Planisko
Opremèáková Števa

Kúpil(a) Marek pár minút dozadu

Kúpil(a) Katarína pár minút dozadu

Kúpil(a) Katarína pár minút dozadu

Kúpil(a) Miroslav pár minút dozadu

Kúpil(a) Jozef pár minút dozadu

nedovolím, aby ma niekto ¾utoval,“ svätosväte sa zaprisahala.
Ale ani pyramídy èi poh¾ad na slnko zapadajúce za horizont Èerveného mora, ani plný kufor kabeliek nezanechali v duši dievèa�a takú hlbokú stopu ako to, èoho bola svedkom po ceste domov. Boli to práve tie dve a pol hodiny v lietadle cestou spä�, do reality. Nesedela ved¾a Michala, pretože ani jednému z nich nenapadlo žiada� pri odbavovacom pulte miesta ved¾a seba. Tak sa stalo, že sa ocitla ved¾a mladej ženy a postaršieho muža, ktorí zjavne tvorili pár, ale ich nevyzreté úsmevy, posunky a vzrušený tón, akým sa zhovárali, naznaèovali, že nie sú spolu dlho. No a nedalo sa prehliadnu� ani to, že sú z¾ahka pripití. Ženine pohyby, vláène
a afektované, napovedali, že sa len prednedávnom milovala a že to bolo najskôr na letisku, možno niekde na záchode. Muž jej ve¾koryso opätoval zmyselné nežnôstky a len èo sa v ulièke zjavila letuška, objednal èervené víno. Popíjali ho rovno z malej f¾aštièky a h¾adeli si pritom do oèí rozžiarených túžbou. Žena štebotala, že nikdy predtým nebola tak skvelo opálená, prièom si vyhàòala krátku sukòu a ukazovala stehná až po tangá.
‒ Nádherné... moje... len moje... ‒ krochkal muž a ruku jej zastrèil pod sukòu, až kam doèiahol.
‒ Budúci víkend môžeme ís� na Šíravu. Kamarátka tam má chatu. To bude úžasné, ‒ šepkala roztúžene.
Muž sa èudne pomechril a ruku mihom vrátil spä� do svojho lona. Chví¾u váhal, alkoholom a sexom otupená myse¾ sa mu šmahom rozjasnila a poh¾ad zvážnel.
‒ To asi �ažko. Dcéra bude ma� narodeniny a prídu aj svokrovci. Manželka mi ïalšie školenie nezožerie, ‒ jeho odmeraný hlas zasiahol mladú ženu ako hrom z jasného neba. Ústa sa jej razom pretiahli a ruky bezvládne klesli na bezpeènostný pás.
‒ Ale, zlato, možno na jednu noc, ‒ zaprosíkala, nepozrela sa však na neho. Otoèila hlavu ku okienku a h¾adela dolu, kde sa vá¾ali biele chumáèe oblakov a pod nimi bohvieèo, ale urèite už nie Egypt.
‒ Ako jednu noc? Ty akoby si nevedela, že sa to nedá. Nemala si dos�? ‒ mrzuto, ba priam nepriate¾sky odvrkol muž. Dopil víno a prázdnu f¾aštièku zasunul za reklamné prospekty.
Žena už nepovedala niè. Z minúty na minútu sa jej telo priam vidite¾ne menilo z roztúženého a dychtiaceho po láske na obraz rozèarovania.
Keï ich Žofka neskôr stretla pri páse s batožinou, boli to celkom iní ¾udia. Odkia¾si znela hudba a Žofka s námahou rozoznala pesnièku od Hany Hegerovej, ktorá tak dôrazne, akoby chcela každé slovo vytesa� do skaly, spievala „žila som správne“, no akoko¾vek energicky artikulovala každú slabiku, jej odhodlanie vyhaslo skôr, ako sa dotklo Žofkinej duše. Nebolo nièoho, èo by zmeralo správnos� èiehoko¾vek života. Sedela na vozíku na batožinu, nemo h¾adela na siluetu ženy, ktorá dozaista zabudla na svoje perfektne opálené stehná, prstami si preèesávala slnkom vysušené vlasy a urputne nad èímsi premýš¾ala.
Z letiska odišla sama. Chví¾u sa ešte motala po autobusovej zastávke, zatia¾ èo jej chlap zmizol v taxíku.
‒ Žofinka, myslím, že som v lietadle trochu prechladol. Mal som si vzia� sveter. Odveziem �a na Bukovec, vypijem horúci èaj a potom sa pôjdeme najes� do Slovanu, dobre? ‒ hovoril Michal a vôbec netušil, èo sa stalo.
‒ Dobre, Miško, mám harmanèekový...

Èíta� ïalej

Skryt text