Básne 2011 - Zborník najlepších prác 3. roèníka literárnej sú�aže

V sú�aži poézie organizovanej obèianským združením literarnyklub.sk sa v roku 2011 zúèastnilo 152 autorov. Pri
hodnotení sme medzi sú�ažnými príspevkami našli ve¾a zaèiatoèníckych a slabých pokusov o poéziu, ktoré sme
nemohli odmeni� inak, iba známkou 0. Aj preto bola práca porotcov v prvom kole takým �ažkým èítaním, možno až
depresívnym, lebo nízka úroveò prevládala. Ale do druhého kola postúpili najlepší autori, z ktorých sa už vyberalo
¾ahšie, lebo poskytovali lepší obraz tejto sú�aže. Boli tam už príspevky na úrovni, aká sa vyskytuje bežne v rubrikách
uverejòujúcich poéziu v literárnych èasopisoch. Pravda, špièka sa aj tu vyberala �ažko. Traja porotcovia nemali vždy
jednotné názory, každý hodnotite¾ je poplatný predovšetkým svojmu umeleckému vkusu, èo v hodnotení poézie je
zvláš� markantné. Pri èíselnom hodnotení nám však vyšlo èíslo 66, na ktorom sme sa mohli dohodnú� bez väèších
problémov. Znamenalo najlepší príspevok. To bol ví�az. V hodnotení troch porotcov tento príspevok dostal dohromady 9
bodov. Úlohou predsedu poroty zostalo potom iba urèi� poradie príspevkov, ktoré dostali po 8 bodov (traja) alebo 7
bodov (štyria) i 6 bodov (dvaja).
Poradie 10 najlepších môže by� publikované v zborníku.Traja porotcovia - Ján Milèák, Marián Andrièík a ja - sme boli v
telefonickom spojení, takže výsledok je prejavom ich dohody.
S hodnotením poézie bývajú problémy aj preto, lebo sa �ažko zis�uje a urèuje jej hodnota. ¼ahšie by to išlo, keby
intenzita literárneho zážitku bola objektívne merate¾ná. Hodnotitelia sa musia sústredi� na vlastný zážitok, �ažko
merate¾ný, príde tu na rad kvalifikovaný odhad.
Tri výsledky sa potom porovnajú. Subjektivita je rozhodujúca pri vnímaní poézie, a teda aj pri jej hodnotení. Naš�astie,
oèareniu sme všetci otvorení.
Poézia si vyžaduje by¾ku èarovania, takú tú zázraènú zelinku, ktorá otvára tajné priestory. Básne, ktoré sú�ažili, sú
citlivé, vnímavé, súèasné, aj zodpovedné, ale iba zriedka prekroèili zakázané pásmo obyèajného života. Pravda,
musíme by� vïaèní autorom, že na záznam svojho žitia používajú poéziu, že majú takú potrebu, možno poslanie, aby
vydali svedectvo, aký je súèasný svet vo vnútri èloveka. V sú�aži sú básne ¾úbostné, poznávajúce – chystajúce
definíciu toho, èo tu vidia; je tu aj postava „chlapca v èiernej vetrovke“, ktorý sa chce v živote orientova�. Je tu aj dievèa,
ktoré sleduje štádiá svojho otca, ktorými odchádza zo života, a èo po òom zostáva. Sú citové krízy a zmätky, obraz
prírody (dva roháèe, ktoré sa zrejme pária a jeden padne na zem), je tu svetlo, lístie stromov, víno, životná pozícia žien
a mužov, náboženské motívy ako kladná opozícia svetu, je tu aj záznam chladnúceho manželstva. To všetko
vyjadrené zväèša vo vo¾nom verši, ktorý je èasto neistý, ale sú tu aj dobre rýmované verše. A sú tu aj pekné obrazy
ozajstnej presnej poézie ako „keï sa prach vyzúval“. Alebo metaforické vyjadrenie psychickej situácie „otváraš oèi,
opä� ich obliekaš do �ažkých šiat tváre, ktoré nikdy nezahalia dos�“. Je tam aj pekné dievèenské gesto „Plávala,
jednou rukou odháòala kvapky z tela“. Tieto miesta vo veršoch si ve¾mi vážim, vidím, že (niektorí) mladí autori vedia
vytvori�, nájs� v sebe ve¾ký obraz hodný vyjadrení, aké nachádzame u ve¾kých básnikov.
Poézia je bezbranný zápas so svetom, má slabé zbrane, holé ruky, ale ve¾kú, hlbokú dušu.
Ján Buzássy, predseda poroty 3. roèníka