Kres�anský svet
Martin E. Marty (slovenský jazyk)

Kúpil(a) Tomáš pár sekúnd dozadu

Kúpil(a) Tomáš pár sekúnd dozadu

Kúpil(a) Štefan pár sekúnd dozadu

Kúpil(a) Peter pár minút dozadu

Kúpil(a) Peter pár minút dozadu

tropickú búrku. A takéto
búrky, najmä hurikány, posudzujú odborníci zo štyroch
rôznych uhlov poh¾adu. V prvom prípade za dôležitý zdroj poznatkov
pokladajú sledovanie mohutných poryvov vetra a záplav
dažïa zo vzdialených kamier satelitov. Druhým informaèným
zdrojom poskytujúcim detailnejší poh¾ad sú pre nich
lietadlá, ktoré bezpeène monitorujú poèasie priamo z pokojného
oka hurikánu. Ïalej vstupujú do deja naslovovzatí experti,
ktorí nesú zodpovednos� za údaje zo Zeme – meteorológovia
predpovedajúci poèasie, lekári, komentátori hromadných
oznamovacích prostriedkov a záchranári, tí všetci ponúkajú
ešte detailnejší obraz. A štvrtý poh¾ad možno získa� od obetí,
ktoré prežili hurikán na vlastnej koži, takže ich obraz – spoèívajúci
na bezprostredných osobných zážitkoch – by mal by�
najhodnovernejší.
Môj poh¾ad je vlastne kombináciou rozlièných informácií
a správ, takže predstavuje predovšetkým druhý a tretí z uvedených
prístupov. Prvý prístup prenechám radšej filozofom
a teológom, ktorí pracujú so široko zameranými teóriami a nie
s bezprostrednými príbehmi. A pokia¾ ide o štvrtý prístup, lokálni
reportéri a historici, ktorí sledujú kres�anskú tretinu ¾udstva
a milióny jeho predchodcov, sú odsúdení na narábanie
s prive¾kým množstvom detailov, takže sotva vystihnú práve
tie správne údaje zahrnuté v dvoch stovkách alebo dvoch miliardách
stránok. A to je dôvod, preèo pristupujem k tematike
kriticky a usilujem sa poveda� trochu viac aj o použitých metódach
a o skúmanej oblasti, hoci si uvedomujem, že tým èinom
obmedzujem priestor venovaný vlastnému príbehu.
Hlavnou ni�ou, èiže jadrom tejto verzie príbehu, je provokatívna
téma, ktorá je taká zrejmá a evidentná, že èlovek sa
nad òou už ani nezamýš¾a. Kres�anstvo, rovnako ako jeho predchodca
judaizmus a jeho príbuzný islam, striktne vyznáva iba
jediného Boha. Na rozdiel od ïalších dvoch dôležitých monoteistických
náboženstiev, tiež zameraných na jedného Boha,
toto náboženstvo je unikátne v tom, že je svedectvom a zástancom
viery v ¾udskú bytos�, pod¾a ktorej sa aj volá. Židia
amoslimovia neuznávajú božský status prvopoèiatoèných osobností,
akými boli Mojžiš alebo Mohamed, pre kres�anov je však
Ježiš Kristus celkom iný. Kres�anstvo nadobúda odlišný charakter
a pôsobivos� tým, že verí vízii tohto Bohoèloveka alebo
¾udského Boha, snaží sa jej slúži�, vkladá do nej nádej
a propaguje ju na celom svete.
Tvrdenie, že Ježiš mal božskú a súèasne aj ¾udskú podstatu,
vždy odrádzalo skeptických pozorovate¾ov a zaujatých nepriate¾ov,
vždy však pri�ahovalo veriacich, ktorí sa naòho dívali
ako na sprostredkovate¾a medzi Bohom a ¾uïmi. Ak aj boli
títo ¾udia celkom prirodzene odcudzení Bohu, mali sa doèka�
vzkriesenia vïaka tomu, že sa s ním stotožnili. V jednom z najstarších
náboženských dokumentov autor listu nazývaný Pavol
súhlasí s tým, že Ježiš Kristus bol „pre Židov... pohoršenie
a pohanov bláznovstvo“ (Prvý list Korin�anom 1, 23), èo znamenalo,
že bol hádankou takmer pre každého.
V dnešnej verejnosti, dokonca aj pri národoch s prevahou
kres�anov, èasto rezonuje tvrdenie, že Ježiš bol škandalózna
osobnos�. Preto modli� sa kBohu v mene Ježiša Krista mnohých
¾udí z obèianskeho prostredia prive¾mi pohoršuje, platí
to napríklad pre legislatívu francúzskych verejných škôl alebo
pre americké verejné školy v pluralistickej Amerike. Niektorí
dotknutí kres�ania potom siahajú po agresivite a pokúšajú
sa vnúti� jeho meno nielen obèanom rozlièných vierovyznaní,
ale aj neveriacim. Robia to pri rôznych príležitostiach a na
rôznych miestach. Historici predkladajú svedectvá o tom, ako
kres�ania v priebehu celých storoèí, za rôznych okolností, menili
svoj postoj nielen tvárou v tvár vonkajším útokom, ale aj
nezhodám vo vlastných radoch. Pod¾a interpretácie stúpencov
Ježiša Krista nielen potenciál kona� dobro, ale aj pokušenie kona�
zlo spoèívajú na súhre medzi jeho božskými a ¾udskými
vlastnos�ami.
Dobro vyplývalo z viery veriacich v existenciu božskej aj
¾udskej lásky Boha, ktorého stelesòoval Ježiš Kristus. Zlo sa
spravidla prejavovalo vtedy, keï veriaci sprevádzali svoju vieru
extrémnymi nárokmi. Tie sa èasto prejavovali arogantnými,
hrozivými a odpornými zásahmi proti tým, ktorí nevyznávali
ich vlastnú vieru. Veriaci sa v mnohom odvolávali na
Ježiša Krista. V jeho mene vykladali jednoduché podobenstvá
a vymýš¾ali zložité dogmy, viedli vojny a uzatvárali mier, angažovali
sa v èinoch prekypujúcich milosrdenstvom a spravodlivos�ou,
ale konali aj nemilosrdne alebo bezoh¾adne. Hoci
ich príbeh možno vyklada� takmer nespoèetnými spôsobmi,
ak budeme monitorova� túto scénu zo zvolenej vzdialenosti
a zameriame našu pozornos� na hlavnú ni� tohto vierovyznania,
umožníme historikovi, aby v snahe uspokoji� zvedavos� èitate¾a
vybral podstatné èrty príbehu.
Ak sa chceme díva� na vec globálne, èo znamená udrža� si
široký záber na kres�anstvo celého sveta v súlade s cie¾om tejto
knihy, musíme vedome ignorova� niektoré záležitosti, na
ktoré sa konvenène zvykne klás� dôraz. Väèšina prác o dejinách
kres�anstva západného sveta sa zameriava na európske
a severoamerické prostredie, tu však nedostanú to¾ko priestoru.
Neznamená to však, že sme ideologicky zaujatí proti Európe
èi Severnej Amerike. Ide skôr o to, že poh¾ad na kres�anstvo
v jeho interkontinentálnom prostredí pomôže lepšie
pochopi� minulos� a postoje kbudúcnosti veriacich kdeko¾vek
a kedyko¾vek.


1.
ŽIDOVSKÉ ZAÈIATKY

Ak by sme chceli použi� prirodzený názov pre globálnu
komunitu a kultúru venovanú Ješuovi, èiže Ježišovi z Nazareta,
znelo by to asi „ješuánstvo“ alebo „ježišovstvo“ – pod¾a
toho, èi by sme uprednostnili hebrejskú alebo latinizovanú
(v našom prípade poslovenèenú – pozn. prekl.) podobu
jeho mena. Bežne používané oznaèenie „kres�anstvo“ totiž
neoznaèuje Ježišovu cirkev, ale kres�anskú cirkev. Ani Ježišovo
meno neznelo Kristus, lebo tento termín je prekladom hebrejského
èi aramejského slova messias (mesiáš), èo znamená
„pomazaný“, a týka sa osoby urèenej na špecifickú úlohu. Ak
v súvislosti s Ježišom, rabínom z Nazareta, zanedbáme alebo
nevyjasníme význam titulu Kristus, zmeníme zmysel najstarších
písomností venovaných Ježišovi a vlastne aj skreslíme
líniu celého príbehu.

ŽIVOT V INOM SVETE A JEHO PRÍBEHY
Kniha Kres�anský svet pozýva èitate¾a, aby vstúpil na globálnu
scénu a sledoval „svet“ v priebehu dvadsiatich storoèí.
Treba si však uvedomi�, že kres�anský „svet“ zahàòa všetky
kontexty, ktoré sa vz�ahovali a vz�ahujú na kres�anských veriacich.
„Kres�anstvo“ možno chápa� aj ako inštitúciu a možno
ho vyjadri� doktrínami a spôsobom života, ale jeho jadrom
je príbeh. Tento „príbeh“ exaktne spojil so „svetom“ filozof
George Santayana, èo urobíme aj my. V knihe Reason in Religion
(Triezve uvažovanie v náboženstve) poznamenal, že „každé
živé a zdravé náboženstvo sa vyznaèuje osobitnou idiosynkráziou“.
Ak požiadame ateistov, budhistov, hinduistov,
moslimov, Židov alebo iných, aby sa zapoèúvali do prejavov
kres�anov, èoskoro v nich spozorujú „oèividnú idiosynkráziu“:
zbožòovanie Ježiša Krista.
Ak si títo poslucháèi všimnú aj dôsledky toho, èo poèuli, zistia,
èo vlastne Santayana odporúèal svojim èitate¾om h¾ada�.
V tomto prípade to znamená, že „sila kres�anstva spoèíva v jeho
špeciálnom a prekvapivom posolstve“ vyrastajúcom z príbehu
o Ježišovi Kristovi „a v postoji, ktoré životu prináša zjavenie“.
Miliardy ¾udí, ktoré sa nechali ovplyvni� týmto „postojom“,
môžu ma� z neho rados� a uspokojenie alebo naopak – a nezriedka
aj súèasne – musia èeli� perzekúciám, tvrdému zaobchádzaniu
èi dokonca smrti. Santayana hovoril nielen o „vyhliadkach“,
ktoré kres�anstvo otvára pred veriacimi, ale aj
o jeho „predkladaných mystériách“. Presvedèi� sa o tom môžu
všetci sledujúci tento príbeh. Ak to teda zhrnieme, ocitnú sa
„v inom svete a tento iný svet – èi si trúfneme ponori� sa doò
celkom, alebo nie – vlastne znamená vyznáva� náboženstvo“.

ZAÈIATOK PRÍBEHU O JEŽIŠOVI KRISTOVI
„Špeciálne a prekvapivé posolstvo“ kres�anstva sa zaèína Ježišom
Kristom, takže ak chceme dospie� až k samým poèiatkom,
zaèneme jeho príbehom. Rovnako ako Ježiš i najstarší kres�ania
boli Židia. Znamená to, že vyznávali hebrejské Sväté písmo,
ktoré kres�ania nazývajú Stará zmluva èi Starý zákon. Toto Sväté
písmo opakovane študovali a dávali mu „špeciálne a prekvapivé“
významy. Veriaci citovali slová prorokov, v ktorých sa
predpovedal príchod Ježiša, alebo rozprávali príbehy osobností
zo Svätého písma, ako boli Mojžiš, Eliáš, Noach a Jonáš, ktoré
pokladali za „prototypy“ Ježiša Krista a jeho príbehu.
Ježiš bol Žid: tento fakt treba zdôrazni� najmä preto, lebo
ve¾ká èas� dejín kres�anstva zápasí s významom Židov a judaizmu.
Obidve viery by mali by� ksebe lojálne už ztoho dôvodu,
že ide o duchovné dedièstvo spoloèného rodokmeòa. Antropológovia
to zdôrazòujú najmä tým, že „agresia, podobne ako
milosrdenstvo, sa zaèína doma“. Kým nová skupina veriacich
v Ježiša Krista sa držala prekvapivého tvrdenia, že práve on
bol dlho s¾ubovaným vykupite¾om Izraela v podobe Mesiáša
èi Krista, niektorí Židia sa naòho dívali iným zrakom a jeho
tvrdenia pokladali za rúhavé, preto vyhnali novú skupinu veriacich
zo synagóg a prenasledovali ich. Vyhnaní kres�ania sa
potom celých dvadsa� storoèí snažili o pomstu alebo sa – z rôznych
iných dôvodov – vydali vlastnou cestou, snažili sa oddeli�
od svojej pôvodnej komunity veriacich a postavi� proti nej.
Ich postoj však nadobudol až vražedné tendencie a bez akýchko¾vek
formálnych èi spoloèenských prejavov ¾útosti vydržal
až do konca 20. storoèia.
Dopracova� sa ks kutoènému príbehu o Ježišovi nie je jednoduché
a ani jedna z interpretácií nemôže uspokojova� 2,2 miliardy
kres�anov. Kres�ania ako celok sa totiž delia na 38 000
denominácií, z ktorých mnohé sa snažili chráni� a šíri� vlastné
verzie príbehu. Niektoré prvky tohto príbehu však celkom chýbajú.
Hneï na zaèiatku treba konštatova�, že všetky príbehy èi
rozprávania o Ježišovi Kristovi napísali jeho stúpenci, ktorých
oznaèujeme ako uèeníkov alebo evanjelistov – teda rozširovate¾ov
evanjelia, èiže „dobrých správ“. Z týchto príbehov sa dozvedáme,
že Ježiš si vybral dvanás� stúpencov, èo nesporne odzrkad¾ovalo
existenciu dvanástich izraelských kmeòov. Štyri
knihy kres�anskej Novej zmluvy (Nového zákona) nazývané
evanjeliá sa volajú pod¾a troch ich autorov èi zostavovate¾ov
– Matúša, Marka a Lukáša, ktorí sledovali podobné línie, kým
štvrtá kniha, pripisovaná Jánovi, sa vyznaèuje odlišnými detailmi
a zámermi. Evanjeliá nie sú exaktnými životopismi alebo
dejinami, ide skôr o vyrozprávané svedectvá, ktoré si uchovávali
dávne komunity a snažili sa ich zachova� aj pre budúcnos�.
Lukáš hovorí o tom, ako zaèal svoju prácu rozhovormi s oèitými
svedkami a èítaním zbierok dokumentov, aby ich potom koherentne
spojil do vlastného upraveného príbehu. Evanjeliá
zdôrazòujú rozlièné aspekty Ježišovho života a pôsobenia. Lukáš
napríklad venoval špeciálnu pozornos� ¾uïom na okraji záujmu,
medzi nimi ženám a de�om. Jeho Ježiš sa vždy venoval
vyvrhe¾om a prejavoval špeciálny záujem o malomocných a telesne
postihnutých, teda inými opovrhovaných, ktorých mal
okolo seba.
Nedávno sa podarilo objavi� niektoré z textov, ktoré sa nedostali
do budúcej spoloènej kolekcie, èiže kánonu; našli ich
ïaleko od Jeruzalema, napríklad v Egypte. Tam totiž dlho zápasili
o prežitie komunity, ktoré sa stotožòovali s Ježišom.
Novú pozornos� vzbudzujú aj ïalšie podobné písomné pramene,
ktoré sú síce známe už dlho, ale odborníci ich odmietali.
Ak to trochu zvelièíme, môžeme poveda�, že väèšina evanjelií
má urèité problémy s ¾udskou podstatou židovského
Ježiša alebo s Ježišom ako s vysokopostavenou osobou, ktorému
hovoria Pán èi vyvýšený Hospodin. Niektoré evanjeliá
predkladajú otázky o Bohu a Ježišovi tajomným spôsobom,
ktorý sa dá �ažko interpretova�. No aj bez oh¾adu na to, k akým
tvrdeniam mnohé z nich viedli a do akej miery dnes lákajú
bádate¾ov a „h¾adaèov pravdy“ najmä na bohatom Západe,
pre väèšinu kres�anov na zemeguli to bol práve obsah štvrtého
evanjelia, ktorý poslúžil ako stredobod ich viery, dodával
èaro ich vlastným príbehom a stal sa impulzom na ich
duchovné pôsobenie a bohoslužby.
Z evanjelií sa neskoršie komunity veriacich dozvedali aj to,
ako sa kres�ania – pôvodne všetko Židia – stavali k judaizmu.
V období, keï sa evanjeliá zaèali spisova�, Rimania potlaèili
vzburu utláèaných Židov. Obk¾úèili ich mesto a znièili druhý
chrám – centrum židovského uctievania. Väèšina bádate¾ov
sa na tieto traumatické udalosti díva ako na prvky, ktoré
formovali aj evanjeliá. Odzrkad¾ujú to aj Ježišove slová
o prenasledovaní, smrti, deštrukcii a predpovedanom konci
èasu. Evanjeliá sa však vždy uctievali najmä ako zdroj príbehu
o Ježišovom narodení, ako správa o jeho agónii, utrpení
a umieraní, ale najmä o jeho zmàtvychvstaní. Práve tieto
udalosti sú rámcom príbehu o jeho živote.
Keïže pre kres�anov znamená Ježišova postava tak ve¾a,
mnohých ohromuje aj mätie skutoènos�, že je ve¾a toho, èo
o òom nevieme a nikdy sa ani nedozvieme. Archeológovia prichádzajú
na artefakty, ktoré pomáhajú porozumie� tej dobe, ale
„historický Ježiš“, ako ho oznaèujú niektorí vedci skúmajúci jeho
životnú cestu, navždy ostane objektom kontroverzií a nedorozumení
bez možnosti definitívneho rozuzlenia. Ak aj bol „vyvýšeným
Hospodinom“, tvrdil niekedy, že je Božím Synom alebo
– dokonca – pomazaným rukou Boha, Mesiášom? Preèo
evanjeliá oznamujú, že obèas sa sám nazýval Synom èloveka,
postavou existujúcou v predstavách niektorých apokalyptických
Židov, ktorí žili dávno pred ním? Preèo sa stal takou ob¾úbenou
postavou v radoch tých, ktorí si cenia rodinu, keï jeho
vlastná rodina mala problémy uveri� mu a on sám tak èasto znevažoval
a odmietal rodinné putá v záujme „Božieho krá¾ovstva“,
ktoré ohlasoval? Èo vlastne robil od svojich dvanástich rokov približne
do tridsiatky, teda v rokoch, o ktorých evanjeliá mlèia
a pseudoevanjeliá rozprávajú fantazmagorické príbehy?
V niektorých príbehoch z evanjelií sa uvádza, že Ježiš sa
narodil Márii z Nazareta, ktorá bola zasnúbená a pravdepodobne
neskôr aj vydatá za tesára menom Jozef, muža, ktorý
z príbehu rýchlo zmizol potom, ako sa posledný raz objavil
v rozprávaní o dvanás�roènom Ježišovi. Evanjelium pod¾a Lukáša
ako jediné uvádza, že Mária poèala a porodila Ježiša ako
panna. Dokonca aj negramotní kres�ania, ktorí neveria tejto
verzii Ježišovho príbehu alebo ju odmietajú, pokladajú jeho pôvod
a zjavenie sa za nevyjasnenú záhadu. Ježiš vyrastal v Nazarete,
na mieste, ktoré jeho súèasníci bagatelizovali.
Evanjeliá sú ve¾mi skúpe na informácie o Ježišovom detstve
alebo o tom, ako sa zúèastòoval na živote svojej rodiny
v Jozefovej tesárskej dielni. Tu sa však príbeh Ježišovho detstva
konèí, historici sa ïalej ve¾mi živo venujú Márii. Práve
ona je druhou najspomínanejšou a najuctievanejšou postavou
kres�anských dejín, a keïže jeden z cirkevných koncilov ju
oznaèuje za „Božiu Matku“, rovnako k nej pristupujú aj katolícki
veriaci. Ako exemplárne dôveryhodná osoba, ktorá vyhovela
Božiemu vnuknutiu, stala sa Mária pre milióny veriacich
nielen objektom uctievania a žiarivým príkladom viery a dôveryhodnosti,
ale aj popredným cie¾om kres�anského umenia
a ikonografie všetkých èias, na všetkých kontinentoch. Pokia¾
ide o Ježiša, ako približne tridsa�roèného ho v rieke Jordán pokrstil
významný, hoci ve¾mi osobitý prorok Ján Krstite¾, ktorý
prilákal k rieke a do Judskej púšte celé zástupy ¾udí. Jána azda
èiastoène ovplyvnili také hnutia, ako boli eséni, ich duchovné
korene sa však podarilo objavi� až v dnešných èasoch a hovorí
sa o nich vo Zvitkoch od Màtveho mora. Tie nám dovo¾ujú nahliadnu�
do náboženského komplexu tých èias.
Ján, citujúc hebrejské Sväté písmo, nasmeroval ¾udí kJežišovi
ako k ve¾kému prorokovi. Ježišove lieèite¾ské aktivity, vytváranie
zázrakov a kázania èoskoro prilákali davy ¾udí a vyvolávali
závis� tých, ktorí sa cítili ohrození jeho kázaním. Texty
prezrádzajú, že Ježiš nabádal svojich vrstovníkov, aby „vyh¾adávali“
Sväté písmo, aby študovali príbehy o stvorení a aj o tom,
ako Boh uzavrel zmluvu s ich predchodcami a ako ju títo ¾udia
èasto nedodržiavali. Proroci vtedajších èias volali po zmene,
nutnosti robi� pokánie a Ján konal presne rovnako.

JEŽIŠ AKO UÈITE¼
Dospelý Ježiš približne tri roky kázal a lieèil. Vedel by� pokojný
a rozjímavý, ale príbehy v evanjeliách ho zobrazujú aj
ako náhlivú osobu, ktorá vykonávala vlastné posolstvo ve¾mi
naliehavo. Keïže jeho posolstvo sa zameriavalo nielen na súèasné,
ale aj na nadchádzajúce Božie krá¾ovstvo, ktoré ohlasoval,
musel da� jasne najavo, že jeho slová neznamenajú nahradenie
útlaku Rimanov krá¾ovským panovníkom z Jeruzalema.
Jeho krá¾ovstvo spoèívalo v ochrannom náruèí Boha. Ak doò
¾udia chceli vstúpi�, museli sa zmeni�, o¾utova� svoje zlé èiny,
vkroèi� na pôdu spravodlivosti a milosrdenstva, kde stál aj on
a kam im dovo¾oval vstúpi�. Svet, ktorý poznajú, èoskoro zanikne,
takže sa na to musia pripravi�. Nijako však nešpecifikoval,
ako a kedy sa tak stane.
Dokonca aj mnohí z tých, ktorí odmietajú všetky exaltované
tvrdenia o Ježišovi, ho rešpektujú ako uèite¾a. Z urèitého
h¾adiska je však tento rešpekt dos� zvláštny. Iba málo aspektov
jeho uèenia sa dá totiž oznaèi� ako originálne; paralely tohto
uèenia možno nájs� v prácach autorov žijúcich aj pred ním.
Niektorí ¾udia pokladajú za nieèo nové najmä Ježišovo nabádanie
milova� aj nepriate¾ov, ale anticipovalo to už hebrejské
Sväté písmo. Ve¾a jeho stúpencov by uvítalo, keby mali všetko
presne podchytené, keby bol jasný a istý zmysel jeho príbehov,
on však rád uèil tak, že ponechával veciam otvorený
koniec, mal rád paradoxy a dokonca aj hádanky. Evanjeliá, vytvorené
z podkladov, ktoré niektorí bádatelia nazývajú „dojmy
vtlaèené do pamäti“, sú vlastne literárnym žánrom osobitého
typu, sú odrazom toho, èo si pamätali a mysleli jeho
stúpenci a èo pokladali z jeho slov a konania za najdôležitejšie.
Tieto niekedy protikladné obrazy vytvárajú portrét prostého
vodcu, ktorý nad niektorým mestom doslova zaplakal, ale rovnako
ho vedel aj pranierova�. Vedel nielen uteši� prahnúcu
dušu, ale aj vyvráti� okázalé postoje arogantných ¾udí vrátane
náboženských vodcov. Ako uèite¾, lieèite¾ a tvorca zázrakov
vyvolával škandály aj vïaka skupine prívržencov, ktorú
viedol. Jeho podobenstvá prevracali všetko naruby. Ako mali
chápa� jeho poslucháèi tvrdenia, že tvárou v tvár jeho krá¾ovstvu
sa všetko malé zmení na ve¾ké a ve¾ké na malé, že cudzí
¾udia sa zmenia na známych a známi na cudzích, že všetko
silné sa bude poklada� za slabé a slabé za silné, že všetci sa
musia zmeni� a pripomína� malé deti? Jeho favoritmi boli práve
deti – slúžili ako príklad na spôsob života v jeho krá¾ovstve.
Moderný francúzsky spisovate¾ Georges Bernanos sa
prostredníctvom hlasu fiktívneho kòaza vyjadril, že vo svete
oznamovanom Ježišom sa nikto nestane súèas�ou Božieho
krá¾ovstva, ak sa dokonale nezmení a nebude pripomína� malé
die�a, a bola to najstrašnejšia vec, akú kedy zapoèulo ¾udské
ucho. Ježiš tiež prejavoval mimoriadnu úctu ženám, ktoré
vtedajšia spoloènos� všeobecne prehliadala a ktorými vo
vtedajších kultúrach opovrhovali. Ani vlastná milovaná matka
Mária a bratia nemali v jeho ríši nijaké privilegované miesto,
kým zapáchajúci bedári a etnicky nepodstatní obyvatelia
mali by� jej plnoprávnymi obyvate¾mi.

Èíta� ïalej

Skryt text