Vydaté
Ivana Havranová (slovenský jazyk)

Kúpil(a) Frantisek pár minút dozadu

Kúpil(a) Frantisek pár minút dozadu

Kúpil(a) Frantisek pár minút dozadu

Kúpil(a) Andrea pár minút dozadu

Kúpil(a) Zuzana pár minút dozadu

Žaninka, vedela, ako ve¾mi ju ¾úbia. Pri oslovení Žana sa ale láska strácala. A malé dievèatko sa bálo, že naveky.
Hanlivé oslovenie považovala za trest najväèší! Vari by bolo lepšie dosta� po holom zadku. Nestávalo sa to síce èasto, veï bola miláèikom celej rodiny, no sem-tam veru zanovito trvala na svojom. Bojovala so špenátom, s rybami, ne¾úbila mlieko… a zo všetkého najneradšej upratovala veèer v malej izbièke svoje hraèky. Bábiky do postie¾ok a z prútia pletených koèiarikov, kocky do škatu¾ky. Mackovia mohli zosta� v kresle.
Ak sa len tak ponevierala po izbièke a kopala do jej nemých obyvate¾ov, rodièia sa hnevali. Veï lenivú dcérku nechcel ma� ani jeden z nich.
Postupne sa nauèila rodièov poèúva� a mali z nej ve¾kú rados�. Jej dušièka ale spokojná nebola. V škole výborná žiaèka, vyrastala do krásy. Nijaká modelka, to nie! K vstupenke do sveta modelingu chýbali dievèa�u dlhé nohy, dlhý krk… Vyrástla z nej pekná, ale nevysoká sleèna.
Zmaturovala na èisté jednotky a tešila sa na vysokú školu ako die�a na orieškovú zmrzlinu. Mala už dos� domáceho dirigovania, sledovania na každom kroku. Cítila sa dospelá, no mama jej ustaviène dýchala na krk. Starala sa do nej o to viac, že otec bol �ažko chorý a mal èo robi� so sebou. Mama niesla zodpovednos� za výchovu dcéry sama. Nuž a tá sa doma cítila neslobodná, kontrolovaná, pod tlakom…
Na vysokej sa rozbláznila hneï od prvého roèníka. Ako odtrhnutá z dlhej re�aze. Objavovala sa na všetkých súkromných aj školských veèierkoch. Milovala biele víno, milovala priate¾ov. A nezáväzné flirtovania, debaty, smiechoty… No vo chvíli, keï stretla Pavla, sa jej život otoèil hore nohami.

2.
Zaèali spolu chodi� a Žanka sa snažila svojmu milému vo všetkom vyhovie�. Keï sa po pol roku túlania po internátoch a cudzích vo¾ných bytoch k nemu nas�ahovala, zo svetáckej Žanky sa stala Žanka rodinná. Ak jej aj priatelia zavolali, lákali ju k Dody báèimu na veèerné stretnutie pri dobrom vínku, vystrúhala tvár mníšky a èudovala sa, že jej vôbec volajú. Akoby medzi nich nikdy nepatrila. Akoby u Dody báèiho nevypila možno i za Dunaj lahodného domáceho vína.
Chcela sa za Pavla vyda� a vedela, že svoj život musí totálne zmeni�. Ak sa ešte nedávno vracala domov hlboko po polnoci a nedostala sa z postele pred obedom, teraz už na život búrliváèky zabudla. Pavol ako vychýrený kuchár v meste, zamestnaný v podniku otvorenom do štvrtej ráno, prichádzal z práce nad ránom okolo piatej a vždy priniesol mlieko a èerstvé peèivo. Nakládol ich do tašky pred malou mliekaròou. Býval neïaleko. K malému, sladkým mliekom voòajúcemu obchodíku prichádzal takmer zároveò so zásobovacími autami a s mliekarkou bol dohodnutý. Každý deò si z nákladu uloženého pred zatvoreným obchodom odniesol šes� rožkov a liter èerstvého mlieka. Otvárala o šiestej.
A potom, niekedy popoludní, keï šiel von alebo do roboty, zaplatil.
Keï si potichu vybral z chladnièky maslo, syr a paradajky, aby si pripravil raòajky, keï si nalieval do hrnèeka s farebnými kvetinkami studené mlieko, Žanka ešte spala. Zobudila sa však vo chvíli, keï vošiel do postele a ukradol si kus ve¾kého paplóna. Ten až do tejto chvíle slúžil výluène jeho partnerke. Ukrývala sa pod ním ako malá kôpka zaspatého š�astia a Pavol sa ráno èo ráno pozeral na jej milú tvár a usmieval sa. Lebo Žanka najskôr o svoj kúsok tepluèkej, príjemnej istoty bojovala, ale potom otvorila dokorán vyspaté modré oèi…
Z vysokej sa vytratila v tre�om roèníku. Doma neboli nadšení. Vedeli, že šanca nájs� si dobré miesto je èoraz menšia. Našla si teda miesto sekretárky a naš�astie nemusela sedie� na kancelárskej stolièke od siedmej ráno.
Z domu odchádzala pred ôsmou a okolo pol štvrtej popoludní už bola doma, vo ve¾kom, prázdnom byte. Pavol sa zobúdzal pred dvanástou na poludnie a do svojho krá¾ovstva ve¾kých hrncov a rozpálených platní sporákov sa vracal denne pred druhou popoludní. Od chvíle, ako sa preobliekol do bieleho pláš�a a založil si trochu nepohodlnú vysokú èiapku šéfkuchára, sa nezastavil.
Podnik, v ktorom pracoval, mal poves� najlepšieho, takže všetci, ktorí ob¾ubovali dobré jedlo, prichádzali práve sem. Špecializoval sa na mäsá a zeleninu. V meste veru od neho lepšieho nebolo.

Èíta� ïalej

Skryt text