noci, pešo
a cez lesy,“ vyhlásil Theo. „Čo sa podľa vás stalo?“
„Má komplica. Duffy nie je táborový typ, nie je to človek,
ktorý by rozumel lesom a vedel, ako v nich prežiť. Stavím
sa, že vykĺzol z domu po polnoci, keď už susedia sladko
spali, na bicykli, aby nenarobil hluk, a prešiel míľu či
dve dole po ceste, kde naňho už čakal komplic. Bicykel
naložili na korbu dodávky alebo do kufra auta a zdúchli.
Na súd sa mal Duffy dostaviť o deviatej, takže získali náskok
sedem alebo osem hodín.“
„Vás to zaujíma, však?“ opýtal sa pobavený Theo.
„Iste. Teba nie?“
„Samozrejme, ale nepremýšľal som o tom toľko ako vy.
Kde je Duffy v tejto chvíli?“
„Ďaleko. Polícia nemá ani potuchy, akým vozidlom
s komplicom cestujú, takže sú v bezpečí, kým nevyjdú na
povrch nejaké nové skutočnosti. Môže byť kdekoľvek.“
„Myslíte si, že ho chytia?“
„Niečo mi vraví, že nie. Môže sa to skončiť ako dokonalý
útek, najmä ak mal naozaj komplica.“
Pánu Mountovi ťahalo na štyridsiatku a – aspoň podľa
Theovho názoru – bol to bezkonkurenčne najzaujímavejší
učiteľ v škole. Jeho otec bol sudca a starší brat advokát.
Často hovorieval, že nechá školu školou a pôjde študovať
právo. Finančne podporoval debatný krúžok ôsmakov,
v ktorom bol Theo hviezdou, a tak si vybudovali blízke
priateľstvo. Pri sledovaní správ na laptope obaja spriadali
vzrušujúce scenáre o tom, čo sa stalo s Petom Duffym. Ako
sa mu v skutočnosti podarilo zmiznúť?
„Myslím si, že to prediskutujeme zajtra na hodine občianskej
náuky,“ povedal Theo.
„Žartuješ? Toto mesto nebude dva dni hovoriť o ničom
inom.“
Zazvonilo na začiatok prestávky a Theo bol hneď na odchode.
Prestávka na obed trvala len dvadsať minút a každá
sekunda bola vzácna. Chodby sa okamžite zaplnili ôsmakmi,
ktorí sa ponáhľali k svojim skrinkám a potom do jedálne.
Pred niekoľkými rokmi prešla strattenburská základná
škola modernizáciou a medzi populárnejšie výdobytky
patrili nové skrinky. Boli široké, hlboké a z dreva. Nahradili
staré hlučné kovové skrine, ktoré lemovali chodby po desaťročia.
Každá skrinka bola vybavená vstupným panelom,
čo sa podobal na klávesnicu mobilu, takže odpadla starosť
s kľúčmi. Stačilo vyťukať päť- alebo šesťmiestny bezpečnostný
kód a dvierka sa s cvaknutím otvorili.
Theov vstupný kód bol Sudca (78322) a vybral si ho ako
poctu svojmu obľúbenému psovi. Otvoril dvierka a okamžite
vedel, že niečo nie je v poriadku. Viaceré veci chýbali.
Theo občas dostal astmatický záchvat, pri ktorom musel
použiť inhalátor. Jeden nosil stále pri sebe a jedno balenie
s troma kusmi mal ako rezervu v skrinke. Všetky tri inhalátory
boli preč, rovnako ako červeno-modrá šiltovka klubu
Minnesota Twins, ktorú mal na háčiku pre prípad, že by
pršalo. Chýbali aj dva čisté poznámkové bloky. Učebnice
ostali na mieste, navŕšené jedna na druhej.
Theo na moment stuhol, hľadel do skrinky, až kým sa
neuistil, že sa mu nesníva, a potom sa rozhliadol okolo, či
ho náhodou niekto – napríklad zlodej – nesleduje. Zdalo
sa, že mu nikto nevenuje pozornosť. Odsunul učebnice,
poprehrabúval sa vo vnútri a napokon dospel k záveru, že
sa mu do skrinky niekto vlámal. Okradli ho!
Drobné krádeže sa občas stávali. Lenže nové skrinky
s kvalitným bezpečnostným systémom podobné vniknutia
prakticky vylučovali. Theo sa zahľadel dole chodbou na
miesto nad veľkými nástennými hodinami. Tam, kde bola
kedysi nainštalovaná bezpečnostná kamera, bol len prázdny
držiak. Kamera chýbala, pretože škola práve aktualizovala
monitorovací kamerový systém.
Theo si nebol istý, čo má robiť. Ak nahlási krádež, nasledujúcu
hodinu alebo aj viac strávi v riaditeľni vypĺňaním
formulárov. A čo bolo ešte horšie, bude musieť čeliť stovkám
zvedavých otázok od kamarátov a spolužiakov. Kým kráčal
do jedálne, rozhodol sa, že počká, aby si všetko poriadne
premyslel, a skúsi prísť na to, ako mohol niekto zistiť jeho
heslo a vlámať sa do skrinky. Ohlásiť to môže aj zajtra.
Zaplatil dva doláre za tanier špagiet, krajec studeného
chleba a fľašu vody. Sedel pri stole s Chasom a Woodym
a debata sa rýchlo zvrtla k procesu s Duffym a k jeho
zmiznutiu.
Počas rozhovoru sa Theo nemohol ubrániť nutkaniu
sliediť očami po jedálni. Bola plná ôsmakov, no nikto nemal
na hlave šiltovku Twins. Pokiaľ Theo vedel, bol jediným
fanúšikom Twins v Strattenburgu.
Na hodine pána Mounta Theo stručne opísal, čo ráno
videl na súde. Potom trieda sledovala miestne správy, keďže
Duffyho príbeh sa stal ústrednou témou všetkých rozhovorov
v meste. Po utečencovi nebolo stále ani stopy.
Agent FBI v interview pre médiá požiadal verejnosť o pomoc.
Dosiaľ nemali nijaké stopy, ktoré by vniesli viac svetla
do Duffyho zmiznutia. Veľa sa rozprávalo o miliónovej
kaucii, ktorú zložil, aby mohol ostať na slobode, a to viedlo
k mnohým príbehom o jeho finančnej situácii. Bývalý Duffyho
obchodný partner vyhlásil, že ho dobre pozná, a tvrdil,
že „vždy mal k dispozícii veľkú hotovosť, ukrytú na
tajných miestach.“ Táto šťavnatá klebeta vyniesla miestnych
reportérov na vrchol blaha.
Po vyučovaní si Theo opäť skontroloval skrinku a zdalo
sa, že je všetko v poriadku. Nič ďalšie nechýbalo. Pomyslel si,
že by mal zmeniť vstupné heslo, ale rozhodol sa, že ešte počká.
Zmena hesla nebola jednoduchá, pretože všetky kódy
boli evidované v kancelárii riaditeľky. Škola si vyhradila právo
otvoriť hocikedy ktorúkoľvek skrinku, pokiaľ bol na to
primeraný dôvod, no stávalo sa to len zriedka. Aspoň raz už
Theo nezavrel dvierka na skrinke dobre a na druhý deň bol
prekvapený, prečo nie sú zamknuté.
V siedmom a ôsmom ročníku to nebolo nič nezvyčajné,
pretože blokovací mechanizmus fungoval tak, že žiak
musel stisnúť tlačidlo ZATVORENÉ a tri sekundy ho držať.
Dvanásť- a trinásťročné deti bývajú nepozorné, keď sa
ponáhľajú, a ľahko stratia trpezlivosť, a tak sa stávalo, že
niekedy tlačidlo nepridržali dostatočne dlho.
V čase, keď Theo vyšiel zo školy a kráčal k bicyklu, bol
presvedčený, že sa skrinka nestala obeťou vlámania, ale
vandalov. Predsavzal si, že bude ostražitejší.
Čoskoro ho však zastihol ďalší problém. Keď si ako
zvyčajne odomkol reťaz na bicykli, obtočil ju okolo kormidla
a odrazil sa dopredu, okamžite zistil, že predná pneumatika
je prázdna. Zosadol, preskúmal ju a našiel malý rez,
ktorým niekto prederavil bočnú stranu pneumatiky.
Pneumatiky začínali byť Theovou nočnou morou. Za
ostatné tri mesiace trafil dva klince, kúsok skla z fľašky od
koly a špicatý kus kovu, dve predné zase padli za obeť
bezohľadnej jazde. Otec tým nebol nadšený, a keď sa pri
raňajkách občas vyskytla téma nákladov na pneumatiky,
nálada klesla pod bod mrazu.
Najnovšia diera však nebola dôsledkom nehody. Niekto
úmyselne zapichol do pneumatiky ostrý predmet.

Recenzie a kritiky

Originálny názov: Theodore Boone: The Accused Rok vydania: 2013 ISBN: 9788081421914 Rozmer: 140×210 mm Počet strán: 280 Väzba: pevná Jazyk: slovenčinaŠtýl: dobrodružný

Zaradené v kategóriách