✅ Poštovné ZADARMO nad 39€ ✅ Knižná akcia každý mesiac ✅ Bezpečný nákup
Ani vo svojej tretej zbierke neuhýbam pred súčasnými spoločenskými, ako aj človečensko-vzťahovými problémami. Stále však ide o pohľad z evidentne nažitého a v snahe zachytiť ich a podať bez zbytočne metaforických príkras, pretože ani niet čo prikrášľovať!
Ukážka textu z knihy
Aká škoda že viem iba písať
Ležal som pri tebe tak blízko
ako to len bolo možné
miestami aj bližšie
a ty si sa v bode zlomu robila
že spíš
iba ja nie
viem to celkom isto
viac ako ti bolo milšie
Rozbil som ti atóm...
Dnes ráno som sa prebúdzal
s nástojčivou túžbou povedať ti
– Milujem ťa...!
ale ty si bola v inej izbe
a ja v inom živote
Toto sa nemalo stať!
Vonku prvýkrát zasnežilo
ten gauner zo štvrtého už opäť durí basy
a dievčaťu odnaproti prikyvujem na dobré ráno
akoby sa nič nestalo
Ľudia sú blázni
za vznik brázdy dokážu obviniť aj vranu
a ja dnes nechcem starnúť
iba si tichom zrátať všetky nuly
a jednotku načisto vypľuť spomedzi zubov
Podľa všetkého som nulou miliónový
– debil!
Aká škoda že viem iba písať
lebo to je skoro to isté
ako byť nemí...
Básnik je človek ktorý si to môže dovoliť
Nemám rád dni
o ktorých sa hovorí
že sú ako vymaľované
Potom sa bojím vyjsť na ulicu
že sa zafarbím
že budem dýchať iba sucho pastelové tiene
a v jamkách z vypadnutých očí
si budú robiť hniezda čierne drozdy
ktorým nedokážem každé ráno zožrať
toľko radosti zo života
Nepotrebujem rám
a k takému obrazu zo všetkých strán privolávam
do hromov blesky
ale keď neprší – nesnažím sa kvapkať...!
Tak oceň milá
moju snahu
keď ostávam doma
a z tvojho hlasu iba sajem mliečnu dráhu
anjelsky i zversky
od očí až k bradavkám
Smrť nie je nič iné iba slepý hodinár
Na svete je mnoho osamelých mužov
majú ženy
majú deti
majú milenky a prácu čo ich zhltla za živa
a napriek tomu píšu básne
Každý deň hádžu lasom
neschopných si priznať prílišné perforovanie tela
z ktorého sa mimovoľne uniká
každý deň niekam...
Vždy som ich priťahoval
zatváral skicár
z ktorého maľbou nikdy nebudú
a oni.
– nikdy vlastne ani neodišli
Dotierajú s rozpustenými tkaničkami od topánok
s vykasanou košeľou
prepoteným podpazuším
plejboji i trosky v tričkách s „OuKej“
a ja sa hrám
že im to všetko dokážem odpustiť
len jedno neviem
– hniť
mäsom na červeno
Hodiny ešte tikajú leto
ale lavička už chystá jesenný dizajn
– všetko má svoj význam
aj prelet života nad hodinovou vežou
Každé ráno zisťujem že som opäť zabudol zomrieť
Aj svätí majú v kostiach heavy metal
a môj afektovaný začína vždy „Veľkým vreskom“
v dramatizácii samého seba
čo na tom
že nie v kostymérni...
Kníšem hlavou
lebo o hrive sa už dá ťažko hovoriť
ale som to ja
so slintajúcimi chĺpkami na brade
akurát k tvojmu slnku sa už prestávam vyjadrovať
Každé ráno s kožou na nože!
Som nahý až ma nevidieť
a ráno scvrknuté do karpín mi pripomína
snímanie z kríža
ibaže Boh si jamky v lícach neumýva
iba z jaziev sa nechá plaziť svet
a kým sa tvári
že ho spravodlivou trestá
ja si svoj vytieram – ľavou
Láska
láska
láska...!
Okom diabla hráš z mojich kariet
dobre vieš
ako ťažko sa do podoby hnieti hlina
Ty nechceš prestať
a ja ti to nerád pripomínam
lebo každý iný z tejto párty by to vedel
iba ty si iná...
Recenzie a kritiky
Rok vydania:
2012ISBN:
9788089502264Rozmer:
155×215 mmPočet strán:
126Väzba:
pevnáJazyk: slovenčina
