✅ Poštovné ZADARMO nad 39€ ✅ Knižná akcia každý mesiac ✅ Bezpečný nákup
Cudzia krv je skutočný príbeh troch priateliek – Zuzany, Karly a Ely, zachytávajúci ich životy od mladého idealistického až po zrelý, ich cestu za sebapoznaním a takpovediac za vlastnou krvou.
Zuzana vyrastá bez rodičovskej lásky. S odhodlaním nežiť život svojej matky a vyhľadať pravého otca, spoznáva Karlu, adoptovanú Poloarabku. Ela je bezstarostná, obetuje ambície kvôli dieťaťu. Zuzana sa zaľúbi do svojho profesora, s ktorým objavuje svet, lásku, no ich vzťah pre vekový rozdiel krachuje. Karla bezhlavo odíde s Arabom do Spojených štátov a Ela zostane neplánovane tehotná... Podarí sa Zuzane nájsť otca, pochopiť matku, zachrániť vzťah s Petrom? Nájde Karla skutočné šťastie v náručí muža z „vlastnej krvi“? Stihne si Ela usporiadať priority, rodinu a byť pre dcéru Barborku najlepšou mamou tak, ako sníva?
Ukážka z textu knihy
Peter.
Moja láska. Moja jediná životná láska. Moje všetko.
Dozrela som a môj muž zostarol. Je medzi nami dvadsaťpäť rokov rozdiel a každým dňom cítime viac a viac, ako sa rútime do priepasti, ktorá nás od seba neúprosne oddeľuje. Ja, on ani spoločne nevieme zastaviť gravitačnú silu, zákon času a našich rozdielnych potrieb. Chceme, tak veľmi chceme, že občas z posledných síl natiahneme vystreté ruky jeden k druhému, ale vieme, tak stopercentne vieme, že sa už nikdy nespojíme v jedno, ktoré má rozdeliť len Pánboh.
Rozdelili sme si to sami.
Vydala som sa za Petra a plakala som mojej mame na pleci od šťastia, pretože som ho milovala ako nikoho pred ním. Ovládla ma otrocká poslušnosť, keď ma už len myšlienka na to, že budem jeho ženou, prikvačila hrdosťou. Nahradil mi otca, mužský vzor, chcel mi ukázať svet, preniesol by ma po ňom na pleciach, vtedy ešte silných a mužných, ale prosila som len o jediné: "Sľúb mi, že zomrieš až po mne."
"Nebuď hlúpa, zlatko," usmial sa na mňa a vytŕhal tak démonov neistoty z útrob môjho bytia.
"Moje prosby nemajú s hlúposťou alebo múdrosťou nič spoločné," zamračila som sa, "nechcem zostať sama."
Ležali sme na gauči, pozerali čiernobiele filmy, popíjali Petrovo obľúbené francúzske bordeaux. Túlila som sa k nemu, pamätám sa, že vonku pršalo a z nášho plynového kozuba sálalo teplo. Držal ma v náručí, hladkal po vlasoch a nežne mi šepkal do ucha: "Zuzka, nemysli na to, čo bude. Sme tu a teraz. Sme spolu, sme jedno."
Jeho slová boli olejom do motora mojej ľútostivosti a okamžite premastili slzotvorné kanáliky, na ktorých produkciu som sa nikdy nemohla sťažovať. Keď mi bolo smutno, od zúfalosti, zúrivosti, niekedy bezmocnosti a celkom určite od návalov radosti, pýchy, hrdosti.
"Potrebujem istotu," povedala som zastretým hlasom, "sľúb, že ma nikdy neopustíš."
"Neopustím."
"Bez teba by môj život nemal zmysel, a ak si môžem vybrať, chcela by som zomrieť v tvojom náručí."
"Tak, ako si nemôžeš vybrať, ja sľubujem," povedal Peter presvedčivo.
"Prosím ťa, prosím," opakom ruky som si zotierala slzy.
Túlila som sa k nemu nástojčivejšie a bezbrannejšie.
"Nepros, láska."
"Sľúb, že sa o mňa vždy postaráš," naliehala som.
Z jeho blízkej fyzickej prítomnosti ma pichalo v boku od vzrušenia a skutočne som si želala len to, aby ma nikdy neprestal držať a vždy bol so mnou.
"Už stačí. Dám ti všetko, na čo si len spomenieš."
"Nechcem nič, len teba."
"Mňa už máš," pobozkal ma na šiju.
Milovala som ho. Nezištnou, čistou, spaľujúcou láskou.
Stále ho veľmi ľúbim. Milujem môjho starého Petra. Veselého, žiadostivého, živelného, mužného, sebaistého… Petra, ktorý zmizol. Neviem sa zmieriť s tým, že mi naňho zostali len spomienky a sivá, starnúca podobizeň. S mužom, ktorým sa vekom stal, žijem pod jednou strechou, stále spávam v jednej posteli, lebo predstava oddelených spální bola pre mňa absolutóriom, popravou nášho manželstva. Koľkokrát som však v noci, keď spánok nie a nie prísť, odišla do obývačky, pretože jeho prítomnosť ma vyrušovala ešte aj v rozmýšľaní! Prekážal mi jeho pravidelný dych, už len preto, že z neho sálala bezstarostnosť. Koho tým chcem oklamať – jeho, seba alebo ilúziu nádeje, že ešte patríme jeden druhému?
Rozmýšľam, či by mu prekážalo, keby som si našla mladšieho partnera. Desila som sa predstavy, že Peter by o mňa nebojoval. Kapituloval s takmer stopercentnou istotou. Mlčky, vo všetkej dôstojnosti by priznal svoju prehru s časom a nechal ma ísť. Neprosil by ma, aby som zostala, už nikdy by mi nepovedal, že som jeho všetko a že život bezo mňa nemá zmysel. Slovo by dodržal a postaral by sa o mňa. Bol by mojou vzdialenou súčasťou. Chlap nad vecou. Chlap, ktorý uznal, že láska vyprchala, tak si nechajme na ňu aspoň pekné spomienky a poďme ďalej.
Nebránil by ma. Nebránil by mi.
Držala som sa ho, no "zubami-nechtami" a "ako o život" sú slabé slová. Rozpoltená v útrobách, pretože tam kdesi som vedela, že náš rozchod by zabil mňa, a nie jeho. Nie celkom, ale vnútri. Chcela som sa za živý svet utvrdiť v myšlienke, že ma potrebuje. Chce. A má.
Odchodom by som zničila najkrajšie spomienky na muža, čo ma volal: "Zuzka, zlatko".
Peter, môj pán. Dobre vedel, že ho nikdy neopustím, pretože moje oddané "áno" bolo na večné veky.
Recenzie a kritiky
Rok vydania:
2011ISBN:
9788055127743Rozmer:
125×200 mmPočet strán:
238Väzba:
pevná s prebalomJazyk: slovenčinaŠtýl: historický
