Zvádzanie
Tiffany Clare (slovenský jazyk)

Kúpil(a) Ivan pár sekúnd dozadu

Kúpil(a) Andrej pár minút dozadu

Kúpil(a) Andrej pár minút dozadu

Kúpil(a) Andrej pár minút dozadu

Kúpil(a) Andrej pár minút dozadu

Emma si nevšimla, že ju Richard pozoruje, stojac ved¾a vysokej brezy sotva pä� krokov od nej. Zozbierala skice a vložila ich do kartónového obalu.
Richard si dnes ráno, keï sa nahladko oholil, zaumienil, že zaène svojej manželke dvori�. Keï boli mladí, nadchýnalo ju každé Richardovo slovo a jeho, vtedy ešte mladého muža núteného trávi� èas v spoloènosti mladuèkej dievèiny, takmer ešte die�a�a, taký bezhranièný obdiv vyvádzal z miery. Teraz si bol istý, že èasom ju opä� dokáže oèari�.
Nemal pochybnosti, že jeho manželka zmení názor, keï sa stane jej priate¾om. A on sa už postará, aby tú úlohu splnil.
Emmin chví¾u zápasila s vetrom o svoj klobúk, no napokon sa mu ho podarilo strhnú� jej ho z hlavy. Keïže ho však mala pod bradou uviazaný ružovou saténovou stuhou, zostal jej visie� na chrbte. Zdvihla hlavu a pozrela na oblohu. Slnko rýchlo mizlo
za tmavými búrkovými mraènami. Vzduchom prebehol elektrický výboj a vzápätí krajinu zahalila desivá temnota.
Richard vykroèil vpred, rukou si pridàžajúc okraj klobúka. Vietor odniesol jeho slová, ktorými chcel pritiahnu� Emminu pozornos� pred tým, ako k nej prišiel a zvrtol ju tvárou k sebe. Vykríkla od prekvapenia.
„Musíme sa niekde skry�!“ zakrièal, aby jeho slová nezanikli v zavýjaní vetra.
Zachmúrene sa odvrátila. Zovrel jej lake� a �ahal ju za sebou po cestièke plnej blata. Po pár krokoch sa mu vytrhla.
„Chceš, aby som prišla o svoje skice?“
Spoza výkresov jej vypadla ceruzka, a tak pok¾akol, zdvihol ju a blato z nej utrel do rukáva kabáta.
„Teraz je mojou jedinou staros�ou, aby sme našli prístrešie, skôr než nás lejak úplne premoèí.“
Zrazu zadunel hrom a z nebies sa spustil prudký dážï. Rozèúlený Richard pozrel na oblohu. Niekto tam hore sa vysmieva jeho úbohému pokusu dvori� vlastnej žene.
V lepšom poèasí to k sídlu bola asi polhodina chôdze. Za momentálnych okolností sa prašné cestièky zmenia na šmyk¾avé blato, po ktorom sa jeho manželke v kope sukní pôjde len �ažko. Zovrel Emme ruku, preplietol si s òou prsty. Obrátil sa k nej a zreval, prehlušujúc búrku: „Nadvihni si sukne. Pobežíme k otcovej starej loveckej chatke.“
Tentoraz neváhala a nasledovala ho, výtvarné pomôcky si pritískala k prsiam.
Koneène dorazili k prednej verande chatky. Richard nadvihol závoru a otvoril dvere. Na okamih zastali, usilujúc sa lapi� dych.
„Preèo sme šli sem?“
„Lebo chodníèky k domu budú plné šmyk¾avého blata.“
Pozrela naòho znechutená, že ju zastihol dážï – a práve s ním. Na tento jej výraz si už pomaly zvykal. Stavil by sa o najdrahšiu sponu do kravaty, že sa zlostí preto, lebo jej plán ujs� mu dnes ráno nevyšiel.
Sòala si šál a na prahu z neho vo¾nou rukou vytriasla vodu, naòho pritom ani raz nepozrela. „Predpokladám, že sa zdržíme len tak dlho, kým neprehrmí búrka.“
Richard si zložil z hlavy klobúk, otrel z jeho striešky vodu a odložil ho na pracovný stôl, aby vyschol.
„Poï dnu a zavri dvere. Rozložím oheò, aby sme si mohli osuši� šaty.“
„Búrka odíde tak rýchlo, ako prišla. Zakrátko budeme na ceste spä�.“
Hlas sa jej chvel. Je nervózna, že sa s ním ocitla osamote? Zaujímavé, že teraz sa hanbí, hoci uplynulú noc mu uštedrila také odvážne slová. Netúžil po pokore ani po ostychu. Túžil po náruživosti a vášni.
Richard vyzrel von k èiernym búrkovým mraènám, ktoré pretínali záblesky ostrých bleskov. Toto tak skoro neprejde.
Vzdychol si s pocitom márnosti. „Kým tu budeme, môžeme prebra�, èo sa stalo vèera.“
„Nevidím na to dôvod.“ Emma zdvihla bradu a prižmúrila oèi. Koneène v nich zazrel iskry, na ktoré tak túžobne èakal.
Do starých kachlí hodil trochu rašeliny, vykresal iskry a zapálil mach.
Silnejúci vietor sa preháòal chatkou a bral so sebou všetko teplo, ktoré sálalo z ohòa. „Poï dnu, Emma. Možno tu pobudneme ešte dobrú hodinu.“
„Dúfam, že nie.“
Ruky zovrel do pästí. Toto opovrhovanie sa musí skonèi�. Predsa v nej nemôže budi� až taký odpor.
„Urèite �a nezabije, ak stráviš hodinu v mojej spoloènosti,“ vybuchol.
Otoèila sa a koneène naòho pozrela. Už-už chcel doda�, že pred ním neuteèie ani teraz, ani dnes veèer, ale nieèo ho zadržalo. Èas, ktorý tu spoloène strávia, nemienil strávi� roztržkou. Ove¾a radšej by sa s òou zblížil.
Uvo¾nené pramene mokrých vlasov jej splývali po spánkoch a lemovali líca. Pery sa jej chveli od zimy a nadobudli modrastý odtieò. Triasla sa. Vedel, že sa bude zdráha�, keï ju požiada, aby prišla bližšie, a tak pristúpil k nej, vzal jej z rúk skice a odložil ich na stôl. Potom sa k nej znovu obrátil, naèiahol sa a uvo¾nil jej zopár skrytých háèikov na živôtiku.
Odstrèila mu ruky. Stisol jej prsty, aby ju zastavil. V jeho dlaniach vyzerali drobné a boli príjemne mäkké.
„Ja len nechcem, aby si prechladla.“
Uvo¾nil nieko¾ko ïalších háèikov, potom však od neho odstúpila a jej ruka mu vykåzla z dlane; prikryla si vydúvajúce sa poprsie. Richard zdvihol oboèie, striasol z pliec kabát a prevesil ho cez operadlo stolièky pri kachliach.
„Podaj mi šál,“ vyzval ju a vystrel ruku.
Niè nenamietala, ale ani naòho nepozrela. Vystrela ruku èo najïalej od seba – zrejme aby nemusela pristúpi� bližšie k nemu, domyslel si.
Vzal od nej premoèený èipkový šál a rozprestrel ho na svoj kabát. Prirodzene, to nebolo všetko. Vonkoncom by mu neprospelo, keby rana nahnisala pod studenými, premoèenými šatami. Nasledovala jeho vesta. Poh¾adom zablúdil k jej oèiam, zvedavý, èi mu povie, aby prestal. Zošpúlila pery, otoèila sa mu chrbtom a ruky si prekrížila na prsiach, dlaòami si šúchajúc ramená, aby sa trochu zahriala.
„Tu sa nemôžeš vyzliec�,“ ozvala sa chvejúcim hlasom.
„Preèo nie? Keï si vyzleèieš šaty aj ty, rýchlejšie sa vysušia.“
O jeho zámeroch nebolo pochýb. Áno, chcel vidie� svoju ženu vyzleèenú. Ktorý zdravý muž by si to neželal? Bol ochotný urobi� èoko¾vek, aby ju zahrial. Potom uvidí, ako sa to bude vyvíja� ïalej.
„V žiadnom prípade!“ protestovala.
Richard si rozviazal nákrèník a usiloval sa potlaèi� úsmev. Nepredpokladal, že by Emma ocenila, keby považoval ich situáciu za humornú.
„Preèo nie?“
„Nevyzleèiem sa kvôli tebe. Uvedom si, že takú vec odo mòa žiadaš za bieleho dòa, keï nás môže hocikto pristihnú�.“
„Ešte nikdy si sa nevyzliekla pred milencom cez deò?“ Hlúpa otázka. Nechcel pozna� odpoveï. Už len pomyslenie na to, že vo¾akto vkroèil na jeho územie, ho podráždilo.
„Ako sa opovažuješ naznaèova� nieèo také?!“ Obrátila sa k nemu, v tvári mala rozhorèený výraz. „Nemám milenca, Richard. A nikdy som po žiadnom ani netúžila.“
Je vôbec možné, aby za dvanás� rokov nemala nijaký vz�ah? Dopekla, veï až na Východ dorazili klebety a historky o jeho žene a vojvodovi z Vane. Na tých zvestiach predsa musí by� kúsok pravdy. Pocit viny za jeho poèetné prehrešky sa v òom zväèšil a v ústach pocítil horkos�. Nie, klamala mu, aby si zachovala tvár, a on sa cítil ako grobian, ktorý sa chce dosta� do jej postele. Dvanás� rokov je pridlhý èas na to, aby sa s nikým nezblížila.
Priatelia, ktorí mu dodávali informácie o jej vz�ahu s vojvodom, by mu neklamali. Preèo by to robili? Vari si mysleli, že ten špinavec zvádzajúci jeho manželku chce Richarda vyprovokova�, aby sa vrátil domov? To sotva.
Vykroèil k nej, hoci si nebol istý, èo vlastne chce urobi�. Chce jej dokáza�, že po nej ve¾mi túži?
„Pokladám za prirodzené, že po našom odlúèení si vyh¾adala spoloènos� iného muža. Som si istý, že podobne sa správajú aj iné dámy.“ On sám mal známosti s viacerými ženami. „Emma, trasieš sa a pery ti modrejú. Poï bližšie k ohòu. Nemám boèné úmysly.“
Bola to lož, no nechcel, aby postávala na opaènom konci miestnosti a triasla sa od zimy. Aby podporil svoje slová, vložil si ruky do vreciek nohavíc a èakal.
Chví¾u váhala, ale potom podišla ku kachliam, vystrela k nim ruky a zohrievala si ich. Vtedy Richardova túžba dotýka� sa jej zví�azila nad jeho s¾ubmi. Zozadu ju objal a náhlivo jej zaèal rozopína� háèiky na živôtiku. Potom jej dlaòami pošúchal studené ruky, aby jej pomohol rýchlejšie sa zohria�.
Keï jej nazrel ponad plece, uvidel ružové poprsie, na ktoré jej naskoèila husia koža; jej vztýèené bradavky presvitali cez mokrú košie¾ku nad horným okrajom korzetu.
Božemôj, ako ju len túžil ochutna�. Akoby proti svojej vôli sa jej chrbtom ruky obtrel o prsia – boli také jemné. Urobila krok spä� a pevne sa k nemu pritisla, hruï sa jej dvíhala a klesala èoraz rýchlejšie.
Z líca jej odhrnul kuèery nasiaknuté dažïovou vodou a naklonil sa bližšie s úmyslom poláska� jej hebkú pokožku medzi plecom a krkom.
Napadlo mu, že by mohol zdvihnú� druhú ruku, stiahnu� jej vlhkú košie¾ku, odhali� prsník a vzia� ho do dlane. Nato jej jemne skåzol rukou po prsiach a vlastnícky ju roztiahol na jej brušku. Bol v pokušení presvedèi� sa, èo Emma urobí po týchto dotykoch, ale odrazu pocítil, ako zmeravela a odtiahla sa.
Prinútil sa od nej o krok odstúpi�, aby ho nepokúšalo urobi� všetko, èo si pri svojej polonahej manželke predstavoval. Spustil ruky k bokom, zatia¾ však neustúpil úplne.
Zdalo sa, že snaha potlaèi� vzrušenie je beznádejná – krv mu divoko prúdila v žilách a huèala v ušiach, dožadujúc sa uvo¾nenia.
Obrátila hlavu a zašepkala ponad plece: „Nemala som chodi� bližšie.“
Hlas mala plný túžby. Takmer ani èo by ho nabádala, aby pokraèoval vo váhavých dotykoch – aj napriek jej meravosti, napriek jej slovám.
„Nedopustím, aby si prechladla.“ Musel si odkaš¾a�, hlas akoby mu spolu s rastúcim vzrušením klesal.
Nechal ju pri ohni a otvoril dvere. Žmýkal premoèený živôtik a dúfal, že studený vietor schladí jeho žiadostivos�. Pravdaže, nestalo sa tak. Tu by pomohlo iba to, aby ho jeho žena zovrela v náruèí.
Na to, aby sa o to pokúsil, mal ešte nieko¾ko hodín.
Vonku bolo ešte tma ako v noci, oblohu pravidelne ožarovali blesky.
„Mala by si si vyzliec� aj sukne. Sú celkom premoèené.“
„Budem v poriadku.“
Keby jej nehrozilo, že od mokrých šiat ochorie, bol by ju nechal tak. Nebesá, veï je predsa jej manžel. Pred ním sa nemusí ostýcha�.
„Búrka nepo¾avuje. Prestaò by� tvrdohlavá, Emma, a vyzleè si šaty.“
Pri jeho ráznych slovách jej klesla sánka. Vari èakala, že ju bude ïalej prosi� o nieèo, èo je len pre jej dobro? Zlostí sa iba preto, lebo nemôže ma� to, po èom dychtí už od svojho návratu domov. Nie je správne, že si nespokojnos� vybíja na nej.
Sadol si na kraj lôžka, vyzul si topánky a vykasal koše¾u. Mal chu� vyzliec� si ju, ale nechcel Emme ukazova� èerstvú ranu na boku ani túžbu, èo mu napínala nohavice. Odopol si remeò na mokrých nohaviciach a horko-�ažko si ich zvliekol.
Znova sa mu otoèila chrbtom. Ruky si skrížila na prsiach, bledé prsty si ovinula okolo ramien. Okrúhly výstrih na chrbte bielej košie¾ky odha¾oval jej svetlú pokožku. Túžil jej stiahnu� ten malý kúsok spodnej bielizne z pliec a pozrie�, èo sa skrýva pod ním. Túžil. Tak ve¾mi túžil. Bol len obyèajný nenásytný sviniar. Vstal z postele a podišiel k nej.
Ešte nikdy nebažil po žiadnej žene tak mocne ako teraz po nej. Potreboval si ju vypudi� z mysle, aby sa mohol sústredi� na obchody. A existuje len jeden spôsob, ako to urobi�.
„Dvere sú zamknuté a ja horím túžbou, ktorú treba uhasi�.“
Prsty na ramenách stisla ešte tuhšie, až jej obeleli konèeky. Richard sledoval siluetu jej ostrých lopatkových kostí a mal chu� obliznú� kvapku vody stekajúcu jej dolu chrbtom. Ale nedotkol sa jej, lebo vedel, že by nesúhlasila.
Nahmatal šnúrky na zadnej èasti sukne, rozviazal ich a �ažká záplava naskladanej látky skåzla Emme z bokov.
Nechal si dlane na jej bokoch. Èo by urobila, keby ju chytil za driek a zozadu do nej vnikol?
Keï nereagovala ani nevystúpila z kopy sukní, odvážne navrhol: „Vyzleè si korzet.“ Bol by š�astný, keby jej ho mohol rozšnurova�.
Ak by ho poslúchla, vedel, že už by od nej nedokázal odtrhnú� ruky. Ale èo na tom záležalo? Boli celkom sami a jemu sa nepáèilo, že ho odmieta jediná žena, ktorá mu patrí. Ženy ho zvyèajne neodmietali. Doparoma, preèo je také �ažké získa� si vlastnú manželku?
Emma nemohla uveri�, že Richardovi ustúpila. Vyzliec� sa v jeho prítomnosti – nie, dovoli� mu, aby ju on vyzliekol – bolo poburujúce. Zakryla si prsia skríženými rukami, lebo korzet aj košie¾ku mala skrz-naskrz premoèené, a hoci ju korzet omínal a nepríjemne sa jej lepil na kožu, za niè na svete by si ho nevyzliekla.
Tak ¾ahko sa mu nepodvolí. Ešte nie.
Vykroèila z kruhu sukní a vyzula si ¾ahké topánky. Boli zablatené, a tak ich odkopla smerom k zdroju tepla. Neboli na daždi viac než pä� minút, a napriek tomu mala všetky volány na sukniach celkom premáèané. Aspoòže väèšina spodnej bielizne bola suchšia.
Podišla bližšie k ohòu a rukami sa ovinula ešte tuhšie, dúfajúc, že teplo jej prenikne do tela. Bola taká uzimená, že opä� zatúžila po objatí Richardovho teplého tela. Nemala by to chcie�. Ale bolo tak nádherne horúci, keï ju objímal a rozopínal háèiky na živôtiku.
Hrdos� je zaujímavá vec. Emma nemienila klesnú� tak hlboko, aby ho požiadala o dôvernú službu; veï doteraz bola voèi nemu neoblomná a zamkla sa pred ním v spálni.
Kiežby mohla opä� prežíva� ich prvé stretnutie. Keby na òu nebol náhodou natrafil v nevestinci èi neskôr v mestskej vile, možno by sa k sebe správali ako priatelia. Ale nie, je lepšie, že sa to udialo tak. Rozhodne mu tak ¾ahko nedovolí opä� jej vstúpi� do života. A nepripustí, aby ju premohli emócie.
Pozrela naòho ponad plece. „Šiel si sa von poprechádza�?“
Richard rozkladal ich šaty na stolièky a stoly blízko ohòa.
Èo to o nej napovedá, keï si odrazu želá, aby si vyzliekol koše¾u a ona sa mohla kocha� jeho hrudníkom a prstom prechádza� po línii chåpkov zbiehajúcich nadol? Túžila hladi� jeho mužný chrbát, aby si pripomenula, aký je to pocit, a vryla si do pamäti kontúry jeho svalov a šliach, aby ich neskôr vedela nakresli�.
Obrátila sa tvárou k nemu, zadržiavajúc dych.
Nesmie pod¾ahnú� pokušeniu.
„H¾adal som �a,“ odvetil. „Ráno pri raòajkách si sa mi vyhýbala.“
„Ráno sa chodievam prejs�.“ Práve on bol jedným z dôvodov, preèo sa ponáh¾ala z domu len s jablkom, s ktorým by preèkala do obeda.
„Emma, nemôžeš si ma veène drža� od tela.“
Spýtavo zdvihla oboèie.
„Uvedomujem si, že vèera som sa správal ako grobian, ale za iných okolností dokážem by� celkom v¾údny.“
V¾údny? Pod¾a neho je vynucovanie si vstupu do jej spálne prejavom v¾údnosti? To je absurdné! Okrem toho nebola pripravená na dôverný vz�ah s mužom, ktorého sotva pozná. Keby mala èas, možno by zmenila názor. Èo na tom, že ju oèaril? Keby sa s ním zblížila, znovu by jej zlomil srdce.
Èelo sa mu zbrázdilo vráskami, keï na òu pozrel. „Chceš sa so mnou rozvies�?“
Jeho priama otázka ju zaskoèila. Položil jej ju podobným tónom, akoby ju pri raòajkách žiadal, aby mu podala maslo. Želá si zákonnú, trvalú rozluku?
„Neviem. Zatia¾ som o tom nepremýš¾ala.“
Rukou si prehrabol vlasy a k¾akol si ku kachliam, aby do nich priložil rašelinu. Pritom z nej nespúš�al oèi. Intenzita jeho poh¾adu pripomínala vtáka pripraveného prvý raz zletie� strmhlav z útesu. Neopísate¾ný, vzrušujúci citový nápor, pri ktorom sa jej zastavil dych. Vstal a podišiel k lôžku. „Ešte stále sa chveješ.“
Privítala zmenu témy a u¾ahèene vydýchla, keï sa hypnotická sila z jeho poh¾adu vytratila.
Vytriasol deku a prehodil jej ju cez plecia. Zovrela jej okraje a pritiahla si ju tesnejšie k telu. „Ïakujem.“
Postavil k nej dve stolièky. „Tu máš, sadni si. Možno si chceš vyzliec� panèuchy a schova� nohy pod seba.“
„Nechám si ich, ak nie si proti. Nie sú také mokré.“ Nebola to celkom pravda, ale v jeho prítomnosti už odmietala vyzliec� si ïalší kus odevu. Nedôverovala si a nechcela spravi� nieèo, èo by neskôr mohla ¾utova�.
Pokrèil plecom a posadil sa, akoby ho ich súèasná situácia vôbec netrápila. Bol to zvláštny pocit by� tak pohoršujúco obleèená v spoloènosti svojho manžela. Podnietilo to jej zvedavos�. Odvážila sa pozrie� naòho spod sklopených vieèok a preskúma� ho nielen zbežne.
Spodné nohavice po kolená mu tesne priliehali k stehnám a dávali vyniknú� mocným svalom pod nimi. Pri obraze, ktorý sa jej naskytol, zadržala dych. Srdce jej divo búšilo a žalúdok sa chvel oèakávaním. Zatlaèila svoju túžbu do úzadia a sústredila sa na polonahého manžela, akoby to bol len výtvarný model.
Vlhkú koše¾u, rovnako ako spodné nohavice, mal prilepenú k silným ramenám a hrudníku. Tiene izby sa zahrávali s obrysmi jeho tela. Oèi sa jej zastavili na pulzujúcej tepne na Richardovom krku a potom sa zadívala do jeho tmavých hnedých oèí. Postrehla v nich pobavenie.
Pomkla sa k nemu, ich tváre sa priblížili. Obaja voòali po daždi, ale vo vôni jeho mydla pocítila nieèo mužské, a to ju prinútilo, aby sa prisunula bližšie.
Bože, èo ju to pochytilo?
Chce ho azda pobozka� a zosmiešni� sa? Nebolo by to prvý raz, èo by v jeho prítomnosti urobila zo seba pochabú hlupaòu. Robila to už od svojich štrnástich rokov.
Richard sa posunul na stolièke ved¾a nej a sykol akoby od bolesti. Keï sa zhrbil a lak�om sa oprel o kolená, odtiahla sa a skúmavo sa naòho zah¾adela. Hlavu si držal v dlaniach a tuho zatínal sánku.
„Je ti nieèo?“
„Som v poriadku. Len som do chaty bežal trochu prirýchlo.“
Na boku košele mu vykvitla èervená škvrna. Emma bola v momente na nohách, zabudla na hanblivos� a deka bez povšimnutia spadla na dlážku. Naklonila sa a opatrne nadvihla koše¾u, aby mu nespôsobila ešte väèšiu boles�.
„To by som na tvojom mieste nerobil. Nebude to pekný poh¾ad.“
Nevšímala si ho a vytiahla mu koše¾u vyššie. Krvácajúca rana ju nevydesila.
„Nenechám �a tu predsa vykrváca�,“ odvetila. „Mal si mi poveda�, že si ranený.“ Cez rebrá mu prechádzal hlboký rez, zašitý hrozivo pôsobiacou ni�ou. Niekto mu ranu ošetril, a keïže dosia¾ neopuchla, usúdila, že nie je infikovaná. „Èo sa ti stalo?“
„Šarvátka na Stredozemnom mori. To je pri mojej profesii normálne, tak si nerob starosti.“
Emma podišla k svojim šatám a odtrhla pás látky z hornej èasti sukne, kam sa nedostalo blato.
Keï sa zvrtla k nemu, spokojne oddychoval na stolièke a sledoval ju tým zvláštnym prenikavým poh¾adom.
Podišla k nemu s pásom látky v ruke. „Aspoò mi dovo¾ vyèisti� ti ranu.“
„Pri poh¾ade na krv sa ti nerobí zle?“
„Nie.“
Vystrúhal neveselý úsmev a zaèal si opatrne pre�ahova� koše¾u cez hlavu. Emma privrela oèi, duševne sa pripravujúc na to, že prvý raz uvidí manželovu nahú hruï. Panebože! Budú to pre òu muky, ale teraz sa musí sústredi� na to, aby mu pomohla.
„Lepšie bude, ak to urobím ja sám,“ navrhol, pretože jej výraz si vysvetlil ako obavy.
„Viem.“
Potrebovala sa zbavi� nervozity, ktorá jej nedovo¾ovala dýcha�. A tak skôr než jej manžel stihol pokraèova�, priložila pás látky na krvácajúcu ranu. Plátno sa hneï sfarbilo naèerveno. Richard nepohol ani brvou.
„Bolí �a to?“
„Už si zvykám.“
„Pretrhol sa ti jeden zo stehov v strede. Tu,“ ukázala na uvo¾nený uzlík.
Prešla prstom po tvrdých obrysoch jeho rebier a brucha. Richard prudko vydýchol a ona pochopila, že to nebolo pre boles� v boku.
Emma zrumenela, no neponáh¾ala sa. Zasunula konce látky, prstami sa dotýkajúc jeho pokožky, lebo túžila vníma� jej horúèos�. Svaly na bruchu sa mu pod jej zvedavým dotykom napli. Prerývane dýchala, keï prstami prechádzala po pokožke na jeho zdravom boku.
Richard si ju pritiahol si sebe, jeho ruka sa jej ovinula okolo ramena. Teplo manželovej nahej hrude ju lákalo, aby sa prisunula bližšie.
„Pokraèuj, a o chví¾u sa ocitneme na dlážke a budeme robi� to, èomu sa tak vyhýbaš.“
Jeho drsné slová spôsobili, že dôverná chví¾a, s ktorou sa s ním chcela podeli�, bola okamžite preè.
Vstala, vymanila si ruku a posadila sa na stolièku postavenú príliš blízko pri òom, aby sa mohla cíti� uvo¾nene. „Myslím, že by si sa mohol obliec�, keï som �a už ošetrila.“
Hoci sa hanbila, vôbec si neželala, aby sa obliekol. Jeho telo by dokázala skúma� hoci aj celý deò, takého blázna však zo seba neurobí.
Naklonil hlavu nabok a s ve¾kým záujmom študoval jej sporo odetú postavu. Potom zdvihol oboèie a opýtal sa: „Pohoršujem �a?“
Nevedela, èo odveti�. Problém bol v tom, že poh¾ad naòho ju vôbec nepohoršoval, práve naopak, prebúdzal v nej túžbu dotýka� sa jeho mocného, dokonale vytvarovaného tela.
A potom, len èo si všetko vryje do pamäti, skúsi stvárni� tú pružnú eleganciu na plátne. V chatke vládlo pološero a mihotavé plamene v kachliach jej dodávali romantický ráz. Poh¾ad na Richardovo telo bol v tomto svetle vskutku úchvatný.
Emma si rozochvene si vzdychla a on spozornel. Okamžite pocítila horúèavu a vnímala, ako sa jej líca sfarbujú do karmínova.
„Kým si tu so mnou, nesluší sa to. Prosím,“ dodala ešte.
Zdvihol koše¾u, ktorú mal prevesenú cez koleno, navliekol si ju a pozapínal.
„Emma, prosím, pus� ma dnes veèer do svojej postele.“
Nevedela, èo robi�. Má akceptova� ich vz�ah? Alebo ho nechá èaka� ïalšie týždne? Na druhej strane, je viac než isté, že s òou dlho nepobudne. Aj napriek tejto drsnej skutoènosti bola jej myse¾ rozpoltená.
„Nemôžem. Nie som pripravená.“
Nedá sa zneuži�, nedovolí, aby s òou zaobchádzal, akoby bola jeho majetok, na ktorý zabudne, len èo si nájde nejakú inú kratochví¾u.
Richard namiesto odpovede len chápavo prikývol.
Keï dážï vonku ustal a vtáky sa opä� vrátili k zvyèajnému odpoludòajšiemu švitoreniu, obaja sa chvatne obliekli. Emmu prekvapilo, že ju odprevadil k domu; celú cestu vnímala jeho måkvu spoloènos� po svojom boku. Navrávala si, že spomalila tempo, aby si nevyvrtla èlenok, že to nemá niè spoloèné s tým, že chce èo najdlhšie zotrva� so svojím mlèanlivým manželom. Bože, dokonale si uvedomovala, že klame samu seba. Napriek tomu sa jej jeho spoloènos� páèila.

„Kreslenie je tvoja životná vášeò?“ Richard prešiel cez izbu a uvelebil sa v kresle oproti manželke.
Emma si poutierala prsty do handrièky a odložila uho¾. „Kresba je len prvý krok, potom obraz prenesiem na plátno.“
Otoèila k nemu papier. Naklonil sa bližšie a vzal si ho. Dve holubice sediace na myrtovom kríku, schúlené jedna k druhej, krky prepletené, zobáky skryté v objatí.
Takže ma¾ovanie pre jeho ženu oèividne nebolo len chví¾kovou zábavkou. Jeho odhad, že je jej vášòou, bol presný. Položil si skicu do lona a pozrel spä� na Emmu.
„Je to úžasné,“ vyhlásil. „Nemal som potuchy, že máš taký talent.“
Nebol to ten najvydarenejší kompliment, aký mohol svojej žene urobi�, napriek tomu jej ním vyèaril úsmev na tvári. Zabalila uho¾ do kusa plátna a spolu s ostatnými pomôckami ho odložila na stôl ved¾a stolièky.
„Potreboval si nieèo?“
„Vèera sa ti podarilo predo mnou ujs� aj so sestrami. Dnes nie sú v dome, a tak by som �a rád prehovoril, aby si so mnou strávila zvyšok predpoludnia.“
„Chceš...“ Emma sa odmlèala a zahryzla si do pery.
„Žiadala si ma, aby som ti dvoril, a presne to chcem urobi�.“ Na dnešné dopoludnie sa celkom tešil.
Uprela naòho nedôverèivý poh¾ad.
„A èomu budeme spolu robi�?“
Postavil sa a priložil si ruku k perám.
„Je to tajomstvo?“ vyzvedala.
„Èoskoro sa to dozvieš.“ Odmietne ma? uvažoval v duchu. Tešil sa, že pre nich našiel trochu súkromia; túžil po jej spoloènosti aspoò na pár hodín.
Chytil ju pod pazuchu a viedol ju zo salóna a potom cez hlavný vstup pred dom. Na ceste stál osedlaný pár grošovaných koní. Ten jej bol vzrastom o nieèo nižší než jeho žrebec.
Emma sa už nepýtala, èo je cie¾om ich cesty.
Richard gestom prepustil sluhu, potom objal Emmu okolo pása a zdvihol ju do sedla. Jeho manželka si vložila nohu do strmeòa a posadila sa do dámskeho sedla s ladnos�ou ženy zrodenej pre jazdu na koni, aj keï na sebe nemala riadny jazdecký úbor.
Rýchlo jej pomohol upravi� sukne, dlaòou jej prešiel po lýtku a pôvabnom èlenku. Neurobila niè, iba spýtavo zdvihla oboèie nad jeho opovážlivos�ou. Nato s úsmevom na tvári rýchlo vysadol na koòa a popchol zviera do klusu.
„Kam ideme?“
„K rybníku. Vèera som sa tam s tebou chystal strávi� predpoludnie. Aj by sa tak stalo, keby sa cez grófstvo neprehnala búrka.“
Len èo vyšli spoza kríkov, Emma zatajila dych a zastavila svojho žrebca.
„Richard...“
Na tráve blízko lavièky, na ktorej vèera sedela, ležala roztiahnutá deka a na nej stál košík, z ktorého trèala f¾aša najvyberanejšieho bieleho vína. Taniere s rôznymi chu�ovkami, sladkos�ami a ovocím boli porozkladané ako na hostine pre krá¾ov a krá¾ovné.
Richard zosadol, podal opraty sluhovi a prikázal mu, aby na dve hodiny odviedol kone spä� do stajne. Tento èas by mal staèi�, aby si naklonil svoju ženu – možno iba málièko, ale predsa.
Zaviedol ju k deke a pomohol jej pohodlne sa usadi�.
„To¾ko jedla, a len pre nás dvoch, Richard.“
„Nevedel som, èo máš rada, preto som dal pripravi� trošku zo všetkého.“
Emma nachýlila hlavu a skúmavo naòho pozrela. Posadil sa naproti a nabral jej na tanier trošku syra, chlieb, plátky šunky a èerstvé maliny. Potom naložil aj sebe.
„Nechutí ti?“ spýtal sa Emmy, keï si všimol, že z jedla len odštipkáva.
„Ale áno.“
Venovala mu skromný úsmev. „Porozprávaj mi o svojich cestách. Kde všade si bol a èo si tam videl.“
„Prešiel som celú Európu a severný výbežok Afriky. Istý èas som býval vo svojom dome v Indii a podarilo sa mi precestova� aj tie najvzdialenejšie konèiny Ázie. Èo by �a zaujímalo najviac?“

Emma bažila po ïalších podrobnostiach. Rada by sa dozvedela, èo všetko ho vlastne v cudzích krajinách držalo, èo ho tak uchvátilo, že sa mu nikdy nežiadalo vráti� domov...
Trúfa si na také otázky? Je to príležitos� lepšie porozumie� manželovi. Nakoniec, chcel s òou strávi� deò. Mimo doh¾adu pátravých oèí, bez rodinných príslušníkov.
„Dal si teda prednos� životu v cudzine?“
Pochopil, èo sa od neho v skutoènosti chce dozvedie� – èi si radšej zvolil život mimo domova, svojho otca a nej.
Richard odložil tanier a odhodil odrobinky chleba do vody, aby ho pojedli kaèice.
„S otcom sme sa nikdy nezhodli. Mal som ve¾ké plány, túžil som po dobrodružstve. On však rátal s tým, že pôjdem do Parlamentu.“
„Ku mne bol tvoj otec ve¾mi láskavý.“ Nevedela pochopi�, preèo sa Richard tak vyhýbal povinnostiam vo svojom grófstve.
„Neèakám, že to pochopíš. Ale otec a ja sme spolu nevychádzali. Neustále sme sa hádali. Mali sme odlišné názory už len preto, aby sme sa mohli háda�. Chcel, aby som bol ako on. Bolo preòho ve¾kým sklamaním, keï pochopil, že nesplním jeho želania.“
„Vždy bol na teba hrdý. Èasto to vravieval.“
Emma vzala malinu a žmolila ju v prstoch, až jej ich š�ava zafarbila. Richardov odchod ju hlboko ranil. Ma¾ovanie ju zbavilo smútku, umožnilo jej zamera� sa na nieèo celkom iné.
„Nepochybujem o tvojich slovách. Budem prvý, kto prizná, že tým, že môj odchod bol èinom trucovitého die�a�a. A navyše som ním ve¾mi ublížil tebe.“
„Ty si sa so mnou nechcel oženi�.“
„Otec mi �a vybral za nevestu, skôr než sme obaja mohli pochopi�, èo to pre nás znamená. A keï sme sa vzali... mal som pocit, že mi chcú vnúti� život, po akom som netúžil. Chcel som cestova�. Chcel som si zvoli� vlastnú cestu, zarobi� si vlastné peniaze. Prostriedky, ktoré by neboli od nájomcov z pozemkov môjho otca.“ Oprel sa o lakte, zaklonil hlavu a privrel oèi. Zhlboka dýchal. „Otec mi pohrozil, že mi vezme apanáž, ak sa neožením. Keïže som mu hovoril o túžbe cestova�, myslel si, že manželstvo ma tu udrží.“
„Preèo si sa so mnou oženil, keï si túžil odís�?“
„Zo sebeckých dôvodov. Impulzívnos� muža, ktorý ešte nebol mužom, ale namýš¾al si, že dokáže svoju pravdu tým, že otcovi naposledy urobí napriek. Hlúposti z mladosti nás niekedy prenasledujú naveky.“
Keï sa ženil, mal iba devätnás�. Bol ešte chlapec, vôbec nechápal, že jednej mladej žene nièí život.
„Ak si bol tak dlho preè pre svojho otca, preèo si sa nevrátil domov po jeho smrti?“
„O jeho smrti som sa dozvedel z listu až po troch mesiacoch. Navyše mi vtedy krachovala ïalšia spoloènos� a pokúšal som sa ju preda�. Bol som príliš zamestnaný, nemohol som sa ponáh¾a� domov k manželke, ktorú som nepoznal a nikdy sa ani nepokúsil spozna�.“
Odrazu vstal a natiahol k nej ruku. „Chceš sa poprechádza�? Môžeme zvyškom chleba nakàmi� kaèice.“
Kým prijala jeho ruku, chví¾u naòho h¾adela. S rozprávaním o minulosti už skonèil, aspoò zatia¾. Musí popremýš¾a� o jeho slovách, o všetkom, èo jej poèas pikniku odhalil.
Vložila si ruku v rukavièke do jeho dlane a dovolila mu, aby jej pomohol vsta�. Richard zhrnul zvyšky chleba a nieko¾ko kúskov jej podal, aby nimi mohla nakàmi� vtáky.
Emma bola rada, že s ním strávila dnešný deò a že sa dozvedela nejaké podrobnosti z jeho minulosti. Už vedela, preèo na taký dlhý èas zmizol, i keï asi nikdy neporozumie, preèo bol vz�ah medzi Richardom a jeho otcom taký napätý.

Èíta� ïalej

Skryt text