Cesty do Ruska
Joseph Roth (slovenský jazyk)

Kúpil(a) Vladimír pár minút dozadu

Kúpil(a) Vladimír pár minút dozadu

Kúpil(a) Ludmila pár minút dozadu

Kúpil(a) Ludmila pár minút dozadu

Kúpil(a) Ludmila pár minút dozadu

podporované školskými prednáškami, filmami a brožúrkami sexuálne osvietených indivíduí rôzneho pohlavia. Vo väèšine prípadov ho nesprevádza „dvorenie“, „zvádzanie“ èi duševné opojenie. Hriech je preto v Rusku práve taký nudný ako u nás cnos�. Príroda pozbavená figových listov šliape bezprostredne po svojich právach, pretože èlovek, celý bez seba od pýchy nad zistením, že pochádza z opice, si osvojil mravy a zvyky cicavcov. To ho ochraòuje pred výstrednos�ami ako aj pred krásou; krotí ho to a udržuje v stave prirodzenej cnosti, ¾udia sa stali dvojako cudní – teraz sú barbarmi s medicínskym poradenstvom, morálkou sanitárnych opatrení, slušnos�ou opatrnosti a zados�uèinením, že pôžitok spojili s vykonaním hygienickej a sociálnej povinnosti. V zmysle „buržoázneho sveta“ je to všetko nanajvýš mravné. Pretože maloletých v Rusku nik nezvádza a nezneužíva, lebo ¾udia poslúchajú hlas prírody, a maloletí, ktorí majú pocit, že už nie sú maloletými, pristupujú so všetkou vážnos�ou a dobrovo¾ne k tomuto aktu, prièom si uvedomujú svoju sociálnu povinnos�. Ženy, ktorým nik nedvorí, strácajú èaro – nie kvôli úplnému zrovnoprávneniu pred zákonom, ale v dôsledku svojej politicky fundovanej pripravenosti, nedostatku èasu na rozkoš a mnohých sociálnych povinností, neprestajnej práce v úradoch, továròach, dielòach, neúnavnej verejnej èinnosti v kluboch, spolkoch, na zhromaždeniach, na konferenciách. Vo svete, v ktorom sa žena stala až takým „verejným faktorom“ (èo sa jej, zdá sa, páèi), neexistuje, samozrejme, erotická kultúra. (Okrem toho mala masová erotika v Rusku vždy trpkú, vidiecko-prospechársku príchu�.) V Rusku zaèínajú tam, kde skonèili Bebel a Grete Meisel-Heßová3 a všetci ich rovnako zmýš¾ajúci beletristickí súputníci.

V Rusku si ¾udia myslia, že sú výnimoène „revoluèní“, ak poslúchajú doslova rozkazy prírody a požiadavky jednoduchej mysle. Ale nieko¾kými „revoluènými“ kultúrnymi reformáciami ich nesprevádzal ve¾ký Voltairov duch, ale priesvitný tieò Maxa Nordaua4. Namiesto zdedeného pokrytectva nastúpila teoretická pedantéria, namiesto komplikovaných mravov banálna prirodzenos�, namiesto kultivovanej
sentimentality jednoduchý racionalizmus. Otvorili všetky okná... a dnu vpustili potuchnutý vzduch.
Zdá sa, že nechápu, že láska je vždy svätá, že okamih, keï sa dvaja ¾udia spoja, je vždy posvätený. Matriky sa usilujú o demonštratívnu jednoduchos�. Sú podriadené obecným policajným útvarom, sú v nich tri stoly, jeden je vyhradený pre svadby, jeden pre rozvody a jeden pre pôrody. Uzavretie manželstva je jednoduchšie akoprihlásenie na polícii. Groteskne sa boja konvencií. Krátky èas bol svojím spôsobom slávnostnou ceremóniou „komunistický krst“. Ale zrušili ho – alebo sa prinajmenšom stal zriedkavým. Spoloène strávený èas manželov sa v priemere obmedzil na veèeru v neskorých hodinách (po zvyèajnom zhromaždení èi konferencii alebo „odovzdaní správy“ èi „kurze“) a nieko¾ko hodín spánku. Muž i žena celý deò pracujú a konferujú v oddelených prevádzkach. Ak náhodou v nede¾u èi pri spoloènej demonštrácii zistia, že sa k sebe nehodia, alebo ak sa jednému èi druhému zapáèi niekto iný, tak sa nechajú rozvies�. Muž a žena sa poznajú menej ako partneri kapitalistického manželstva s venom. Rozvody sú èastejšie ako u nás, lebo manželstvá sa uzatvárajú „¾ahkovážne“ a bez ve¾kého premýš¾ania. Podvádzanieje tiež zriedkavejšie, a vz�ahy sú teda poèestnejšie. Ale nie je to spôsobené hlbokou etikou, ale tým, že sú nato¾ko uvo¾nené a formality nato¾ko zjednodušené. Všetci sme cicavce. Od štvornožcov sa odlišujeme sexuálnou osvetou.
To všetko nevyluèuje existenciu starej, buržujskej „morálky“. Pretože v Rusku je èlovek súèas�ou ulice, ktorá vidí do jeho spálne. A keïže možno prižmúri� len jedno oko, ale nie tisíc, je ulica malomeštiackejšia, buržujskejšia a mrzutejšia ako hocijaká tetka.
Zákon je ove¾a revoluènejší ako mravy. Nerozlišuje medzi manželskými a nemanželskými matkamia de�mi. Urèuje, že pracujúcej tehotnej žene nemožno da� výpoveï; že dva mesiace pred a dva mesiace po pôrode má nárok na dovolenku; že za mesiac, na ktorý pripadá pôrod, dostane dvojitú mzdu; urèuje alimenty, ktoré musí otec die�a�a zaplati� (ak nie je bez príjmu), prípadne, že sa na alimenty má zloži� nieko¾ko mužov, ak žena uvedie ako eventuálnych otcov nieko¾kých mužov; povo¾uje umelé prerušenie tehotenstva, prikazuje rozviazanie manželstva, ajkeï si rozvod praje len jedna strana, takzvaný „konkubinát“ stavia na úroveò manželstva; na materiálnu podporu oprávòuje teoreticky aj muža, ak splní urèité podmienky; neuznáva spoloèné vlastníctvo manželov; podporuje mnohé domovy pre matky a deti, ochranné komisie, stanice sociálnej starostlivosti pre dojèatá. Je to moderný humánny zákon, no v praxi môže spôsobi� mnohé �ažkosti èi smiešne situácie. Súdy, ktoré boli prednedávnom pre�ažené procesmi týkajúcimi sa alimentov, sa nimi zapodievajú dodnes. Tak ako v iných oblastiach, aj v oblasti manželského práva sa napokon bude musie� pristúpi� k nieko¾kým základným reformám. Teória sa v súèasnosti prispôsobuje životu, ¾udia sa adaptujú na zákony. Preto ustupuje oprávnené volanie po definitíve a nutne sa obmedzuje na pozorovanie a úvahy. Západná Európa sa môže od ruských zákonov mnohému priuèi�, od ruskej sociálnej starostlivosti všetkému a od ruskej údajne novej sexuálnej morálky a mravov nièomu. Pretože tá je zastaraná a niekedy spiatoènícka. Je napríklad spiatoènícke zakáza� bozkávanie rúk – zo strachu, že by to degradovalo ženu na dámu. Je spiatoènícke, že si v kvetinárstvach v uliciach ruských miest kupujú kvety len mladé dievèiny, aby ich darovali svojim družkám – zatia¾ èo ich mladý mužský sprievod postáva netrpezlivo bokom, povznesený v svojej „komsomolskej“ pýche nad takú „buržujskú sentimentalitu“. Je spiatoènícke premeni� ženu zrovnoprávnením na neutrum, bolo by revoluèné rešpektova� ju a dovoli� jej, aby zostala ženou. Je spiatoènícke ženy len oslobodi� – revoluèné by bolo oslobodi� ich a skrášli�. Skutoèná degradácia nenastala z „èloveka“ na „ženu“, ale zo slobodných, eroticky kultivovaných ¾udí vybavených schopnos�ou milova� na sexuálne fungujúce cicavce. „Darvinizmus“ je spiatoèníckejší, ako si mnohí dobrácki ruskí revolucionári myslia, a metafyzièno, ktorého sa boja rovnako, ako sa obèania boja vyvlastnenia kapitálu, je revoluènejšie než ateistické malomeštiactvo. A dokonca aj prostitúcia nenávidená pruskými krá¾ovnami rovnako ako mnohými komunistami, je humánna a slobodná inštitúcia – v porovnaní s mrzutou, prírodovedne odôvodnenou sexuálnou slobodou.
Prostitúcia je v Rusku krátkou kapitolou. Zákon ju zakazuje. ¼ahké dievèatá – v Moskve je ich oficiálne asi dvesto, v Odese asi štyristo – zberajú z ulice, premiestòujú na políciu a odtia¾ na pracovné miesta. V nieko¾kých väèších ruských mestách je zopár domov lásky, sú však odsúdené na ohrozenú, biednu a primitívnu, provinènú existenciu. Kupliarstvo sa prísne trestá.
Mnoho Moskovèanov bolo prinútených zbavi� sa áut, a využívajú radšej železnicu. Šoféri sa majú dobre, štátna požièovòa automobilov nemá vo veèerných hodinách èasto obsadený telefón a je iróniou, že ju zneužívajú na obchod s láskou. Hodina jazdy v automobile bez taxametra stojí šes� rub¾ov. (Zatia¾ èo toto píšem, dozvedám sa o novom nariadení, pod¾a ktorého musí by� vnútrajšok obsadeného vozidla stále osvietený.)

Rusko nie je nemorálne, ani nápad – je len hygienické. Moderná ruská žena nie je zhýralá, naopak: je poriadna a sociálne funkèná. Ruská mládež nie je nespútaná, je len nadmieru pouèená. Manželské a ¾úbostné zväzky nie sú nemravné, len verejné. Rusko nie je „moèariskom hriechu“, ale prírodovednou èítankou...

Hoci tento stav podporuje a udržiava prudká propaganda, je sèasti aj prirodzenou reakciou na uplynulé obdobie príliš snivej, sentimentálnej a gýèovej lživosti ¾úbostných vz�ahov. Ak si noví reformátori myslia, že toto štádium vývoja erotiky je spontánnym prechodom k zdravej, novej, prirodzenej láske, tak možno len dúfa� s nimi. Ak si ale myslia, že prirodzená láska medzi ¾uïmi sa zaobíde bez toho, èoho sa ako „metafyzického elementu“ boja – tak sa mýlia. Erotický vz�ah, ktorý sa obmedzuje len na telo a vedomie, vyzerá presne tak, ako som ho vyššie opísal. Naš�astie je èlovek schopný vyrás� z puberty sexuálnej osvety a naivity ohriateho materializmu. Hoci by aj bol absolútne popieral existenciu „duše“ – jedného dòa ju pocíti: keï sa za¾úbi.
Frankfurter Zeitung, 1. 12. 1926

Èíta� ïalej

Skryt text