✅ Poštovné ZADARMO nad 39€ ✅ Knižná akcia každý mesiac ✅ Bezpečný nákup
Zen je ako telegram. Verí v podstatu. Nespája sa so žiadnymi nezmyselnosťami. Žiadne rituály, žiadne odriekanie, žiadne mantry, žiadne posvätné texty, iba krátke príbehy. Ak budete dostatočne vnímaví, zasiahnu vás priamo do srdca. Je to veľmi zhustené a jednoznačné učenie, ale musíte naň byť pripravení. A jedinou prípravou je meditatívna bdelosť.
Osho je jedným z najznámejších a najprovokatívnejších duchovných učiteľov dvadsiateho storočia. Jeho múdrosť a schopnosť viesť poslucháčov k pochopeniu zložitých filozofických konceptov s humorom a rozprávačským umením, sú legendárne. V knihe Zen – história, učenie a dosah na ľudstvo, sa s čitateľom vydáva na cestu pochopenia, aké je možné zažiť iba pod vedením veľkého učiteľa.
Ukážka textu z knihy
ú v o d
Vznik zenu je mimoriadnou udalosťou. Podobná možnosť
sa len zriedka skutočne naplní, pretože je s tým spojené
množstvo rizík. Možnosť sa naskytla mnohokrát – určité
duchovné dianie mohlo vyrásť a stať sa tým, čím sa stal
zen, no nikdy k tomu neprišlo. Čosi ako zen vzniklo iba raz
v celej histórii ľudského vedomia. To je veľmi zriedkavé.
Na začiatok by som chcel, aby ste pochopili, čo je to zen. Skúste so mnou pomaly
sledovať jeho vývoj, ako k nemu prišlo.
Zen sa zrodil v Indii, vyrástol v Číne a rozkvitol v Japonsku. To je veľmi zriedkavá
situácia. Prečo sa zrodil v Indii, ale nemohol tam rásť a musel si hľadať inú pôdu? V Číne
sa stal veľkým stromom, no nemohol tam rozkvitnúť. Opäť si musel hľadať iné, nové
podnebie. No a v Japonsku rozkvitol tisíckami kvetov ako čerešňa. To nie je náhoda
ani zhoda okolností. Tento vývoj má hlbokú vnútornú históriu, ktorú by som vám rád
ozrejmil.
India je krajina uzavretá do seba, Japonsko sa orientuje navonok a Čína sa nachádza
presne uprostred týchto dvoch krajností. India a Japonsko sú absolútnymi protikladmi.
Prečo sa semienko zrodilo v Indii a rozkvitlo v Japonsku? Sú to protiklady, v ničom sa
nepodobajú, sú úplne opačné. A prečo bola medzi nimi práve Čína, ktorá mu poskytla
pôdu?
Semienko je uzavreté. Pokúste sa pochopiť fenomén semienka, čo to vlastne je.
Semienko predstavuje uzavretosť, je dostredivé – energia smeruje dovnútra. Práve
preto je to semienko, je úplne zakryté a uzavreté pred vonkajším svetom. Semienko
je v skutočnosti tým najosamelejším, najizolovanejším predmetom na svete. Nemá
žiadne korene v pôde, žiadne vetvy siahajúce k oblohe. Nemá žiadne spojenie so zemou
ani s oblohou. Nemá žiadne vzťahy. Semienko je absolútnym ostrovom, odlúčeným
a osamoteným. Nevstupuje do žiadnych vzťahov. Obopína ho tvrdá škrupina, v ktorej
nie sú žiadne okná ani dvere. Nemôže vyjsť von a nič nemôže vojsť dnu.
Semienko je typické pre Indiu. Indické duchovno dokáže vytvoriť semienka
s ohromným potenciálom, nedokáže im však poskytnúť pôdu. India predstavuje
vedomie uzavreté do seba. Tvrdí, že vonkajší svet neexistuje, a aj keď sa zdá, že
existuje, je vytvorený z rovnakej matérie ako sny. Celé indické duchovno sa snaží zistiť,
ako uniknúť z vonkajšieho sveta, ako sa presunúť do vnútornej jaskyne srdca, ako
byť sústredený v sebe samom. A ako si uvedomiť, že celý svet, ktorý existuje mimo
vedomia, je v tom lepšom prípade iba sen, v tom horšom nočná mora. Či pekný, alebo
škaredý, v skutočnosti je to sen, ktorým sa netreba veľmi zaťažovať. Treba sa prebudiť
a zabudnúť na celý sen o vonkajšom svete.
Budha, Mahávíra, Tilopa, Gorak či Kabir sa po stáročia zo všetkých síl usilovali nájsť
spôsob, ako uniknúť z kolobehu života a smrti, ako sa uzavrieť, ako úplne zrušiť všetky
vzťahy, byť od všetkého oddelený, pohrúžiť sa dovnútra a zabudnúť na vonkajší svet.
Preto sa zen zrodil v Indii.
Zen znamená to isté čo džňána a je japonskou verziou tohto slova. Džňána
predstavuje všetko úsilie indického vedomia a znamená byť taký osamotený, taký
pohrúžený do vlastného bytia, že neexistuje jedna jediná myšlienka. V anglickom
jazyku (ani v slovenčine, pozn. prekl.) vlastne ani nejestvuje priamy preklad tohto
slova. Nie je to rozjímanie, pretože rozjímanie znamená premýšľanie, uvažovanie.
Nie je to dokonca ani meditácia, pretože meditácia si vyžaduje predmet, o ktorom sa
medituje, a to znamená, že niečo existuje. Môžete meditovať o Kristovi alebo môžete
meditovať o kríži. Ale džňána znamená byť taký sám, že neexistuje nič, o čom by sa
dalo meditovať. Neexistuje žiadny predmet, iba čistá subjektivita – vedomie bez
mrakov, jasná obloha.
Slovo džňána sa v Číne zmenilo na čchan a čchan sa v Japonsku zmenil na zen.
Slovo zen pochádza z rovnakého sanskritského koreňa – džňána.
Džňána sa zrodila v Indii. Celé indické vedomie po tisícročia putovalo chodníkom
džňány v snahe opustiť myslenie a pohrúžiť sa do čistého vedomia. Pri Budhovi vzniklo
semienko. Také semienko vzniklo mnohokrát pred ním, no nenašlo vhodnú pôdu,
a tak zaniklo. Keď indické vedomie dostane do daru semienko, to semienko zanikne,
pretože indické vedomie sa zahĺbi ešte viac dovnútra a semienko bude stále menšie,
menšie a menšie, až sa stane neviditeľným.
Dostredivá sila veci zmenšuje na atómy, až kým zrazu celkom nezmiznú. Semienko
džňány sa zrodilo mnohokrát pred Budhom. Stať sa džňáninom znamenalo byť veľkým
meditátorom. Budha bol v skutočnosti jedným z posledných v dlhom rade. On sám si
pred sebou pamätal dvadsaťštyri budhov. Existovalo tiež dvadsaťštyri džinistických
tírthankarov, ktorí boli všetci meditátormi. Nerobili nič iné, len meditovali a meditovali,
až kým neexistovali len oni a všetko ostatné sa rozplynulo a zmizlo.
Semienko sa zrodilo pri Páršvanáthovi, Mahávírovi, Nemináthovi a ďalších,
potom však zostalo v indickom vedomí. Indické vedomie môže dať semienku život,
nedokáže mu však poskytnúť vhodnú pôdu. Neustále totiž funguje rovnakým smerom
a semienko sa sústavne zmenšuje, stane sa molekulou, atómom, až napokon zanikne.
Prihodilo sa to upanišádam, prihodilo sa to védam, stalo sa to Mahávírovi aj všetkým
ostatným.
A prihodilo by sa to aj Budhovi, no toho zachránil Bódhidharma. Keby sa semienko
ponechalo indickému vedomiu, rozplynulo by sa. Nikdy by nevzišlo, pretože na to je
potrebná iná, vyvážená pôda. Obrátenie sa do vlastného vnútra predstavuje hlbokú
nerovnováhu, je to krajnosť.
Sám Budha údajne povedal: „Moje náboženstvo nepretrvá viac ako päťsto rokov,
potom zanikne.“ Uvedomoval si, že vždy to tak bolo. Indické vedomie semienko
obrusuje do čoraz menších rozmerov, až je zrazu také malé, že ho nevidieť. Prosto
prestane byť súčasťou tohto sveta. Rozplynie sa vo vzduchu.
Bódhidharma utiekol so semienkom do Číny a vykonal jeden z najväčších skutkov
v dejinách vedomia. Našiel vhodnú pôdu pre semienko, ktoré dal svetu Budha.
Bódhidharmov experiment bol veľkolepý. Dôkladne sa rozhliadal a obzeral po
celom svete, aby našiel miesto, kde by to semienko mohlo rásť.
Na rozdiel od Indie či Japonska je Čína vyváženou krajinou. Krédom konfuciánskej
ideológie je zostať vždy v strede, nebyť obrátený len dovnútra, neorientovať sa len
navonok. Nemyslieť si priveľa o tomto svete a nemyslieť si priveľa ani o tamtom svete –
prosto zostať v strede. Čína nedala svetu žiadne náboženstvo, iba mravouku. Nevzniklo
tam žiadne náboženstvo. V čínskom vedomí náboženstvo nemôže vzniknúť. Nemôže
tam vzniknúť semienko. Všetky náboženstvá, ktoré v Číne existujú, boli prinesené
zvonku. Budhizmus, hinduizmus, islam aj kresťanstvo prišli zvonku. Čína má dobrú
pôdu, ale nedokáže dať náboženstvu život, pretože pre vznik náboženstva sa treba
vydať do vnútorného sveta. Na zrodenie náboženstva je potrebné ženské telo, ženské
lono.
India je krajina obrátená dovnútra, ženská krajina pripravená prijímať tak ako
ženské lono. Ak však dieťa zostáva v lone na veky vekov, lono sa stáva hrobom. Dieťa
musí vyjsť z lona matky, inak matka dieťa vo svojom vnútri zabije. Dieťa musí uniknúť,
nájsť vonkajší svet, väčší svet. Lono môže byť pohodlné – a veruže aj je! Vedci tvrdia,
že sa nám doposiaľ nepodarilo vytvoriť nič také pohodlné ako ženské lono. Lono je
ako nebesá. No dokonca aj dieťa musí tieto nebesá opustiť a vyjsť zo svojej matky. Po
určitom čase sa matka môže stať veľkým nebezpečenstvom. Lono potom môže zabíjať,
pretože sa stane väzením. Vhodné je, kým semienko rastie, potom však semeno treba
presadiť do vonkajšieho sveta.
Bódhidharma sa rozhliadal okolo seba, obzeral sa po celom svete a zistil, že najlepšia
pôda je v Číne. Bola to zem
stredného typu, žiadna krajnosť. Ani
podnebie nebolo extrémne, takže
strom mohol pokojne rásť. A v Číne žili
vyrovnaní ľudia.
Ak má niečo rásť, vyvážená pôda je
najlepšia. Priveľa zimy i priveľa tepla škodí. Vo vyváženom podnebí, ktoré nie je ani studené, ani teplé, môže strom rásť.
Bódhidharma utiekol so semienkom, utiekol so všetkým, čo India vytvorila. Nik si
neuvedomoval, čo sa vlastne stalo, no bol to veľkolepý experiment. A ukázalo sa, že
Bódhidharma mal pravdu. Strom v Číne rástol a narástol do obrovských rozmerov.
Strom sa síce čoraz viac rozrastal, no nikdy nezakvitol. Nepriniesol žiadne kvety,
pretože na kvety je potrebná krajina obrátená navonok. Kým semienko je uzavreté,
kvet je, naopak, otvorený. Semienko smeruje dovnútra, kvet navonok. Kvet je ako
mužské vedomie. Otvára sa vonkajšiemu svetu a rozosieva okolo seba svoju vôňu.
Vôňa sa potom na krídlach vetra šíri do najodľahlejších kútov sveta. Kvet uvoľňuje
energiu ukrytú v semienku všetkými smermi. Je ako dvere. Kvety by sa rady stali
motýľmi a unikli zo stromu. Veľmi jemným spôsobom to vlastne aj robia. Uvoľňujú
do sveta esenciu stromu, jeho pravý význam, zmysel. Kvety sa veľmi rady podelia.
Semienko je skupáň uzavretý do seba, kvet je márnotratník.
Preto bolo potrebné Japonsko. Japonsko je obrátené navonok. Celý jeho životný
štýl a celé jeho vedomie je orientované navonok. Pozrite, v Indii sa vonkajším svetom
nikto veľmi netrápi – ani oblečením, ani bývaním, ani spôsobom života. Nikoho to
netrápi. Preto je India stále taká chudobná. Ak sa nezaoberáte vonkajším svetom, ako
môžete zbohatnúť? Ak niet záujmu o zlepšenie vonkajšieho sveta, zostanete chudobní.
A Ind je vždy veľmi vážny, vždy pripravený uniknúť zo života, pričom miestni osvietení
– budhovia – učia, ako sa úplne vymaniť zo samotnej existencie. Nielen zo spoločnosti,
ale zo samotnej existencie! Existencia je príliš nudná. V indických očiach má život sivú
farbu. Nie je na ňom nič zaujímavé, všetko je len samá nuda, bremeno. Vzhľadom na
minulú karmu ho človek musí nejako niesť. Dokonca, aj keď sa Ind zamiluje, povie, že
je to vzhľadom na minulú karmu. Človek tým musí prejsť. Aj láska je ako bremeno,
s ktorým sa človek musí ťahať.
Zdá sa, že India je viac naklonená smrti ako životu. Človek zahľadený dovnútra musí
byť naklonený smrti. Práve preto India vyvinula všetky metódy na to, ako dokonale
umrieť, ako umrieť tak dokonale, že sa znovu nenarodíte. Cieľom je smrť, nie život.
Život je pre bláznov, smrť pre tých múdrych. Bez ohľadu na to, akí nádherní sú Budha či
Mahávíra, sú uzavretí a vyžaruje z nich aura ľahostajnosti. Nech sa deje, čo chce, vôbec
ich to nezaujíma. Nezáleží na tom, či sa veci dejú tak alebo onak, nezáleží na tom,
či svet prežije, alebo zanikne. V tejto obrovskej ľahostajnosti rozkvet nie je možný.
Vo vnútornej uzavretosti je rozkvet nemožný.
Japonsko je úplne odlišné. S japonským vedomím je to tak, akoby vnútorný svet
neexistoval. Zmysel má len vonkajší svet. Pozrite sa, ako sa Japonci obliekajú. Šaty hrajú
všetkými farbami dúhy, akoby vonkajší svet mal veľký zmysel. Obzrite si jediaceho Inda
a potom si obzrite Japonca. Obzrite si Inda, ako pije čaj a potom si obzrite Japonca.
Japonec robí z malých vecí slávnosť. Pitie čaju zmení na oslavu, spraví z neho umenie.
Vonkajší svet je veľmi dôležitý – veľmi dôležité sú šaty, veľmi dôležité sú vzťahy. Na
svete nenájdete srdečnejších ľudí ako sú Japonci – vždy sa smejú a pôsobia šťastne.
Indovi sa budú zdať plytkí, nebudú sa mu zdať seriózni. Indovia sú uzavretí do seba,
Japonci sú otvorení navonok. Sú to protiklady.
Japonec sa vždy pohybuje v spoločnosti. Celá japonská kultúra sa zaujíma o to, ako
vytvoriť krásnu spoločnosť, ako vytvoriť krásne vzťahy, ako všetkému, každej drobučkej
veci, dať zmysel. Ich domy sú také nádherné. Dokonca aj dom chudobného má svoju
krásu, je umelecký, má vlastnú jedinečnosť.
Možno nie je okázalý, istým spôsobom je však napriek tomu elegantný vzhľadom na
krásu, usporiadanie, charakter každého malého, drobného detailu. Kde má byť okno,
aké záclony sa majú použiť, ako cez okno privábiť mesiac a odkiaľ. Sú to drobnosti, ale
každý detail je dôležitý.
Indovi na ničom nezáleží. Ak pôjdete do indického chrámu, nenájdete tam žiadne
okná. Nie je tam nič. Ani hygiena, ani starostlivosť o prúdenie vzduchu, ani vetranie –
úplne nič.
Dokonca aj chrámy sú škaredé a všetko je tam možné – špina, prach – a nikoho to
netrápi. Žiadny zmysel pre vonkajší svet, vonkajší svet ich vôbec nezaujíma.
Japonsko sa o vonkajší svet veľmi zaujíma – to je druhá krajnosť. Japonsko bolo
tou správnou krajinou. Celý strom zenu bol presadený do Japonska a tam zakvitol
tisíckami farieb. Obsypal sa kvetmi.
Recenzie a kritiky
Rok vydania:
2011ISBN:
9788081091742Rozmer:
142×190 mmPočet strán:
144Väzba:
brožovanáJazyk: slovenčina
