Malý tyran
Jiøina Prekopová (slovenský jazyk)

Kúpil(a) Andrea pár minút dozadu

Kúpil(a) Andrea pár minút dozadu

Kúpil(a) Andrea pár minút dozadu

Kúpil(a) František pár minút dozadu

Kúpil(a) Marek pár minút dozadu

aby mal lepší výh¾ad na vlny. Keï ho rodièia milo poprosili, aby zo stola zliezol, najprv si ich nevšímal. Rodièia sa ho potom pokúsili zo stola znies�, on však zlostne na celú miestnos� skríkol: „Nechaj ma na pokoji, ty sprostá krava!“ Naviac kopol mamu do brucha a otca uhryzol do ruky. Toto divadlo sa nieko¾kokrát opakovalo. Chlapec bol èoraz zlostnejší, rodièia èoraz rozpaèitejší a v ostatných hos�och vzrastal hnev. Rodièia ho rozhodne zniesli zo stola, na èo chlapec reagoval ešte búrlivejším záchvatom zlosti. Teraz bolo poèu� poznámky okolo sediacich hostí: „Keby to bolo moje die�a, dostalo by poriadne na zadok“. Rodièia sa celí èervení bránili: „To sme už tiež vyskúšali, ale bolo to ešte horšie.“ Teraz im zostávali iba dve možnosti: buï pôjdu s chlapcom von do dažïa, alebo ho nechajú stá� na stole. Obe rozhodnutia však pre nich znamenali porážku. Boli v pasci. Keï matka vychádzala z miestnosti, potichu plakala.
Pri prechádzke nábrežím sa nám naskytol podobný typický poh¾ad. Labute a kaèky viedli svoje mladé v úh¾adných zástupoch a chytali kúsky chleba, ktoré im hádzali výletníci. Jedna kaèica sa však na prvý poh¾ad líšila. Mala len jedno jediné káèatko, ktoré ju nenasledovalo, ale plávalo pred òou. Káèatko plávalo bezhlavo sem a tam medzi èlnkami a chniapalo po všetkom možnom, len nie po kúskoch chleba. A kaèka – podobne ako rodièia na lodi – neisto a so sklopenou hlavou nasledovala svoje mláïa.
„Aj matka musí by� chorá,“ povedal môj manžel. „Je to porážka pre oboch.“ A rozprávali sme sa o tom, aký je to problém, keï kàde¾ choré, ustrašené správanie mláïa�a prevezme namiesto toho, aby ho viedol k rešpektovaniu zákonov. Pretože ohrozenie týchto zákonov môže znamena� rozpad celej rodiny. Vtedy som pochopila, že nastal èas sa tejto téme venova�, hoci jej vedecké skúmanie bolo ešte celkom na zaèiatku.
Veï vo svojej ambulancii èoraz èastejšie stretávam rodièov, z ktorých die�a�a „sa stal zlý sen“, a ktorí sú jeho správaním celkom zastrašení. Svojím die�a�om sa cítia zotroèení, hoci pre seba i svoje die�a vytvárajú slobodu, v ktorej si prajú ži�. Títo rodièia sa cítia zneistení vo svojej výchovnej role, pretože ich die�a nereaguje ani na ich vrúcne správanie, ani na pochvaly a pokarhania. Sú to rodièia, ktorí už takmer ¾utujú, že priviedli na svet die�a, a manželské páry, ktoré správanie takýchto detí zažili a potláèajú preto prianie ma� vlastné deti.
Títo malí tyrani nie sú len deti, ktoré extrémne agresívnym správaním ovládajú svoje okolie. Patria k nim aj deti, ktoré vlastná panovaènos� za�ažuje, a podobné výbuchy zlosti si teda nedovolia. Takéto deti sú skôr odmietavé, všetko z úzadia pozorujú a u�ahujú sa do svojho vlastného „vnútorného sveta“ – do vnútorného sveta, ktorého pomery dokážu ešte zvláda�, a v ktorom nestoja sami sebe v ceste. Stretávam aj deti, ktoré niekedy v minulosti prišli o moc a dnes sú preto zmätené a smutné. Deti, ktoré sa cítia ukrivdené, a preto sa zrútia a psychosomaticky ochorejú.
Tieto deti sú neš�astné a uväznené vo svojej vlastnej moci. Sú neustále nepokojné a úplne osamelé. Dokážu síce všetko bra�, ale sami nevedia niè da�. Prichádzajú tak o zážitok lásky, lásky, ktorá pozostáva z vyváženého vz�ahu medzi prijímaním a dávaním.
Túto knihu som napísala predovšetkým pre takéto deti a kvôli ich problémom. Pretože ich budúcnos� by bola bez vèasnej pomoci smutná. Ak chcú obstá� v životnom boji, musia sa na tomto svete cíti� dobre. Tento cie¾ nedosiahnu vládou nad svojím okolím, ale výluène schopnos�ami ako trpezlivos�, prispôsobi� sa, prija� porážku, neignorova�, ale plne zaži� a prekona� strach, vyjadri� solidaritu. Vo svojej súèasnej situácii sú však tieto deti vydané napospas smutnej budúcnosti. Sami ešte netušia, že pokia¾ sú závislé od moci, nikdy nedosiahnu slobodu.
Z mnohých rozhovorov s odborníkmi z praxe vyplýva, že týmito úvahami „nema¾ujem èerta na stenu“, keï bijem na poplach a trúfam si ponúknu� prvú pomoc. U detských porúch osobnosti sa stretávame s pozoruhodnou zmenou, ktorá sa ako výbuch šíri približne od osemdesiatych rokov dvadsiateho storoèia. Až do tohto obdobia prevažovali úzkostné deti, outsideri, terèe posmechu a obetné baránky. Tieto deti sa pokúšali dosiahnu� náhradné uspokojenie extrémnym orálnym uspokojením (napríklad hryzením nechtov èi prejedaním sa) a nepriamou agresivitou (klamaním, krádežami, podpa¾aèstvom a podobne). Pod¾a „svetonázoru“ daného diagnostika konèili takéto deti v poradniach, u psychoanalytikov èi kognitívne behaviorálnych terapeutov alebo na rodinnej terapii.
V súèasnosti prevažujú poruchy spájajúce sa s deštrukciou a agresiou, prejavujúce sa citovým chladom, egoizmom a bezoh¾adnos�ou. Takéto deti vzdorujú akejko¾vek výchove a sú imúnne voèi terapii. Nejeden skúsený odborník, èi už psychológ, uèite¾ alebo lieèebný pedagóg, si kladie otázky ako: Mám chorobu z povolania, nedokážem tieto tvrdohlavé deti tolerova� kvôli svojim vlastným projekciám? Mal by som sa predsa len znovu prikloni� k antiautoritatívnej výchove? Prišiel som v rutinnej práci o všetko vyžarovanie, som zo svojho povolania unavený? A existujú pediatri, ktorí spochybòujú svoje schopnosti, keï v ordinácii stretávajú „nelieèite¾né“ deti, ktoré nielenže odmietajú otvori� ústa, ale odmietajú dodržiava� nutné diéty, èi dokonca nechcú jes� vôbec, a radšej umrú hladom, akoby pod¾ahli úpenlivým prosbám rodièov a prerušili hladovku. Zdá sa, že tu nepôsobí zlos�, ktorá sa chce presadi�, ale sebaznièujúca zúrivos�.
Obraciam sa aj na týchto odborníkov. Mojim cie¾om nie je oslobodi� ich od pochýb, pretože tieto pochyby nás vedú k dialógu a teda k pokroku. Kriticky èítajúceho vedca prosím o prepáèenie, že som si trúfla formulova� hypotézu o vzniku tejto závislosti od moci i predpoklada�, že tu ide o závislos� v pravom zmysle slova. Prosím vedecky zmýš¾ajúceho èitate¾a, aby túto knihu chápal ako inšpiráciu pre ïalšie výskumy. Pre mòa je dôležité uvies� do chodu diskusiu, ktorá povedie k väèšiemu pochopeniu trpiacich detí a rodièov.

Èíta� ïalej

Skryt text