Život na úver
Joachim Becker, Ivan Lesay (slovenský jazyk)

Kúpil(a) Branislav pár sekúnd dozadu

Kúpil(a) Silvia pár minút dozadu

Kúpil(a) Silvia pár minút dozadu

Kúpil(a) Silvia pár minút dozadu

Kúpil(a) Silvia pár minút dozadu

týmto krokom jeden zo svojich cie¾ov. Okrem kdh boli rýchlym zavedením eura nadšené aj opozièné strany. Liberálni novinári pripisovali hlavnú zásluhu na rýchlom zavedení eura neoliberálnej hospodárskej politike predchádzajúcej vlády Mikuláša Dzurindu. Zahranièné banky a priemyselné podniky vnímali zavedenie spoloènej európskej meny takmer výluène pozitívne. Pre ne totiž odpadlo riziko výmenného kurzu. Kalkulácie sa uskutoèòujú ¾ahšie. Banky sa viac nemusia obáva� znehodnocovania slovenských aktív v prípade menovej krízy.
Výrazné výhrady sa však objavovali medzi obyvate¾stvom. Pod¾a prieskumov verejnej mienky sa dokonca relatívna väèšina vyslovovala skepticky. Predovšetkým ¾udia s nízkymi príjmami sa obávali výrazného nárastu cien v dôsledku zavedenia eura.
Aj eú bola evidentne rozdelená. Rozhodnutie ek primárne vyplynulo z politického kalkulu. Slovensko spåòalo prístupové kritériá na vstup do eurozóny. To bol dôvod, preèo sa ek nemohla oháòa� formálnym argumentom, že sa nenaplnilo niektoré z požadovaných kritérií. Tak to bolo v roku 2006 v prípade Litvy, ktorá vtedy len ve¾mi tesne nesplnila inflaèné kritérium. Odmietnutie litovskej požiadavky vstúpi� do eurozóny sa v tom èase interpretovalo ako signál, že ek si nepraje, aby sa chudobnejšie krajiny východnej Európy stali èlenmi eurozóny.
Keby ek odmietla vstup Slovenska, stali by sa prístupové kritéria pre eurozónu úplne irelevantné. Tomu sa však chcela bezpodmieneène vyhnú�. Prístupové kritériá majú totiž drža� finanènú a fiškálnu politiku v smere, ktorý presadzuje. Trvá totiž najmä na reštriktívnej fiškálnej politike s nízkou hranicou rozpoètového deficitu (maximálne 3 % hdp).
Na rozdiel od ek mala voèi rýchlemu zavedeniu eura na Slovensku výhrady Európska centrálna banka. Obávala sa rastúcej inflácie po zavedení novej meny, ako sa to stalo v prípade Slovinska, kde bol tento trend ve¾mi výrazný. Pred prijatím eura sa inflaèný tlak zmieròoval výrazným zhodnocovaním koruny. Posilòovanie koruny spôsobovalo, že dovážaný tovar bol lacnejší.
Zavedením eura sa tento nástroj na potláèanie inflácie stratil. Posledný raz dostal šancu pri stanovovaní definitívneho konverzného kurzu medzi eurom a korunou. Premiér Robert Fico si želal silný konverzný kurz. To znamenalo, že importované tovary mali by� v prechodovej fáze relatívne lacné a tento pomerne lacný dovoz mal spoèiatku zníži� inflaèné tlaky. Tým sa otázka inflácie pri fixácii koneèného konverzného kurzu dostala z poh¾adu slovenskej vlády do popredia.
V celkových hospodárskych súvislostiach sa dá konštatova�, že po strate možnosti devalvova� sa stáva tlak na mzdy základným nástrojom na zachovanie cenovej konkurencieschopnosti. Obchodná bilancia a bežný úèet Slovenska sa síce v rokoch pred prijatím eura a pred krízou výrazne zlepšili, avšak toto zlepšenie sa považovalo za labilné. Dynamika exportu ostala ve¾mi silne závislá len od jediného sektora – automobilového priemyslu. Na najdôležitejšom odbytovom trhu v západnej Európe bolo na obzore výrazné konjunkturálne ochladenie a medzitým svet zasiahla kríza.
Zo zavedenia eura so silným konverzným kurzom koruny z dlhodobého h¾adiska hrozí posilnenie importného �ahu. Mnoho juhoeurópskych štátov vykazuje po zavedení eura deficit obchodnej bilancie a bežného úètu. V prípade Portugalska a Španielska dosahovali hodnoty 9 až 10 % hdp. V Portugalsku sa vysoký deficit obchodnej bilancie vníma ako výrazná brzda rastu. Ešte nieko¾ko rokov pred krízou sa tu vyèerpal aj impulz pre rast prostredníctvom nižších úrokov, ktoré súviseli s prijatím spoloènej meny. Od zavedenia eura v roku 1999 ako úètovnej meny prestalo Portugalsko dobieha� priemer eú. Od roku 2002 sa portugalské hodnoty rastu nachádzajú výrazne pod európskym priemerom.
Aj v Španielsku sa rast vyèerpal. Dlho ho stimuloval boom na trhu s nehnute¾nos�ami. Bublina cien nehnute¾ností však praskla. Štrukturálna slabos� španielskeho hospodárstva sa tým zvýraznila a ostala vidite¾nejšia.
Taliansko síce nevykazovalo vysoký deficit bežného úètu, ale hospodárstvo sa nevedelo vyrovna� so stratou možnosti devalvova� menu, èo bol predtým èasto využívaný nástroj na opätovné vytvorenie konkurencieschopnosti. Taliansko sa už roky pred krízou nachádzalo v stave stagnácie.
Aj írsky hospodársky model, ktorému dominovali priame investície a výroba urèená na export, sa dostal do oèividnej krízy. Ešte pred vypuknutím globálnej krízy do ve¾kej miery súvisela
s výrazným posilòovaním eura voèi americkému doláru a britskej libre.
Tieto skúsenosti nie sú automaticky prenosné na Slovensko. Existujú tu však dôležité podobnosti. Juhoeurópske štáty – predovšetkým Portugalsko, Španielsko a Grécko – vykazovali podobne ako Slovensko tendenciu výrazného deficitu bežného úètu. To už síce nevedie k menovej kríze, ale zato brzdí rast. Zníženie úrokov stimulovalo v týchto krajinách spotrebu a rozmach v oblasti nehnute¾ností.
Obrysy hraníc konzumu, ktorého motorom je dlh, boli už
v lete roku 2008 èoraz vidite¾nejšie a zrete¾nejšie. Boom na trhu
s nehnute¾nos�ami sa najmä v Španielsku ukázal by� len bublinou. Jej následky v podobe frenetickej výstavby boli málo potešite¾né aj pre vývin miest. Aj na Slovensku vzrástla spotreba na dlh. Bratislava vykazovala jasný znak stavebného boomu – neusporiadanú výstavbu luxusných bytov a kancelárií.
Vyššiu váhu než v južnej Európe má na Slovensku priemyselný export. Spoèíva však na ve¾mi úzkej báze, a je preto ve¾mi zranite¾ný voèi konjunkturálnym zmenám v štátoch západnej Európy. Silné zhodnotenie eura rozkývalo dokonca aj írsku ekonomiku, ktorej rast sa opieral predovšetkým o export. To potvrdzuje tézu, že stimulujúce elementy vstupu do eurozóny môžu ma� skôr krátkodobý charakter. V dlhodobom horizonte však zaènú pôsobi� brzdiace elementy, ktoré sa už nebudú da� korigova� devalváciou. Dodatoène sa ako brzda prejavujú aj reštriktívne kritériá najmä fiškálnej politiky, ktoré sú integrálnou súèas�ou Paktu stability
a rastu v menovej únii.
Tieto kritériá sú pre dobiehajúce ekonomiky prí�ažou. S�ažujú cielené štátne intervencie a pôsobenie v hospodársky problémových regiónoch, prièom na Slovensku sa nieko¾ko takýchto regiónov nachádza. Svojím rigidným charakterom blokujú kritériá Paktu stability a rastu možnosti flexibilných hospodársko-politických reakcií na meniace sa konjunkturálne situácie. Je evidentné, že kritériá svojim reštriktívnym fiškálno-politickým charakterom s�ažujú vybudovanie sociálneho systému aj systému vzdelávania. Nevýhody spojené so vstupom do eurozóny ešte najviac pocítia chudobnejšie vrstvy obyvate¾ov Slovenska. Najviac zvýhodnené budú nadnárodné banky a priemyselné koncerny, ako aj vyššie stredné vrstvy populácie.

dilemy malej krajiny 131
3. Ako kríza zasiahla Slovensko
Finanèná a hospodárska kríza, ktorá sa zaèala prejavova� v usa v roku 2008, nadobudla globálne rozmery a zasiahla aj Slovenskú republiku (SR). Jej vplyv bolo a je možné cíti� prakticky vo všetkých oblastiach hospodárstva i spoloènosti. Klesli dostupnos� úverov, zahranièný dopyt, výroba, zamestnanos�, prílev zahranièných investícií, zhoršili sa vyhliadky vývoja ekonomiky a verejných financií, vzrástla nezamestnanos� a podiel nestálych foriem pracovného pomeru.
Pri analýze vplyvu krízy na slovenský bankový sektor je dôležité upozorni� na jednu k¾úèovú skutoènos�. Tou je, že banky na Slovensku pri poskytovaní úverov neboli odkázané na zdroje z rozkolísaných finanèných trhov, ale mali k dispozícii dostatok domácich zdrojov od svojich klientov. V medzinárodnom porovnaní je na Slovensku dlhodobo nízky pomer objemu úverov k objemu vkladov (loan-to-deposit ratio, ltr) – osciluje okolo hodnoty 80 %.
Ako dôvod sa uvádza skutoènos�, že úverový boom nastal na Slovensku v porovnaní s inými krajinami neskôr (poènúc rokom 2004) a potom ho zastavila kríza. Ïalším dôvodom je fakt, že poèas reštrukturalizácie bánk v rokoch 1999 až 2001 sa nekvalitné úvery bánk podnikom vymenili za vládne dlhopisy (odpis stratových úverov z bilancie bánk tak pochopite¾ne znížil hodnotu ukazovate¾a ldr).
Keïže na Slovensku sa pred krízou viac sporilo, než požièiavalo a banky boli schopné z tradièných aktivít (prijímanie vkladov, poskytovanie úverov, investovanie do dlhopisov) generova� vysoký zisk, neinvestovali príliš do riskantných (exotických a neskôr toxických) finanèných nástrojov, napríklad derivátov.
Z tých istých dôvodov (okrem iných, ako napríklad priaznivá základná sadzba Národnej banky Slovenska – nbs) sa na Slovensku – na rozdiel od mnohých štátov strednej a východnej Európy – požièiavalo prevažne v domácej mene. Kurzové výkyvy spôsobené krízou tak nezmenili reálne dlhové bremeno slovenských domácností a podnikov. Na základe uvedeného možno konštatova�, že finanèná kríza Slovensko priamo nezasiahla.
V dôsledku poklesu zahranièného dopytu sa mnohé podniky dostali do nesolventnosti. Zaèali tiež prepúš�a�, èím došlo k zníženiu solventnosti aj na úrovni domácností. Klesol teda jednak dopyt po úveroch. Na zníženie schopnosti spláca� úvery na úrovni podnikov i domácností ale zareagovali aj banky – znížením ponuky úverov. Hoci v rokoch pred krízou sa medziroèný rast úverov
v ekonomike viac-menej stabilne držal nad 20 %, na jeseò 2008 prišlo k jeho spomaleniu v prípade domácností, prièom v prípade podnikov celkový objem úverov dokonca zaèal klesa�. V krízovom roku 2009 zaèali banky v jednotlivých mesiacoch poskytova� nové úvery iba v približnej hodnote splátok existujúcich úverov v danom mesiaci.
Vývoj v sledovanej oblasti v období 2008 až 2010 – konkrétne prísne úverové štandardy bánk a nižší dopyt podnikov po úveroch – dokumentuje nízku mieru využívania výrobných kapacít na Slovensku. Tá pritom ale determinuje najmä dopyt po investièných úveroch. Nízka miera využívania kapacít v priemysle, a teda aj nízky dopyt po investièných úveroch otvárajú priestor na politiku vládnych výdavkov a verejných investícií. V tých však Slovensko rovnako zaostávalo.
Dôležitou udalos�ou, ktorá s krízou nesúvisela, ale odohrala sa súbežne s òou, bolo na Slovensku zavedenie eura. Jeho dôležitým efektom bolo stanovenie silného konverzného kurzu. Na rokovaniach, ktoré predchádzali jeho ohláseniu 8. júla 2008, sa zdôrazòovala potreba predís� inflaènému scenáru zo Slovinska.
A tak sa konverzný kurz stanovil s oh¾adom na odhadovaný budúci vývoj (forward-looking), prièom ale žiaden z úèastníkov rokovaní nerátal s hrozbou finanènej a následne hospodárskej krízy. Spätne možno konštatova�, že toto rozhodnutie nepriaznivo ovplyvnilo a ovplyvòuje cenovú konkurencieschopnos� slovenského vývozu, hoci mieru �ažko odhadnú�.
Po štyroch rokoch neprestajného zrých¾ovania tempa rastu slovenského hospodárstva v roku 2008 vzrástol hdp iba o 5,8 %. Spomalenie bolo spôsobené nižšou dynamikou zahranièného dopytu – ten rástol tempom 3,1 %, èiže o 11,2 percentného bodu pomalšie ako rok predtým. V roku 2009 prišlo k medziroènému reálnemu prepadu hdp o 4,8 %, ktorý bol opä� spôsobený nepriaznivým vývojom zahranièného dopytu. Objem vývozu výrobkov a služieb oproti roku 2008 klesol o 15,9 %. Zmenšil sa aj objem dovozu a klesol i domáci dopyt. Rok 2010 priniesol oživenie – hdp reálne medziroène vzrástol o 4 %. Opä� bol k¾úèovým vývoj zahranièného dopytu, ale okrem neho narástol aj dovoz a domáci dopyt. Vývoj hdp dokumentuje jeho závislos� od globálneho dopytu. Pre ekonomiku je však dôležitá aj spotreba domácností
a celkový domáci dopyt, ktorý – na rozdiel od exportu – stále pre nepriaznivú situáciu na trhu práce nezažíva pokrízovú obnovu.
Najdôležitejší bol vývoj vo výrobe dopravných prostriedkov – jednak pre jej význam, ale aj citlivos� (v porovnaní s inými sektormi) podlieha� cyklickým vývojom ekonomiky. Medzi rokmi 2007 a 2008 sa dynamika znížila až o 49,3 percentuálneho bodu na rast 8,6 %. V nasledujúcich dvoch rokoch nastal prepad o 27,3% a obnova o 39,9 %. V tejto súvislosti treba pripomenú� význam automobilového priemyslu pre slovenskú ekonomiku. V roku 2007 bola SR prvá na svete vo výrobe automobilov na obyvate¾a. Vývoz dopravných prostriedkov a ich príslušenstva tvoril vyše štvrtinu celkového exportu. V automobilovom priemysle bolo v roku 2008 zamestnaných približne 80 tisíc ¾udí. Keïže len ve¾mi malá èas� slovenskej produkcie (1 až 2 %) smeruje na domáci trh, ove¾a významnejším dôsledkom na slovenské hospodárstvo bol pokles dopytu zo strany najvýznamnejších obchodných partnerov – Francúzska, Nemecka a podobne.
Z h¾adiska zamestnanosti je najdôležitejším sektorom hospodárstva priemysel, konkrétne priemyselná výroba. Kríza do nej priniesla výrazný pokles zamestnanosti a zmenila štruktúru jednotlivých odvetví priemyselnej výroby. V roku 2009 prišlo k medziroènému poklesu zamestnanosti o 15 % v rámci priemyslu celkovo a o 16 % v priemyselnej výrobe. Z h¾adiska odvetví sa zamestnanos� najviac prepadla vo výrobe kovov a kovových zariadení. Jediným sektorom, kde zamestnanos� aj v roku 2009 (hoci len ve¾mi mierne) vzrástla, bola výroba poèítaèových, elektrotechnických a optických výrobkov. Ak sa pozrieme na celkovú mieru zamestnanosti, pokles sa zaèína na prelome rokov 2008 a 2009. Náznaky oživenia sa objavujú od druhého štvr�roka 2010. Medzikvartálny pokles poètu zamestnaných osôb a miery nezamestnanosti sa zastavuje a do konca roka mierne rastie.
V štatistikách zamestnanosti Štatistický úrad SR neeviduje osoby, ktoré vykonávajú práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohody o vykonaní práce, o pracovnej èinnosti, o brigádnickej práci študentov). Pod¾a štatistík Sociálnej pois�ovne ale aj v prípade osôb s takýmto pracovnoprávnym vz�ahom dochádza k prepadu – v roku 2009 ich poèet medziroène klesol o 18,8 % a v roku 2010 o 17,7 %. Tento pokles neprekvapuje – pri hospodárskom prepade je pravdepodobné, že zamestnávatelia najskôr ukonèia pracovný vz�ah s takzvanými dohodármi, ktorí nemajú práva zamestnancov a ktorým možno da� výpoveï bez uvedenia dôvodu.
Pokles zamestnanosti na trhu práce poèas krízy sprevádzal nárast poètu a podielu osôb zamestnaných na dobu urèitú. Najprv síce absolútny poèet klesol z 94 400 v roku 2008 na 84 900 v roku 2009, èo je celkom pochopite¾ný vývoj. V prvej vlne krízového prepúš�ania nebol dôvod práve doèasných zamestnancov šetri�. V roku 2010 ale ich poèet stúpol na historické maximum 109 300. Ešte dôležitejší je však podiel zamestnaných na dobu urèitú zo všetkých zamestnancov – ten je opä� historicky najvyšší v roku 2010, keï dosahuje 5,8 %. V èase neistých hospodárskych vyhliadok je zvýšenie doèasných pracovných zmlúv pochopite¾nou stratégiou zamestnávate¾ov. Z dlhodobejšej perspektívy bude ale dôležité sledova�, èi sa po odznení krízy stav vráti do normálu, alebo kríza takýmto spôsobom trvalejšie „spružní“ trh práce.
Zaujímavou je však tiež otázka, èo sa dialo s tými, ktorí vypadli zo štatistík zamestnanosti. Èas� z nich prešla medzi samozamestnaných, èas� ostala nezamestnaná a èas� skonèila mimo ekonomickej aktivity. Za zvýšením poètu živnostníkov poèas krízy možno vidie� viacero faktorov. Samozrejmým sa javí strata zamestnania, v dôsledku ktorej sa h¾adajú alternatívne riešenia zárobkovej èinnosti, teda napríklad aj podnikanie. Druhým faktorom, ktorý pôsobí podporne aj na prvý, je fakt, že vláda zaviedla protikrízový program podpory zakladania živnosti pre ¾udí evidovaných na úradoch práce. No a v neposlednom rade mohol k zvýšeniu poètu samostatne zárobkovo èinných osôb (szèo) prispie� aj tlak zamestnávate¾ov, ktorí nútili poèas krízy svojich zamestnancov a zamestnankyne prejs� na szèo. Tomu by nasvedèoval vyšší úbytok z poètu zamestnaných než z poètu pracujúcich.
Odchod mimo trh práce, teda do ekonomickej neaktivity, bol po samozamestnaní a nezamestnanosti tretím možným dôsledkom straty zamestnania. Najväèšie zmeny kríza spôsobila v štatistike
o rodièovskej dovolenke a práceneschopnosti (pn). Na rodièovskú dovolenku odišlo v roku 2009 o 7 600 osôb viac – bezprecedentný 75-percentný medziroèný nárast zaznamenali muži (zo 100 na 400). Avšak aj po 9,5-percentnom náraste u žien (o 7 300 matiek) ostala rodièovská dovolenka jednoznaènou doménou žien a to isté platí aj o stratégii prechodu zo zamestnanosti na rodièovskú dovolenku – uplatnilo ju totiž nepomerne viac žien. Medzi rokmi 2008 až 2009 sa výrazne zvýšil aj poèet práceneschopných osôb – konkrétne o 17,1 %.
Možno teda zhodnoti�, že kríza mala na trh práce negatívny vplyv. Jednak neprekvapujúco viedla k poklesu zamestnanosti a rastu nezamestnanosti. Tento vývoj, pochopite¾ne, predstavuje zníženie kúpyschopnosti obyvate¾stva, a teda dopytu. Nárast poètu ¾udí mimo ekonomickej aktivity (rodièovská dovolenka, pn) a nezamestnaných znamená vyšší tlak na sociálne výdavky štátu. Tento tlak mnohí politici èasto interpretujú ako potrebu „reformova�“ trh práce a zníži� štandardy nároènosti sociálnej ochrany. Kríza a jej politické interpretácie teda zároveò menia i charakteristiky a štruktúru trhu práce. Mnohí z tých, ktorí pre krízu prišli o zamestnanie, ale napriek tomu sa im neskôr podarilo získa� prácu, museli následne vykonáva� nestále zárobkové èinnosti. Buï sa z nich stali szèo, alebo pracujú so zmluvou na dobu urèitú. Inými slovami, rástol relatívny poèet pracujúcich s nestálym
a do budúcnosti neistým príjmom a s nižšou mierou sociálnej ochrany, a teda sa rozširovali rady „periférnej“ pracovnej sily. Zmeny však pocítili aj tí, ktorým sa podarilo udrža� si štandardné zamestnanie. Pracovný èas sa menil bez oh¾adu na ich predstavy. Kríza tak potvrdila flexibilný charakter trhu práce v SR a prispela k jeho prehåbeniu. Bude dôležité sledova�, èi iba doèasne, alebo trvalejšie.
Súhrnne možno konštatova�, že finanèný sektor ani po rozpútaní krízy zatia¾ pre Slovensko nepredstavuje ten najväèší problém. Ak odhliadneme od problémov s verejnými financiami, ktoré má každá krajina zasiahnutá krízou a hrozbou recesie, vrátane Slovenska, najväèším problémom slovenskej ekonomiky je mimoriadna citlivos� na vzlety a pády nemeckého vývozného sektora a úzka špecializácia. Riešenie tohto problému sa samo ponúka
zníženie závislosti od vývozu a jeho diverzifikácia. Avšak tento cie¾ bude v aktuálnych slovenských podmienkach mimoriadne �ažké dosiahnu�.

Èíta� ïalej

Skryt text