✅ Poštovné ZADARMO nad 39€ ✅ Knižná akcia každý mesiac ✅ Bezpečný nákup
Celosvetovo úspešná séria Nadpozemská vychádza v CooBoo! Clara je bytosť s anjelskou krvou. Má poslanie, ktoré sa jej po častiach zjavuje. Musí zachrániť neznámeho chlapca z horiaceho lesa. Netuší však, kto je ten chlapec a prečo ho má zachrániť. Po presťahovaní sa do nového mesta sa Clara zoznámi s Christianom, tajomným chlapcom z vízie. Christian je charizmatický, milý, veľmi pekný, ale má priateľku a tak si Claru sotva všimne. Podarí sa Clare splniť svoju anjelskú úlohu a vyhovieť tak svojej mame? Je Christian skutočne tou pravou láskou alebo len dobrým priateľom? Clara si postupne zvyká v novom prostredí a zároveň objavuje záhadný svet anjelov. Zisťuje, čo všetko ešte o sebe a o ostaných nadpozemských bytostiach nevie – nie všetci sú totiž dobrí...
Ukážka textu z knihy
Prvýkrát, teda presne 6. novembra, sa zobudím o druhej v noci. V hlave
mi brní, akoby mi za očami tancovali svätojánske mušky. Cítim
dym. Vstanem a skontrolujem jednu izbu za druhou, aby som sa uistila,
že nikde nehorí. Všetko je v poriadku, každý pokojne spí. Pripomína
mi to skôr dym z ohňa alebo vatry, no v každom prípade je ostrý
a mieša sa s vôňou lesa. Nevnímam to však ako čosi nezvyčajné, môj
život je totiž opradený zvláštnosťami. Pokúšam sa znova zaspať, no nedarí
sa mi to. Zídem teda dole na prízemie. Vypijem pohár vody pri
kuchynskom dreze a vtom sa bez akéhokoľvek varovania ocitám uprostred
horiaceho lesa. Nepripadá mi to však ako sen. Zdá sa mi, ako
keby som tam fyzicky bola. Celé to trvá možno len tridsať sekúnd a keď
prídem k sebe, stojím opäť v kuchyni uprostred kaluže vody, pretože
mi medzitým vypadol z ruky pohár.
Okamžite bežím zobudiť mamu. Sedím pri nohách jej postele
a kým jej dopodrobna opisujem každý detail vízie, ktorý sa mi vybavuje v pamäti, snažím sa zhlboka dýchať. V skutočnosti je toho dosť
málo, len oheň a ten chlapec.
„Primnoho informácií naraz by bolo na teba príliš,“ povie. „Práve
preto sa ti poslanie vyjavuje po kúskoch.“
„Aj ty si sa ho dozvedela takýmto spôsobom?“
„Áno, rovnako ako väčšina z nás,“ odvetí, pričom sa elegantne vyhne
priamej odpovedi na moju otázku.
Nikdy mi nepovie nič o svojom poslaní. Je to jedna zo zakázaných
tém. A to mi riadne lezie na nervy, lebo sme si dosť blízke a vždy sme si aj
boli, no o túto významnú časť svojho života sa so mnou odmieta podeliť.
„Povedz mi, aké stromy si videla okolo seba,“ vyzvedá. „Ako vyzerali?“
„Boli ihličnaté, nie listnaté. Tuším, že to boli borovice.“
Zamyslene prikývne, ako keby to mala byť dôležitú stopu. No ja
nepremýšľam o stromoch. Myslím na toho chlapca.
„Keby som tak uvidela jeho tvár.“
„Dočkáš sa toho.“
„Zaujímalo by ma, či bude mojou úlohou zachrániť ho.“
Páči sa mi myšlienka, že by som mala byť jeho záchrankyňou. Bytosti,
ktorým v žilách koluje anjelská krv, majú totiž rôzne poslania –
niektoré sú poslami alebo svedkami, úlohou iných je zasa poskytovať
útechu, kým ďalší len vykonávajú činy, ktoré potom spúšťajú isté udalosti
– ale byť ochrancom znie naozaj vzrušujúco. Mimoriadne anjelsky.
„Nemôžem uveriť tomu, že už máš vek na to, aby si spoznala svoje
poslanie,“ povie mama jedným dychom. „Cítim sa tak staro.“
„Veď si stará.“
To nemôže poprieť, keďže má už vyše sto rokov, hoci vyzerá nanajvýš
na štyridsať. Ja sa na druhej strane cítim byť presne tým, čím aj
som: teda bezradným (ak nie práve obyčajným) šestnásťročným dievčaťom,
ktoré musí ešte stále vstávať ráno do školy. Momentálne sa vôbec necítim ako niekto, komu v žilách koluje anjelská krv. Pozerám sa
na svoju krásnu, energickú mamu a viem, že nech už bolo jej poslanie
akékoľvek, určite mu čelila s odvahou, humorom a šikovnosťou.
