Maverick
Eva Bacigalová; Marek Adamík (slovenský jazyk)

Kúpil(a) Marian pár minút dozadu

Kúpil(a) Jana pár minút dozadu

Kúpil(a) Cyril pár minút dozadu

Kúpil(a) Milan pár minút dozadu

Kúpil(a) ¼ubica 2 hodiny dozadu

vymeni� slneèné okuliare – zrkadlové za klasické tmavé. Kdesi totiž vznikla a bleskovo sa rozšírila fáma, že cez zrkadlovky vojaci vidia ženy nahé!

Najèastejšie nás na obhliadkach sprevádzali deti, èi sme išli pešo, alebo autom.

„Mister, mister! Water, water,“ vykrikovali na nás s vysmiatymi tvárami a s natiahnutými rukami. Priemerný príjem sedemèlennej rodiny v Afganistane je 1,15 dolára na deò, vyžobra� èoko¾vek na ulici urèite pomôže. Voda bola dokonca aj pre deti cennejšia ako cukríky. Vždy sa z nich vytvoril zhluk, hluèná skupinka od trojroèných štup¾ov až po štrnás�-, pätnás�roèných tínedžerov, ktorí mali štup¾ov na starosti. Výskali od radosti, keï sme im pár fliaš pitnej vody rozdali. Jedno chlapèa sa dokonca od ostatných dos� odlišovalo, na Afganca mal ten drobec netradiène svetlé kuèeravé vlasy. A obrovské dôverèivé hnedé oèi.

„Aab michahi?“ spýtal som sa ho, èi chce aj on vodu. Až podskoèil od radosti. Podal som mu pollitrovku a sprisahanecky na neho žmurkol.

Medzi ostatnými deckami to v tej chvíli zašumelo, ozval sa smiech, ale tentoraz iný. Nebol to smiech, bol to výsmech! Zaèali gestikulova� a èosi nahnevane vykrikova�. Odkia¾si zozadu dokonca niekto do mòa hodil hlinu.

A potom niekto ïalší a ïalší.

Rýchlo sme odtia¾ vypadli.

„Bože, ja som kretén!“ uvedomil som si v tej chvíli, keï sa to stalo. Pritom nieko¾kokrát nám to na príprave zdôrazòovali – v Afganistane nesmieme v žiadnom prípade na nikoho žmurka�, žmurknutie sa totiž u nich chápe ako jednoznaèná ponuka chcem �a pretiahnu�. A ja to naznaèím pä�roènému chlapcovi, bingo!

Pozor sme si museli dáva� aj pri neformálnych rozhovoroch s Afgancami – nebolo vhodné, aby si pri sedení èlovek preložil jednu nohu cez druhú. Afganci veria, že zlá energia do nás vstupuje hlavou a odchádza do zeme nohami. Ak však nohu zdvihnete a chodidlo smeruje na niekoho iného, zlú energiu vyžarujete priamo na neho. Domáci to považujú za neslušné gesto a cítia sa nesvoji. My sme však v Afganistane „hostia“, my by sme mali rešpektova� ich zvyky, nie oni naše.

Ale zas treba prizna� aj to, že na niektoré naše zvyky si zvykali celkom radi.

Po nafte do áut sme sa našim kolegom v polícii chceli za dobrý èaj a pravidelný prísun užitoèných informácií odvïaèi� aj nieèím iným.

„Èo by vás osobne potešilo, kapitán?“ spýtal sa Fischer šéfa miestnych policajtov na ïalšej našej neformálnej návšteve.

„Nafta nás vždy poteší, veï viete.“

Mávol rukou. Potom si òou pošúchal zarastenú bradu.

„Ibaže by...“

„Áno? Èo by to mohlo by�? Ak to bude len trochu v našich silách, urèite vám vyhovieme.“

Afganec stlmil hlas a naklonil sa k Fischerovi.

„Nemáte nejaké pornoèasopisy?“

Doniesli sme mu jeden, ktorý už prešiel mnohými rukami, bol obchytkaný, stokrát preèítaný, ale zachovalý. O nieèo také sa na misii každý majite¾ vzorne stará.

Policajt prevracal oèi už pri poh¾ade na pomerne distingvovanú titulnú fotku, nad obsahom zostal stá� v nemom úžase. On zrejme nieèo také držal v ruke prvýkrát v živote.

„Preèo to tie dievèatá robia?“

Takáto otázka môže pri listovaní v pornoèasopise prís� na um asi naozaj len obyvate¾ovi krajiny tretieho sveta. Polhodinu sme mu vysvet¾ovali, preèo sú u nás ženy ochotné pózova� nahé a dokonca sexova� pred fotoaparátom, napríklad, že ich to jednoducho baví alebo to robia pre peniaze.

„Aha,“ bola jeho jediná zarazená reakcia. Èasopis po zbežnom prelistovaní opatrne uložil do zásuvky v stole. Na moje obrovské prekvapenie nám ho však pri ïalšej návšteve vrátil. „Mal by som problém, ak by sa o tom dozvedel mulla,“ povedal. Duchovný v jeho mešite bol pre neho zrejme ve¾kou autoritou, ak sa kvôli nemu dobrovo¾ne vzdal pornoèasopisu. Pravda je však aj to, že aj nás nadriadení pokarhali. Podplácanie naftou tolerovali s prižmúrenými oèami, ale robi� v islamskom Afganistane tiché dohody pomocou porna sa naozaj nepatrí

Èíta� ïalej

Skryt text