Donevidenia
Timea Keresztényiová (slovenský jazyk)

Kúpil(a) Luboš pár minút dozadu

Kúpil(a) Laura pár minút dozadu

Kúpil(a) Laura pár minút dozadu

Kúpil(a) Alexander pár minút dozadu

Kúpil(a) Katarína pár minút dozadu

Svätého Petra za trpezlivos�, budeme medzi nominovanými.

Samozrejme, neviem, kde budú pod¾a mojej teórie v tej chvíli Martin a Viktor. Možno si medzitým rozoberú tie panny, èo v raji pod¾a zaruèených informácií jedného zo svetových náboženstiev èakajú.

Môj rozhovor s Martinom bol krátky. V urèitom zmysle slova aj intenzívny. Odohral sa niekedy medzi 22.03 a 22.09. Prichystala som si naò svoju najkratšiu košie¾ku a tangáèe, dar mojej sestry na tridsiatku. Vyzerali ,akoby ich boli utkali pavúèie nôžky. Šuchla som sa k svojmu mužovi do postele a privinula som sa tesne k nemu, lebo sa mi zdalo, že mu už klesajú vieèka.

„Ma�ko?“ zaševelila som.

„Áno, láska?“ zamrmlal.

„Premýš¾ala som, èi by si teraz, keï už to máte tak dobre rozbehnuté, nemohol...“

„Hm?“

„... nemohol robi� trochu menej. Aby sme boli trošku viac spolu.“ Ve¾avýznamne som mu pohladkala stehno.

Martin si slastne vzdychol a pohladkal mi ruku.

Ech. Slabý zaèiatok.

„Ja... Myslím si, že už máme aj dos� peòazí... Kebyže...“

Martin otvoril oèi.

„To je možné, ale teraz nemôžem presta� robi�. Nieèo budujem, Zuzka. Pre nás. Pre teba. Pre Filipa. Aby sme sa mali dobre.“

„Ja viem. Ja len, že...“ Ešte sme sa ani nerozbehli a už mi dochádzali slová.

„Vyber nejakú dovolenku. V máji by som sa mohol na pár dní utrhnú�.“

Zvažovala som ešte, že mu poviem, že máj je až o dva mesiace, ale zahryzla som si do jazyka.

Ako vždy.

O minútu Martin zaspal s rukou na leme tých tangáèov, vo¾ne a èisto omylom mu tam nevládne skåzla.

A to sme ešte vlastne vytiahli na happy end v porovnaní s mojou sestrou.

Keï mi ráno zavolala, útržky ich rozhovoru s Viktorom som si len horko-�ažko skladala z toho, èo som zapoèula medzi trúbením do vreckovky.

Pod¾a všetkého išli na dobrú veèeru a ona sa mu ospravedlnila, že je v poslednom èase mimo. Niekedy po polievke a pred hlavným jedlom sa zaèali rozpráva� o dovolenke a Gréta povedala, že ju celkom láka grécka Kefalónia. Viktor povedal, že Kefalónia nie je dobrý nápad, lebo tam môžu na miestnom letisku pristá� len také páry, ktoré mali pohlavný styk aspoò pätnás�krát za uplynulý rok. Takže im by pristátie nepovolili.

„Chápeš, Kefalónia, kefova�,“ revala do slúchadla.

Posilnená hutným èerveným vínom Gréta tresla vidlièku o tanier a povedala mu, že je strašne vyèerpaná z roboty, zo školy, ale hlavne z neho. Že, skrátka, nevládze.

Viktor tresol o tanier vidlièku aj s nožom a že jej teda pekne ïakuje za podporu, keï má takéto �ažké obdobie.

„A preèo nieèo nerobíš??? Preèo sa len ¾utuješ???“ jaèala Gréta na celú peknú reštauráciu.

„Èo si myslíš, že to je len tak?“ zrúkol Viktor. „Èo mám robi�, èo?“

„Keby som ja nemala z èoho ži�, išla by som robi� hoci aj závozníka,“ zaklincovala sestra ¾adovým hlasom a Viktor následne tresol v tej peknej reštaurácii dverami, že skoro vypadli zo zárubne.

Nešlo ani tak o hanbu alebo o úèet. Išlo o to, že prvýkrát neprišiel domov.

A potom sa rozprávajte s chlapmi.

Èíta� ïalej

Skryt text