Gottland
Mariusz Szczygie³ (slovenský jazyk)

Keï Gottland získal ocenenie za najlepšiu európsku knihu roka, vo svojom prejave jej autor povedal: „Teším sa, že kniha Poliaka o Èechoch môže by� knihou Európana o Európe.“ Po¾ský novinár a spisovate¾ v nej predstavuje výber reportáží venovaných Èeskej republike, resp. Èeskoslovensku. V jeho dejinách sa horor strieda so smútkom a groteskou, autor z nezvyèajného uhla nazerá na zdanlivo známe udalosti a ¾udí, ako je príbeh Ba�ovej firmy èi Marty Kubišovej, ale predstavuje aj málo známe èi úplne zabudnuté príbehy.

Hereèka Lída Baarová – žena, ktorú Goebbels miloval a mnohí Èesi nenávideli. Sochár Otakar Švec – autor najväèšieho Stalinovho pamätníka, ktorý si siahol na život. Speváèka Marta Kubišová – žena s podmanivým hlasom a obe� eštebáckeho pornopríbehu. Eduard Kirchberger – spisovate¾, ktorý tvoril za každého režimu nieèo iné. To je len nieko¾ko postáv, ktoré zachytil po¾ský reportér Mariusz Szczygie³ v knihe Gottland. Pôvodne bola urèená iba po¾skému publiku, ale spôsob, akým zobrazil premeny minulého storoèia, z nej spravili univerzálnu knihu – slovenèina je už desiatym jazykom, v ktorom Gottland vychádza, pripravuje sa aj bulharský a švédsky preklad.

Investigatívne reportáže a eseje (alebo „halucinaèné príbehy plné úzkosti,“ ako napísal Liberation) sú vyrozprávané ve¾mi pútavým spôsobom, neraz pripomínajú detektívny žáner. S ním majú spoloèné aj množstvo obetí a prekvapivé zápletky. Autor nepracuje s ve¾kými èíslami, ale s osudmi známych aj menej známych osobností. Texty tvoria celok, v ktorom možno rozpozna� viaceré vzorce, ktoré sa v èeskej spoloènosti opakujú. Popri irónii, humore a sarkazme v nich nájdeme aj to podstatné – že ¾udia s nanútenými úsmevmi na perách v skutoènosti prežívali horor. Nie je ve¾a kníh, ktoré by demaskovali totalitné režimy s väèšou silou a pôsobivos�ou.

Napísali o knihe:

„Krásna kniha. Beznádejne žalostná panoráma èeských osudov 20. storoèia. (Opisuje tiež storoèie nové, rovnako žalostné.) Na osude Èeska ma vždy fascinovala neustála, dynamická, tragická a zároveò smiešna nejednoznaènos�. Mariusz Szczygie³ vychádza z tradície po¾skej reportáže a svoju metódu použil práve na túto nejednoznaènú èeskos�. Výsledok je ve¾mi silný, originálny, prekvapujúci. Väèšina týchto obrazov je pre mòa podnetná. Už dlho som nezažila taký intenzívny návrat k vlastným skúsenostiam, otázkam a fascináciám z mladosti. Toto Èítanie však vo mne vyvolalo hlboký smútok. Èakám na druhú èas� týchto reportáží-esejí-poviedok (pretože ich žáner nie je celkom jednoznaèný) s nádejou, že je možná istá katarzia, že sa možno dá oslobodi� z pasce stredoeurópskeho osudu.“ Agnieszka Holland