Kandidát
Maroš Heèko a Michal Havran (slovenský jazyk)

Kúpil(a) Klaudia pár sekúnd dozadu

Kúpil(a) Klaudia pár sekúnd dozadu

Kúpil(a) Klaudia pár sekúnd dozadu

Kúpil(a) Martina pár minút dozadu

Kúpil(a) Luboš pár minút dozadu

horúce, z tekvièky cez bambusovú tyèinku.

Práve som nainštaloval všetky potrebné zariadenia. Aj tie, ktoré pravdepodobne nikdy nepoužijeme. Neviem, ako dlho budeme na projekte pracova�. Zatia¾ bola suma dohodnutá na dva mesiace s poznámkou, že sledovanie sa môže po skonèení prvej etapy predåži�.
„Ako Tour de France,“ povedal Jazva, zasmial sa a doplnil, že by nemal niè proti tomu, keby sme tých etáp mali to¾ko, èo tieto slávne preteky.
Z prichádzajúcich mužov nikoho nepoznám. Je to iba ochranka z domu. Ale auto, ktoré zastavilo pred bránou, je z biskupského úradu. Nemá síce žiadne nálepky po bokoch ako napríklad my, ale spoznate¾ní sú aj bez toho. Jeden z ochranky otvoril zadné dvere a vychádzajúci pán je náš starý známy. Biskupa Jozefa som mal na radare už viackrát. Vždy bol síce na mojich zoznamoch, ale nikdy na neho nebolo jasné zadanie. Rád som poèúval jeho telefonáty a rozhovory, aj keï sme boli oficiálne vypnutí a nemuseli robi�. Biskup je zaujímavá postava. Drobný, š¾achovitý, nie príliš rýchly v pohyboch, ale sú, ako by som to povedal, presné, áno, presné. Tipoval by som, že v mladosti behal maratón alebo šermoval. Vysoké èelo nad jeho hustým oboèím pôsobí vznešene. Charizmatický muž. Zapôsobil na mòa. Nenahovorí toho ve¾a, ale èo povie, dáva zmysel. Slovami neplytvá. Odkedy sa nám takto znenazdajky znovu priplietol do cesty, nahrali sme štyri rozhovory, ktoré som zatia¾ uložil len na záložný hardisk. Nestretáva sa s hocikým. Naposledy to bola káva na biskupskom úrade s ministrom financií a deò predtým obed s velite¾om policajného prezídia. Vidno, že má vplyv. A dobre sa oblieka. V Miláne je vraj èastejšie ako vo Vatikáne. Na mieru šité topánky pre cukrovkou opuchnuté nohy, drahé látky, Jazva vravel, že niektoré sú ešte zo zásob, ktoré nosili Benátèania z Orientu. Nikdy nechodí obleèený ako duchovný. Keby nemal malý rímsky golier, tak by to na òom nebolo ani vidie�, ale zase po parížskych mólach sa prechádzajú modeli s rímskym golierom
a myslím, že tiež nie sú prelátmi.

Záhrada okolo vily je pekne upravená. K dverám vedie chodník vysypaný jemným štrkom so zmesou prírodného lístia z hory Fudži. Povedali nám to v záhradníckej firme, keï sme potrebovali zisti�, kde sú nainštalované rozprašovacie hlavy na polievanie trávnika. Paradise Now! Úžasný názov pre záhradníctvo. Evokuje jasnú predstavu o božskej záhrade, ktorú môžem ma� o chví¾u aj pred vlastným domom. V Paradise Now ani len netušia, že cez vodovodné potrubie, ktorým majite¾ naháòa Evian ohrievaný na devätnás� stupòov k svojim vzácnym ružiam z rozmrazených sadeníc nájdených po Scottovej výprave do Antarktídy, nainštalujeme odpoèúvanie. Zhodne sme s Jazvom pred vedúcim usúdili, že sme takú záhradu ešte nevideli, a že by sme
s manželkami podobnú ve¾mi chceli. Ak niekedy nejakú budem ma�, samozrejme myslím manželku, potom jej takúto záhradu urèite zadovážim, povedal som si v duchu. Ženatých chlapov, ktorí chcú urobi� rados� svojim polovièkám, sme pred záhradníkom zahrali dokonale, takže porozprával aj to, èo nebolo nutné. S¾úbil nám divoké borovice z Libanonu a cédre z Aleppa a snažil sa nás presvedèi� sa, že ich kvety, tráva a mach pochádzajú z prvých hodín po stvorení sveta. Také boli aj ich ceny, spred vzniku inflácie.

Biskup sa v chôdzi po chodníku mäkšom ako podrážky Air Nike zjavne vyžíval. Mal na tvári výraz borgiovskej slasti, akoby bolo vykúpenie a Jeho druhý príchod na blízku. Prišiel k nemu majordóm. Biskup mu odovzdal elegantný kabát, pozrel sa pod nohy a zmizol
v dome. Prebral ho môj kolega, ktorý inštaloval hviezdice kamier, snímaèov a senzorov.
Stále nikto neprišiel. Nemáme jediný záznam. Kamera ukazuje biskupa sediaceho za stolom. Nieèo si zapisuje. Nevidíme príliš dobre, kamera je ukrytá medzi kvetmi, ktoré v predchádzajúcich dòoch zaèali kvitnú�. Majite¾ domu je milovníkom vzácnej vegetácie. Zbiera divoké rastliny a nevídané stromy, v lesoparku za sídlom má v korunách nieko¾ko stromových obydlí. Vraj tam èasto prespáva. Akoby nieèo chýbalo. Tropická saturácia vzduchu silnými vôòami, možno žil dlho niekde
v delte Nigeru alebo bližšie k stredu Afriky, k jazerám. Jeho zá¾uba nám však spôsobila problémy s inštaláciou. Kolega stále myslel na to, že nám kamery a mikrofóny poškodí záhradník pri prekopávaní a pristrihávaní lístkov. Bál sa, že nám technológiu znièí.
Zatia¾ sa niè nestalo, biskup pije starý armagnac, ktorý mu podal do ruky majordóm ešte na chodbe. Niè si nepovedali, zjavne vie, èo pije a vie, kedy mu to má ponúknu�. Pije, sedí, obzerá si nechty a èosi píše. Mohol by už niekto prís�. Musím ís� na chví¾u von.
Neviem preèo, ale tento dom je pod prísnejším doh¾adom, ako èoko¾vek, èo som robil doteraz. Keï som zákazku prijal, doniesol mi kuriér grafitovú kartu emitovanú v Belize. Mohli sme nakúpi� akýko¾vek materiál, ís� do internetového obchodu NASA, CIA a KGB, ale mali sme zakázané plati� za potraviny alebo za benzín.
¼udí, ktorých máme monitorova�, sme nazvali Lóža. Zdá sa nám to príhodné. Na fotografiách, ktoré sme dostali, vyzerajú ve¾mi asketicky a vážne. Na jednej z nich všetci sedia za obrovským okrúhlym stolom. Nechápem, ako sa to niekomu v takej kvalite podarilo urobi�. Vysoké rozlíšenie, silný objektív. Museli o tom vedie�. Inak si to neviem vysvetli�. Možno sa nechali fotografova� do roèenky alebo výroènej správy, nikto z nich sa však nepozerá priamo do objektívu. Nikto z nich sa neusmieva. Dostal som to v elektronickej verzii, takže si môžem jednotlivé tváre približova� do obrovských detailov a skúma� ich. Spomenul som si na konšpirátorskú lóžu P2 a celkom sa mi to zapáèilo.
Vieme o nich ve¾mi málo. Pri iných staèí týždeò na to, aby sme zistili, pod ktorý roh postele si ráno hádžu slipy. Tu to nepostaèuje. Vôbec sa totiž neprejavujú. Väèšina má cez šes�desiat, každý z nich má šoféra a bankové kontá v zahranièí. O ich finanènom zázemí som nedokázal zisti� takmer niè. Vyzerá ako klbko hadov. Keby som sa do jeho rozpletania pustil, mohol by som sa pokojne ocitnú� v Lichtenštajnsku pred bránou hlavnej pošty. Ani jeden z nich nepoužíva poèítaè, len dvaja mali pri sebe telefón, na internet za nich chodí syn alebo tajomník. Skrátka sú to uzavreté organizmy, ktoré nie sú zástancami otvorenej spoloènosti. Pokúšal som sa zisti� èo najviac. Viem, nemám to v popise práce, máme len odpoèúva� a zhromažïova� informácie z konkrétnych stretnutí, na ktoré sme nasadení. Lenže mòa tí páni iritovali. Hrabal som sa po sieti a vypátral som, že jeden z nich je v predstavenstve zbrojárskej firmy, ktorá v minulosti zbohatla na prevrate v bývalej Rodézii a dnes financuje najväèšie ¾avicové zoskupenie, ktoré sa vïaka jeho peniazom dostalo do parlamentu. Dvaja sú finanèní poradcovia v developerskej spoloènosti, ktorá urobila terno s emisiami, samozrejme nielen s nimi. Ostatní sa ešte za federálu zúèastnili ve¾kého tresku, èiže rozdelenia republiky a chopili sa následnej kupónovej privatizácie. Objavil som ich aj na fotografiách z pohrebu Václava Havla, ale tam boli všetci, pochybujem, že sa s nimi priatelil.
Do domu prichádzajú prví hostia. Väèšina na èiernych autách. Muži vystupujúci z auta inej farby pôsobia príliš fádne na to, aby si na nich dal niekto urobi� spis. Ešte nikdy som nesledoval niekoho, kto jazdí na bicykli alebo v Smarte. Každý, kto si kúpi Audi Q7, Volvo CX90, Mercedes Benz G alebo BMW Z, musí vedie�, že prvou platbou u predajcu, to je jedno, èi z igelitky Tesco alebo prevodom, si otvoril sám na seba spis.
A vždy sa nájde niekto, kto si ho ochotne kúpi a bude ho rozširova�. Vïaka informaènej výžive premení bonsajové poznatky o terèi na dátovú sekvoju. Staèí ju podpíli� a zabije všetko naokolo. A je to ekologické.
Pred domom zaparkovalo v rýchlom slede ïalších pä� áut. Ukázalo sa, že autá spred dvoch hodín patrili bezpeènostnému personálu, asi detektívnej spoloènosti, ktorej ¾udia prešli celý dom. Naš�astie niè nenašli. Nemajú potuchy o tom, ako inštalujeme. Na miesta takmer nikdy nevstupujeme, používame aj malé lietajúce zariadenia na ovládanie, ktoré dokážu vkåznu� do strážených priestorov a nerozvibrujú bezpeènostné pole, ktoré sa väèšinou �ahá maximálne do výšky jedného metra. Priletia, vypustia náklad, odletia. Je to moja vášeò, zostrojil som ich všetky sám, robím to od èias modelárskeho krúžku a je to najkrajšia èas� mojej práce.

Muž, ktorý vstupuje do domu ako prvý, vyzerá, že to tam pozná. Mám pravdu, o chví¾u ho už vidíme cez kameru è. 1, ako vo vestibule podáva ruku biskupovi.
„Drahý Jozef, odpus�, prosím, že som �a nechal èaka�.“
„Pri takomto ohni a s takýmto armagnacom si nemu sel vôbec chodi�, myslím, že by som vedel èaka� pokojne celú noc,“ povedal bez výèitky Jozef. Musíme lepšie zaostri� a zmeni� trošku nastavenia uhlu, nevidím im celkom do tváre, ale zvuk je výnimoène kvalitný.
„Poï, privítame ïalších,“ povedal domáci a obaja sa pohli smerom k masívnym dverám.
„Pán riadite¾, nech sa páèi, poï ïalej, aj ty, pán generál, podajte chlapcom kabáty, oni vás usadia.“ Muži, ktorých som nikdy predtým nevidel, vstupujú jeden po druhom. Vyzerajú ve¾mi podobne, je ich pä� plus biskup. Usádzajú sa do pohodlných kresiel. Na pravej strane v obrovskom kozube horí brezové drevo. Až teraz vidím, ako striedmo je zariadená miestnos�, kde sa zišli hostia. V strede je dlhý stôl, nie príliš masívny, aké si dávajú radi ¾udia do vidieckych domov. Nie je roz�ahovací, jednoducho iba ve¾ký, taký, ako ho niekto vyrobil
z dvoch dobrých èerešòových dosiek, natrel, postavil a v devä�desiatych rokoch, keï kaštiele prichádzali o zvyšky nábytku, ktoré im ostali po minulom režime, ho niekto iný privliekol z Betliara.

Mužov vidíme dobre, zapnuté sú všetky kamery. Musíme ich nasníma� dnes, intuícia mi vraví, že ich už nikdy viac spolu neuvidíme a bude nám aj tak dlho trva�, kým zistíme, èo sú zaè. Sadajú si na vyrezávané pevné kreslá, vystužené kožou s pohodlnou, vysokou opierkou. Zabolela ma chrbtica. Stretnutie bude dlhé. Odpil som si èaju, vždy si popálim peru, lebo nie som Argentínèan a neviem sàka� tento juhoamerický vynález cez malièký otvor slamky tak, aby som sa nepopálil alebo v tých horších prípadoch celý neoblial.
„Milí priatelia, stretávame sa, pretože sa to medzi priate¾mi patrí a aj preto, že nás spája viac ako priate¾stvo,“ ujal sa slova hostite¾. Má bradu, vlastne takmer všetci majú husté brady, ale ve¾mi krátke a pristrihnuté, akoby ich mali iba jemne zmeni�, len na dnešný veèer, už o pár hodín sa oholia a zabudnú na toto najstaršie mužské kamuflovanie.
Kamera sníma všetkých, sledujeme tvár za tvárou, nikto nevyzerá rozrušene, ani nepokojne, všetci okrem nás vedia, preèo prišli.
„Dnes skonèil kasting na kandidáta, na nášho druhého èloveka, na našu poistku,“ pokraèuje domáci. Tváre prvýkrát spozorneli. „Boli èasy, keï staèilo ovláda� jedného schopného èloveka, dnes musíme udržiava� pozornos� všetkých, aj nepotrebných. Ve¾akrát sme vo Falúdži videli, ako sa môžu bezvýznamné skupiny premeni� na neprekonate¾nú prekážku a v našej situácii si už biely fosfor dovoli� nemôžeme.“ V miestnosti vládne ticho. V podkladoch, ktoré máme, sa niè z podobných reálií nevyskytuje. O jednom z ¾udí, ktorý mal by� na schôdzke, sa píše, že bol na stretnutí na našej ambasáde v Bagdade, keï na òu v 2004 zaútoèili raketami. Reuters vtedy písal, že sa tam uskutoènila schôdzka spojeneckých služieb, ale nikto to už viac nerozoberal. Navyše, pod¾a popisu tu ten muž nie je, zato sú tu ïalší, o ktorých neviem vôbec niè.
„Jozef, povedz, prosím, našim bratom trošku viac.“ Biskup sa postavil, jeho predreèník sedel, bez mimiky, prelát však asi potreboval káza�.
„Kasting skonèil nad oèakávania dobre. Bolo to trošku zložité, vysvetli� to tak, aby sme nemuseli neúspešných kandidátov umlèa� inak ako peniazmi, ale nakoniec sme to zvládli. Pomohla tomu aj, ako hovorievame, Božia ruka.“ Rozhliadol sa po ostatných. Kamery spoza lístia, z kríkov, ktorými bola vyzdobená aj táto miestnos� až po stropné štuky, zachytili, že pozornos� opadla.
„Dáš si nieèo na jedenie? Idem von,“ vyrušil ma Jazva. Natiahol som si skrèenú nohu a poïakoval. Mal som chu� na cigu. Nechám ho však najskôr ís� nieèo kúpi� a potom sa vymeníme. „Nie, dík. Choï si da�, po šiestej nejem.“ Zabudol som mu poveda�, že na Facebooku som èlenom skupiny, ktorá o sebe s ve¾kým nadšením tvrdí, že „po šiestej nejem, po šiestej žeriem“.
„Je to podnikate¾, ve¾ký reèník, ¾udia ho majú radi, poznám ho ve¾mi dobre a niè s ním nehrozí. Podklady ste dostali už spolu s informáciou o ostatných uchádzaèoch, takže asi viete, o kom hovorím. Vody príliš nezamúti. Jeho možnosti sme odhadli na dve, možno dve a pol percenta. Urèite to bude staèi�, aby sme postúpili s Èarnogurským do druhého kola. Maïari robia podobný manéver. Súhlasili s naším hlavným kandidátom, takže oni ¾avici dokážu odobra� tiež nieko¾ko percent. Stavajú viac na sociálny imidž svojho kandidáta. Ak súhlasíte, môžeme da� hlasova�, aby bolo jasné, že ste s týmto výberom uzrozumení.“
Nikto niè nepovedal, zrejme všetci vedeli, o kom je reè a vyzerali tak, že biskupovým personalistickým kompetenciám veria.
„V poriadku, takže vec je uzavretá,“ povedal biskup milo, sadol si spä� na stolièku a hneï sa napil z armagnacu. Niekto, kto oproti nemu sedel po uhloprieèke najïalej, si zapálil cigaretu. A ja som dostal na nikotín ešte väèšiu chu�. V ústach sa mi preva¾ovala vlna šedej hmloviny a vtiahol som ju do p¾úc. Na obrazovke som si priblížil pána s cigaretou a vyfúkol spolu s ním imaginárny dym, ktorý z neho vyšiel do priestoru jedálne a okamžite sa rozptýlil, pretože ho vtiahla silná klimatizácia.
„A èo keby sme teraz prestali pracova� a nieèo zjedli?“ povedal muž s cigaretou. Ostatní prikývli. O pár sekúnd sa otvorili dvere a do miestnosti vošli dvaja èašníci s kateringovým vozíkom.

Èíta� ïalej

Skryt text