Blues pre masy
Marton Jan

Kúpil(a) Marcela pár minút dozadu

Kúpil(a) Marcela pár minút dozadu

Kúpil(a) Marcela pár minút dozadu

Kúpil(a) Marcela pár minút dozadu

Kúpil(a) Marcela pár minút dozadu

Áno, prehral som v nich ve¾a, ale ne¾utujem sa.
Boli to èasy v ktorých som s neznámymi opilcami,
citoval v krèmách básnikov jednej generácie a utekal pred ženami,
ktoré si mysleli že svoje básne skutoène prežívam.

Chce to zvo¾ni�. Veï aj stromy zhadzujú listy
priamo pod seba a ne¾utujú ich,
keï s nimi vietor v dia¾ke
tancuje posledný rokenrol.

Táto moja báseò skonèila predèasne.
Nestihla sa òou totiž sta�.
Pýšim sa tak ako bezradný básnik,
iba týmto nahým momentom.

Chví¾ou, keï naozaj nemám
vo svojej ponuke niè iné.
A skutoène skoro ani len to.
Aj keï dobré básne neuteèú.

A ja si poèkám.



Stropy

Ve¾ký strom na nábreží,
spoza ktorého mi každé ráno
išlo slnko oproti,
spílili.

Dnes mu idem oproti ja a pozerám
priamo do tváre.
I keï vzápätí klopím zrak,
obaja mlèíme, lebo vieme svoje.

Môj život je plný života
a moje steny sú iba mojimi.
Si objavom mojej súkromnej vedy,
bez bujarých ovácií a zbytoèných cien za prínos.

Dnes mám nárok by� sám.
Dopíšem tieto verše skôr,
ako slnko zatlaèí na nebo
a otoèím sa na chrbát.

H¾adím do stropu a nechápem,
odkia¾ sa vo mne berie
to¾ko opovážlivosti
a bezhraniènej drzosti.

Nazva� toto básòou.




Dorastám tebou

Som plný tvojich dotykov a objatí,
ktoré vo mne snežia.
Husto a pomaly.

Som plný nocí,
v ktorých delím tmu na dve planéty.
Moju a tú, ktorá je najbližšia tvojej.

Dnu mi až príliš buble èloveèina
a ja mám úvodzovky,
do ktorých mi na tento moment nepasuje žiaden citát.

Je 2.59 ráno a ja bojujem,
s vlastnou teóriou spánku otvorených oèí.
Nedávam snom šancu a topím ich hneï pred zrodom.

V rieke, ktorá márne h¾adá pokoj vo svojom koryte.



Moje tajné kolobehy plus 20% grátis

Vypil som dve dvanástky,
a pokrútil nad sebou hlavou.
Bary som totiž opúš�al v minulosti,
s inými hektolitrami pod kapotou.

Èasy sa ale maskujú
a niektoré dokonca menia.
Štafetu preberajú iní,
takýto kolobeh už býva:

neznesite¾ný a neúctivý,
ku koncom akýchko¾vek epizód.
A už aj moje básne sa menia.
Absentuje v nich to èo niekedy dominovalo.

Dnes už kašlem na verše z pocitu viny.
Píšem skutoènejšie ako kedyko¾vek.
Radšej napíšem báseò o deduškovi,
ktorému sa dnes v supermarkete vysypala peòaženka
a nikto mu nepomohol pozbiera� drobné. Ani ja.

Ponáh¾al som sa na autobus.

Svet sa kazí postupne priatelia
a to sa tretia svetová ešte len obracia
v zimnom spánku,
na druhý bok.



Lexikon of my madness

H¾adám cestu von ale míòam len:
opilcov, šialené ženy, páriace sa maèky,
a svoj obraz ktorý až podozrivo
zapácha životom.

Zrkadlím sa v beznádejnej predstave
cudzích náruèí, o ktoré nikto nikdy nestál.
Píšem básne ktoré stoja presne za to,
èo pri ich písaní cítim, fakt za niè viac.

Poèujem ako vo mne pulzuje vlastné šialenstvo,
a ja ho neviem zrazi� na kolená.
Nasávam atmosférou nabitý dym a neviem,
preèo ti pri poslednej cigarete stále všetko vyklopím.

Odporuèíš mi iba knihu ïalšieho slávneho básnika,
ktorý nezvládol svoj život, tobôž svoje básne
a spolu s jeho knihou
potom skonèíme v posteli.

Zasratý kolobeh!!! Napáda ma.

Náš príbeh sa nakoniec vytratí do zabudnutia,
a ty unavená prostým bytím,
zmizneš z môjho života,
podobne ako tých pár žien pred tebou.

Ja pôjdem inam,
skúsi� š�astie a zahra� si aspoò o to,
èo ešte môžem strati�.
Tak asi to¾ko k tomu priatelia.

Ale nikdy, nikdy mi neklopte na dvere
a nepýtajte sa ma aké je to by� básnikom,
a ako som to vlastne
všetko myslel.

Èíta� ïalej

Skryt text