Squelé babenky
Ivana Furjell (slovenský jazyk)

Kúpil(a) Dagmar pár minút dozadu

Kúpil(a) Lucia pár minút dozadu

Kúpil(a) Lucia pár minút dozadu

Kúpil(a) Lucia pár minút dozadu

Kúpil(a) Martin pár minút dozadu

s prvými žltými listami prichádzal aj náš nástup na gymnázium.
Nová škola.
Ve¾ká vec.
Náš nástup.
Môj a Mišin.
Posledné prázdninové dni nabrali poriadnu rýchlos�, nestíhala som vníma�, kedy sa už zasa ïalší skonèil, bolo ich èoraz menej a menej, až som ich už mohla napoèíta� na jednej ruke.
Všetky boli takmer rovnaké. Mala som zabehnutý denný režim, ktorý sa vlastne ani nemenil.
Ráno som pozrela správy na èete, èo mi trvalo aj dve hodiny, väèšinou som sa zakecala, potom som išla von s Mišou. Niekedy s rados�ou, to keï nikto nebol on-line, ale keï sa na nete písalo nieèo zaujímavé, vedela som z nášho spoloèného programu dokonale vyk¾uèkova�.
Tak to bolo aj v prvý septembrový deò. Posledný deò prázdnin, na spoèítanie vo¾ných dní som už nepotrebovala ani prsty, už som nemala èo ráta�.
Práve som si písala s Klaudiou, s Denisom, s vtipným Pe�om, s maniaèkou na knihy Ivanou a s mnohými inými, viedli sme debaty o.... všelièom. Najviac ma zaujímali Klaudiine správy, ostatné boli len také medzerníky, aby som nemala dlhú chví¾ku. S Klaudiou sa totiž chystalo nieèo ve¾ké.

Klaudia58: Kaja, poèuj, o dva týždne v piatok ma jeden chalan pozval na párty v jeho dome, akcia sa volá koniec prázdnin a privítanie školy. Povedal mi, že mám zobra� nejaké kamošky, nepôjdeš?

Položila som ruky na klávesnicu, pripravená okamžite napísa�, že môže so mnou poèíta�, keï mi zazvonil mobil.
Miša.
Chcela, aby som vyšla na balkón, prezvonila ma dvakrát. To naše znamenie, viete. Neochotne som vstala od poèítaèa, napísala som ešte Klaudii, nech chví¾ku poèká, hneï som spä�, a vyšla som na balkón.
Miša už postávala na tom ich, mávala mi odušu.
„Èau, Kaja. Ideme niekde? Dnes máme posledný deò,“ zakrièala na mòa, bola plná energie.
Nechcelo sa mi, potrebovala som sa dohodnú� s Klaudiou, chcela som ís� na tú akciu. Ešte ma nikto nikdy nepozval na takú párty.
„Dnes nemôžem, mama mi toho ve¾a nakázala, mám èo robi� celý deò,“ zaklamala som a ešte som aj vystrúhala utrápený výraz.
Parádny herecký výkon. Hodný Oscara.
„Mám ti prís� pomôc�?“
„Miši, to je v pohode, poradím si,“ mávla som rukou.
„Veï ja nemám èo robi�.“
„Nie, nie, netráp sa, veï ak to postíham, ozvem sa ti, dobre?“
„Chcela som, aby sme dnes skoèili pozrie�, èo je nové v našom sekáèi.“
S Mišou sme èasto chodili nakupova� do tohto jediného sekáèa v meste, kde nás teta predavaèka poznala po mene a vždy sme s òou prehodili pár slov. Sem-tam nám aj odložila to najlepšie, èo anglické vrecia plné noseného obleèenia ponúkali.
„No, dnes to asi nestihneme, pôjdeme inokedy.“
„Dobre, tak fajn. Hádam sa uvidíme neskôr.“
„Budem sa snaži�.“ Falošnejšie som sa už usmia� ani nemohla.
„Maj sa,“ zakývala mi a aj zo vzdialenosti sedemdesiat krokov som videla, že jej je ¾úto.
Zabolelo ma to, mala som chví¾kové výèitky, no hneï som ich zahnala. Èakala ma Klaudia.
A párty.
„Jasné, ahoj,“ odkývala som jej a utekala spä� k poèítaèu.

Èíta� ïalej

Skryt text