Všetko v poriadku
Macháèková Monika

Kúpil(a) Andrea pár minút dozadu

Kúpil(a) Andrea pár minút dozadu

Kúpil(a) Andrea pár minút dozadu

Kúpil(a) Zuzana pár minút dozadu

Kúpil(a) Milena pár minút dozadu

výsluchu, keï som s chladnou tvárou povedala, nech si poèkajú, kým rozhovor napíšem.

Odkráèala som do svojho boxu a za sebou som poèula už len ich rozhorèené šepkanie o tom, nech si nemyslím, že po jednom stretnutí s „takým“ mám právo by� namyslená. Boli mi všetky smiešne a vôbec som nemala v pláne sa ich reèami zaobera�. Príliš dobre som vedela, že nie som ob¾úbená hviezda kolektívu, ale ani ma to netrápilo.

Sadla som si k práci a snažila som sa sústredi�. Liana ešte nebola v práci, ráno mala tuším nejakého lekára. Slepaèí kàde¾ sa tiež rozpàchol a koneène bolo ticho. Nevraživé poh¾ady lietali vzduchom a robili nálety na moju hlavu.

Asi o hodinu mi pípla esemeska od Liany. „Èakám �a dole, príï.“ Bože sladký, ïalšie vyšetrovanie!

„Lia, naèo ma sem �aháš?“ Bola som už fakt podráždená a ani trochu sa mi nepáèilo, èo sa okolo mòa zaèína dia�. Jeden hlúpy rozhovor a všetko je hore nohami!

„Som zvedavá, od veèera na teba myslím. A nechcem sa o tom rozpráva� pred tými sovami.“

„A na èo si zvedavá? Chceš si vypoèu� príbeh o necudnom zvádzaní a brutálnom znásilnení? Tak to �a musím sklama�. Vôbec niè nenormálne sa nedialo. Stretli sme sa, vypila som jednu kávu a trochu sme sa porozprávali. Bodka, niè viac.“

Liana sa škerila ako trdlo.

„Chceš mi poveda�, že sa nepokúšal ani flirtova�?“

„Nie, nepokúšal, bol normálne slušný. Neštvi ma už aj ty. Èo to všetci máte? Èo som nejaká f¾andra, èo sa dá zbali� prvým kurevníkom, ktorého stretne? Som ve¾mi sklamaná, že aj ty si sa dala do tejto hry zatiahnu�. Od teba som to neèakala.“

„Veï neprskaj, nemyslela som to tak. Miri, nechápeš? Len sa o teba bojím.“

„A èo som nesvojprávna? Preèo ma podceòuješ?“

„Nepodceòujem a neskáè do mòa. Takéto týpky, ako je Janofsky, �a pobláznia, ani nevieš ako. Tvoja vlastná svojprávnos� ti je pri nich úplne naprd.“

Nemalo zmysel vysvet¾ova� jej, ako sa mýli. Nechcela som sa háda�, veï doteraz bola mojou jedinou spriaznenou dušou v redakcii. Jej podozrievanie sa ma, pochopite¾ne, dotklo, ale nemala som najmenšiu chu� pokraèova� v konverzácii na túto tému.

„OK, rada by som sa vrátila k práci, ak dovolíš.“

Snažila som sa o zmierlivý tón, ale Liana na mòa i tak zazerala. V jej poh¾ade sa dalo jasne vidie�, èo si myslí. Priam z nej krièalo, že som nevïaèná hlupaòa, ktorú sa nezištne pokúša zachráni� pred záhubou, a ja sa jej pomoci bránim.

Bola taká naivná! Keby žila v stredoveku, urèite by z nej bolo nieèo ako Jana z Arcu. Svoju karmu si každý deò leštila dobrými skutkami a rada o tom aj rozprávala. Robilo jej dobre vlastné dobro, verila, že v budúcom živote sa bude ma� fantasticky, že bude osvietená. Nemám proti ezoterike a podobným veciam v zásade žiadne výhrady, ale Liana bola na môj vkus príliš nástojèivá. Navyše, vôbec som nepotrebovala zachraòova�, na rozdiel od nej. Ale to teraz nebudem rozmazáva�. Bavilo ma dobera� si ju, lenže dnes som na to nemala náladu. Po tomto všetkom mi bolo jasné, že ona so mnou na ten koncert urèite nepôjde. Ani sa o òom nesmie dozvedie�, nemala som náladu na pokraèovanie jej výchovných lekcií.

Keï som sa vracala do redakcie, z vý�ahu práve vystúpil poslíèek. Na recepcii sa pýtal na mòa. Irenka len kývla smerom ku mne.

„Dobrý, podpíšete mi prevzatie?“

Nedalo sa prehliadnu�, že v ruke držal kyticu. Ale akú! Vkusne naaranžovaná záplava nieko¾kých druhov kvetov, všetko v odtieòoch fialovej... Kto mi posiela takú nádheru?

„Ste si istý, že to je pre mòa?“

„Voláte sa Miroslava Šmídová?“

„Áno.“

„Tak potom je pre vás. Poprosím vás o ten podpis. Sem!“

Prstom ïubol do zoznamu a z ruksaku vytiahol škatu¾u.

„Aj toto je súèas�ou zásielky,“ povedal a podával mi ju.

Stála som ako te¾a a redakèný kurín už zaregistroval, že sa nieèo deje. V jednej ruke som držala kyticu a v druhej škatu¾u. Kvety pôjdu do vody a balíèek sa pokúsim diskrétne rozbali�. Malá prilepená obáloèka skrývala lístoèek s textom: „Tento bude do rezervy. Teším sa na piatok. J.“ Priložená bola aj VIP vstupenka na piatkový koncert v Music klube.

Neverím! To nemôže by� pravda! Tušila som, èo je v škatu¾ke. Áno, bol tam.

Najmodernejší diktafón. On je fakt blázon, ale má štýl.

„Mirka, nemáš náhodou u seba ob�ah strany 45?“ Nenápadne priplávala ku mne Scarlett. Išlo jej od zvedavosti vyvali� bok a potrebovala zisti�, èo sa deje.

„Jéj, to sú krásne kvety. Od koho?“

„Od koho by pod¾a teba mohli by�?“ Nebudem jej veša� na nos niè, èo by mohla použi� proti mne. Aj za cenu toho, že budem klama�.

„Netuším, prezráááï!“ Zatiahla ako pubertiaèka.

„Predstav si, že od muža.“

Sklamanie nedokázala skry�. Ani som vlastne neklamala. Akurát som nepovedala, že nie sú od MÔJHO muža.

„Tu máš ten ob�ah, veï si ho potrebovala, èi nie?“

„Jáj, ïakujem.“ Vzala papier a odpochodovala.

Chvalabohu, lebo som si potrebovala premyslie�, èo teraz. Mám mu zavola�? Alebo zabali� diktafón a posla� mu ho spä�? Môžem mu ho vráti� zajtra veèer... V každom prípade som sa cítila èudne. Akoby som sa dostala do cudzej krajiny, preè zo svojej istoty. Verím, že to je krátkodobý výlet, a keï dokonèím rozhovor, všetko sa vráti spä�. Nestojím o búrky vo svojom živote, netúžim po nièom, len po pokoji.

Už nech to je za mnou.

Èíta� ïalej

Skryt text