✅ Poštovné ZADARMO nad 39€ ✅ Knižná akcia každý mesiac ✅ Bezpečný nákup
Vstúpte do kúzelného obchodu, v ktorom nájdete všetko od metly na negatívne pocity až po mlynček na problémy. Ako sa vyrovnať so vzťahmi, nešťastnou láskou, finančnými problémami, ako nájsť zmysel života? Vydajte sa na cestu k spokojnejšiemu a šťastnejšiemu životu! Zamerajte sa na to, čo vám naozaj robí radosť. Byť šťastný je predsa také ľahké!
Ukážka textu z knihy
„To nie je pravda,“ oponovala som hrdým hlasom, hoci v podstate všetko,
čo vravela, bola absolútna pravda. Do očí sa mi nahrnuli slzy.
„Slzy trápenie nevyriešia,“ napomenula ma prísne zebra. „Ak chceš zísť
z čierneho pruhu, tak sa pohni. Niečo so sebou urob!“
„Čo mám urobiť?“ spýtala som sa s lícami mokrými od sĺz.
„Aspoň si kúp iné bonbóny,“ poradila mi zebra. „To naozaj musíš mať
všetko čierne?“
„To tak nejako samo…“ pokrčila som plecami.
„Veď práve. Tebe sa to všetko deje tak nejako samo,“ vyčítala mi zebra.
„Žiješ neuvedomele, v tom je ten problém. Podľa princípu: Nemám na ružiach
ustlané. Tak si, dočerta, ľahni inde! Nebuď obeťou okolností!“
„Počúvaj, zebra, nenadávaj mi,“ poprosila som. „Ja predsa nie som proti,
chcem sa z toho čierneho pruhu nejako dostať… Radšej mi poraď, ako to
mám urobiť.“
„Tak vstávaj!“ vyzvala ma zebra. „Je desať večer a ty ležíš v posteli.“
„Už som vstala. Čo teraz?“ spýtala som sa a zároveň som si obúvala papuče.
„Nasleduje generálne upratovanie!“ zavelila zebra.
„O desiatej večer?“ zhrozila som sa. „Nemôže to počkať do zajtra?“
„Život nemôžeš odkladať na zajtra,“ vyhlásila zebra a kopytom šikovne
otvorila moju skriňu. „Všetko odtiaľ vyhádž.“
Potom ma už zebra iba poháňala. Donútila ma prejsť celý šatník a vyhodiť
všetky staré veci. Nielen vyhodiť, dokonca som ich musela odniesť do
kontajnera. „Keby si to náhodou ráno začala ľutovať. Už ťa poznám,“ objasnila
mi zebra.
Musela som umyť všetok riad, rúru a upratať celý byt. Potom nasledovala
revízia chladničky. A nakoniec prišla na rad moja kozmetika.
Keď som o tretej nadránom vyliezla zo sprchy a znova uvidela zebru, bola
som si stopercentne istá, že som sa zo všetkých tých problémov zbláznila.
„Máš nejaké problémy?“ začudovala sa zebra, akoby mi čítala myšlienky.
„Ja?“ bola som na rade, aby som sa začudovala. „Myslím, že som mala…
včera… No teraz som taká akási svieža… celkom.“
„Chceš bonbón?“ ponúkla mi zebra.
„Ani nie,“ počula som, že vravím, „dala by som si radšej jablko. Pre
svieži dych…“
„Správne“ prikývla spokojne zebra. „Tak vidíš, trochu si sa rozhýbala,
vzala si z gruntu zopár starostí, a hneď sa ti zlepšila nálada.“
„Akých starostí? Veď som upratala byt,“ zažmurkala som.
„A ty si myslíš, že tvoje myšlienky sa neodrážajú v tvojom okolí? Mimochodom,
platí to aj obrátene,“ vyvracala mi zebra. „Uprac si byt a vyčisti si
hlavu aj dušu!“
„A to je všetko?“
„Nie, nie je. Nesmieš lipnúť na zlých veciach, mysli na niečo pekné. Život
predsa nepozná nijaké hodnotenia. V živote je každá udalosť prirodzená.
Hodnotíš ich ty sama. A takisto ich sama maľuješ rozličnými farbami.
Takže už nič nemaľuj načierno!“
„Čo presne máš na mysli?“ nedala som sa uchlácholiť. „Daj mi nejaký
konkrétny príklad.“
„Vyhodili ťa z práce? Výborne! Znamená to, že niekde na teba čaká oveľa
lepšia práca, len ju musíš nájsť. Si sama? Skvelé! Aspoň máš dostatok
času sama na seba. Došli ti peniaze? To je úžasné! Začni držať diétu a zároveň
hľadaj slušný zdroj príjmov. Nechal ťa priateľ? To je šťastie, lebo tým
konečne uvoľnil miesto tomu pravému! Inými slovami povedané, nech sa
stane čokoľvek, vždy to ber z tej lepšej stránky. Nakoniec naozaj bude všetko
perfektné. Uvidíš.“
„Čo budeme robiť ďalej?“ spýtala som sa so záujmom. Cítila som potrebu
niečo urobiť.
„Odteraz všetko závisí len od teba,“ vyhlásila zebra. „Čierny pruh je za
nami. Neuškodilo by ti trochu sa vyspať.“
„Nechcem spať, chcem žiť. Počuj, a je možné, aby v živote neboli nijaké
čierne pruhy?“ napadlo mi. „Že by boli iba biele.“
„To nie je možné,“ zarazila sa zebra. „Som predsa od prírody pruhovaná.
Tak to má byť.“
„A čo keby som ťa nafarbila nejakou inou farbou? Vravela si, že si môj
život… takže ja by som mala rozhodnúť, aké pruhy budeš mať, či nie?“
„To sú mi veci,“ čudovala sa zebra. „Ty máš ale nápady… Nikdy som nič
také nepočula, no znie to veľmi zaujímavo. Tak do toho! Nafarbi ma! A čím
ma chceš natrieť?“
Na chvíľu som zaváhala. Nemala som ani temperové, ani vodové farby,
dokonca ani nijaké iné výtvarné potreby. Potom som si všimla bonbóny.
„Čokoládou,“ rozhodla som sa.
Zebra trochu zarehtala – očividne udivene. Rýchlo som v miske rozpustila
čokoládové bonbóny – zásobila som sa nimi na zlé časy a tie sú teraz
preč. Potom som vzala štetec na púder a spolu so zebrou sme usporiadali
ozajstný body-art. Keď som skončila, kývla som hlavou smerom k zrkadlu.
„Čo na to povieš?“
„Nemáááám slov,“ uľavil si môj pruhovaný život a prezeral si hnedé
boky.
„Keď sa ma teraz bude niekto pýtať na život, budem vravieť: Je ako
zebra, chvíľu biely, chvíľu čokoládový,“ sľúbila som jej. A ak som sa naozaj
zbláznila, tentoraz výnimočne úspešne a možno povedať, že veselo.
