✅ Poštovné ZADARMO nad 39€ ✅ Knižná akcia každý mesiac ✅ Bezpečný nákup
Bol krásny, inteligentný a neskutočne príťažlivý. Priťahoval ma tak ako ešte nikto. Po jeho dotyku som túžila ako po droge, hoci som vedela, že ma nebezpečne oslabuje. Stále som sa spamätávala zo všetkého strašného, čo sa mi v minulosti stalo, a v jeho prítomnosti ožívali zlé spomienky... Gideon si to uvedomoval. Aj on mal svojich démonov. Boli sme jeden druhému ako zrkadlo, ktoré odráža tie najtajnejšie rany a túžby. Putá jeho lásky ma premenili a ja som len dúfala, že muky, ktorých stopy sme obaja niesli, nás naveky nerozlúčia.
Ukážka textu z knihy
Bol krásny, inteligentný a neskutočne príťažlivý. Priťahoval ma tak ako ešte nikto. Po jeho dotyku som túžila ako po droge, hoci som vedela, že ma nebezpečne oslabuje. Stále som sa spamätávala zo všetkého strašného, čo sa mi v minulosti stalo, a v jeho prítomnosti ožívali zlé spomienky... Gideon si to uvedomoval. Aj on mal svojich démonov. Boli sme jeden druhému ako zrkadlo, ktoré odráža tie najtajnejšie rany a túžby. Putá jeho lásky ma premenili a ja som len dúfala, že muky, ktorých stopy sme obaja niesli, nás naveky nerozlúčia.
Ukážka textu z knihy
Mal striebornú viazanku a belostnú košeľu, takže neprítomnosť
farby zdôraznila jeho žiarivé modré dúhovky.
Stál tam s rozhaleným sakom, s rukami ledabolo zastrčenými do
vreciek na nohaviciach, a mne sa pri pohľade naňho zaiskrilo
pred očami, akoby som narazila do steny, o ktorej som do poslednej
chvíle nevedela.
Prudko som zastala, pohľad prilepený na muža, ktorý bol
ešte krajší, ako som si pamätala. Ešte nikdy som nevidela také
absolútne čierne vlasy. Žiarili a boli dosť dlhé, presahovali golier
košele. Sexi účes príťažlivých drsných chlapcov korunoval imidž
úspešného biznismena asi ako šľahačka karamelovo-čokoládový
kokteil. Ako by povedala moja mama, také vlasy mávajú len lotri
a zvodcovia.
Zovrela som päste, aby som sa na tie vlasy nevrhla. Zúfalo
som sa ich túžila dotknúť, či sú naozaj také hodvábne, ako sa
zdajú.
Dvere sa zatvárali. Vykročil dopredu a stlačil gombík, čím ich pohyb zastavil. „Je tu dosť miesta pre oboch, Eva.“
Jeho zastretý panovačný hlas ma vytrhol z omámenia. Odkiaľ vie, ako sa volám?
Jasné, zdvihol z dlážky môj preukaz. Chvíľu som mu chcela povedať, že na niekoho čakám a pôjdem druhým výťahom, no potom sa mi mozog prebral a naštartoval.
Preboha, čo sa so mnou deje? Ten chlap tu iste pracuje. Nemôžem sa mu zakaždým vyhnúť. A prečo by som to vôbec robila? Ak sa chcem dostať do štádia, v ktorom sa naňho dokážem pozrieť a brať jeho krásu ako samozrejmosť, musím ho vídať dosť často, nech ma nevyvádza z miery.
Ha! Akoby sa to dalo...
Vošla som do výťahu. „Ďakujem.“
Pustil gombík a cúvol. Dvere sa zavreli a výťah začal klesať.
Len čo sa to stalo, oľutovala som, že som nastúpila.
Po koži sa mi rozbehli vlny jeho magnetizmu. V takom malom uzavretom priestore sa jeho sila prejavovala príliš hmatateľne ako sexuálne vyžarovanie, až som musela nervózne prestupovať z nohy na nohu. Srdce mi vynechávalo, dych takisto. Opäť ma to k nemu nevysvetliteľne priťahovalo, akoby mi bez slova vydával príkazy, na ktoré sa moja bytosť naladila.
„Prvý deň bol fajn?“ vyľakal ma otázkou.
Jeho hlas zarezonoval v zvodnom rytme. Dopekla, odkiaľ vie, že som tu prvý deň?
„Áno,“ vyrovnane som prikývla. „A čo ten váš?“
Pocítila som, ako si ma obzerá, stále som však pozorovala hliníkové dvere. Srdce mi cválalo, žalúdok sa mi šialene zvieral. Bola som z neho totálne mimo.
„Rozhodne nebol prvý,“ pobavene sa ozval. „Zato bol úspešný. A jeho kvalita tuším stúpa.“
Prikývla som a podarilo sa mi usmiať, hoci som netušila, čo tým myslí. Na dvanástom poschodí kabína spomalila a nastúpila skupina ľudí, ktorí sa spolu priateľsky bavili. Ustúpila som do opačného rohu, aby som im urobila miesto a aby som sa ocitla čo najďalej od pána Temného a nebezpečného. Žiaľ, presunul sa tam so mnou. Odrazu sme boli ešte bližšie než predtým.
Upravil si už aj tak bezchybný uzol na viazanke a pritom sa mi rukou dotkol predlaktia. Prudko som sa nadýchla a radšej som sa sústreďovala na rozhovor neznámych ľudí, len aby som si nemusela všímať jeho tesnú blízkosť. Nemožné. Bol jednoducho tam. Priamo pri mne. Dokonalý, nádherný a s tou neuveriteľnou nevtieravou vôňou... Myšlienky sa mi rozbehli kadeľahšie, predstavila som si jeho vyšportované telo schované pod tým oblekom, aké by asi bolo nahé pri mojom tele, aký je tam dole dobre vybavený... No, možno nie.
Kabína sa ocitla na prízemí a ja som takmer zaúpela od úľavy. Netrpezlivo som vyčkávala, kým všetci vystúpia, a len čo sa mi naskytla šanca, vykročila som von. Jeho ruka mi pristála na krížoch. Kráčal vedľa mňa a jemne ma posúval dopredu. Dotyk
na takom intímnom mieste mnou otriasol.
Ocitli sme sa pri turniketoch a jeho ruka zmizla. Zvláštne, ale chýbala mi. Po očku som naňho pozrela, skúsila som mu niečo vyčítať z tváre, no hoci ma pozoroval, mal výraz hráča
pokeru.
„Eva!“
Pohľad na Caryho, ktorý sa v hale ležérne opieral o mramorový stĺp, zmenil situáciu. Cary mal na sebe džínsy, ktoré zvýrazňovali jeho dlhé štíhle nohy, a voľný zelený sveter podčiarkujúci zasa farbu jeho očí. Bez toho, že by sa musel pohnúť, vzbudzoval pozornosť všetkých ľudí naokolo. Priblížili sme sa k nemu, ja som spomalila a boh sexu prešiel okolo nás, potom cez otáčavé dvere a plavne nasadol do svojej čiernej limuzíny. Do tej, ktorú som včera videla.
Auto odišlo a Cary hvizdol. „No teda! Podľa toho, ako si ho hltala očami, je to ten, o ktorom si mi včera rozprávala, však?“
„Jasné, kto iný?“
„Ste kolegovia?“ Cary ma chytil pod pazuchu a cez normálne dvere ma vyviedol na ulicu.
„Nie.“ Na chodníku som sa prezula do športových topánok a bola som rada, že sa pri tom môžem oprieť o Caryho. Okolo prúdili chodci. „Neviem, kto je to, ale pýtal sa ma, aký bol môj prvý deň v práci, takže by som si mala zistiť, kde robí.“
„Veru tak.“ S úsmevom ma podopieral, keď som pri prezúvaní preskakovala z nohy na nohu. „Nemyslím, že v jeho prítomnosti sa vôbec dá pracovať. Na chvíľu sa mi normálne prehrial mozog.“
„To platí o všetkých.“ Vystrela som sa. „Poďme, potrebujem si vypiť.“
Ráno ma prebudilo miernou bolesťou v záhlaví, ktorá mi vyčítala tých niekoľko pohárov vína nad zdravú mieru. No keď som sa viezla na dvadsiate poschodie, neľutovala som opicu až tak, ako by som mala. Mala som na výber – buď sa opiť, alebo sa celý večer blázniť s vibrátorom. A nemienila som si dopriať baterkový orgazmus, v ktorom by hral hlavnú rolu pán Temný a nebezpečný. Niežeby vedel, aká som z neho nadržaná. Niežeby mu na tom zamak záležalo. Ja som o tom však vedela a nechcela som poskytnúť to povznesené uspokojenie ani len tej jeho verzii, ktorá sa vyskytovala iba v mojej hlave.
Strčila som si veci do spodnej zásuvky v stole. Všimla som si, že Mark ešte neprišiel, tak som si zabehla po kávu a vrátila som sa k počítaču, aby som si prečítala obľúbené blogy z reklamnej brandže.
„Eva!“
Takmer som sa mykla, lebo náhle sa objavil vedľa mňa s belostným úsmevom na pozadí hladkej kávovej pokožky. „Dobré ráno, Mark!“
„Veru dobré. Myslím, že ste mi priniesli šťastie. Poďte za mnou do kancelárie a vezmite si tablet. Môžete dnes večer zostať dlhšie?“
Pobehla som za ním, nakazená jeho nadšením. „Jasné.“
„V to som dúfal.“ Sadol si za svoj stôl.
Ja som si sadla na tú istú stoličku ako včera a rýchlo som si otvorila poznámkový program.
„Vodka Kingsman chce, aby sme jej vypracovali skúšobný návrh. V tej žiadosti sa spomína moje meno. Verte mi, je to prvý raz.“
„Blahoželám!“
„Vďaka, ale blahoželať mi môžete, až keď ten projekt získame. Ak sa im náš návrh zapáči, čaká nás ešte výberové konanie. Zajtra večer sa chcú so mnou stretnúť.“
„Uf! Tak rýchlo sa tu pracuje vždy?“
„Kdeže. Väčšinou čakajú na návrh, až potom navrhnú stretnutie, no Kingsman nedávno odkúpila firma Cross Industries a tá má desiatky dcérskych spoločností. To je pre nás dobré, len toho klienta musíme získať. Vedia to a chcú nás pocvičiť. Odskúšať. A prvou skúškou bude stretnutie so mnou.“
„Zvyčajne by sme vytvorili tím, nie?“
„Iste, vystupovali by sme ako skupina. Lenže oni vedia, ako sa to v našej brandži robí. Vyšleme k nim vyššie postaveného exekutívca a napokon aj tak musia pracovať s pešiakom, ako som ja. Preto si vybrali rovno mňa a chcú si ma preklepnúť. No musím uznať, že v ich žiadosti o návrh je viac informácií než podmienok. Je to takmer hotové zadanie, nemôžem im teda vyčítať nerozumné očakávania. Sú iba pedantní. A to platí o celých Cross Industries.“
Prehrabol si prstami husté kučery, čo bol prvý prejav stresu.
„Aký máte názor na vodku Kingsman?“
„Hm... viete, v živote som o nej nepočula.“
Mark sa rozosmial. „Chvalabohu! Myslel som, že som jediný. Dobré na tom je, že sa s nimi nespája negatívna publicita. Nijaké správy sú občas aj dobré správy.“
