Tancovali pä� septembrov
Vladimíra Galková (slovenský jazyk)

Kúpil(a) Miroslava pár minút dozadu

Kúpil(a) Miroslava pár minút dozadu

Kúpil(a) Jana pár minút dozadu

Kúpil(a) Jana pár minút dozadu

Kúpil(a) Jana pár minút dozadu

zeme. A po sto rokoch to vykopeme a budeme nad tým strašne plaka�.“
Nebol to zlý nápad. A keï som to povedala Max, ešte v ten deò všetkých obehala a nakázala im nájs� nieèo, èo zakopeme. Tak sme všetci týždeò dumali nad tým, èo máme radi, èo nás asi tak najviac pripomína a èo nestálo ve¾a peòazí na to, aby sme to len tak hodili do škatule a zahrabali do zeme.
Na konci týždòa sme koneène k¾aèali okolo jamy, ktorú vykopal Slug a ktorého to skoro zabilo. Vietor nám o zátylky plieskal mokré listy a ruky sme mali od zimy celkom skrehnuté. Uvedomila som si, že presne pred rokom sme mrzli na kolotoèoch a teraz niekde na kraji mesta. A vždy to spáchala Max. Èupela najbližšie k jame a otvárala škatu¾u, ktorú v izbe celé poobedie vystielala igelitom.
„Ešte pä� minút a môžeš ma v tej škatuli rovno pochova�,“ klepal sa Slug a fajèil jednu od druhej.
„Vážení, zišli sme sa tu...“
„Max!“
„Dobre, fajn, nahádžte to tam.“
Žiadna noblesa ani romantika. Slug šiel prvý a zmienil sa, ako dlho premýš¾al, èo by mal da� do škatule. Max mu povedala, že tam mal hodi� jedno oko a z druhého si spravi� dve normálne. Nato Slug položil do škatule biele trièko. Mal ho obleèené na prvom ve¾kom koncerte. Na jednej strane bolo natrhnuté.
„Prvý šklbanec od fanúšièky,“ zaleskli sa mu oèi.
Oona položila na jeho trièko hus¾ový sláèik. K tomu nemusela niè dodáva�. Frankie vytiahol z ruksaka svoj ob¾úbený otváraè na kofolu, ktorý so sebou nosil na k¾úèoch prakticky nonstop, a, samozrejme, jednu kofolu.
„Možno bude zrie� ako víno a potom si dáme.“ Uložil obe veci napravo od trièka a sláèika. A potom som ako v spomalenom filme videla, ako Max vy�ahuje moje milované tmavozelené palèiaky a chystá sa ich vloži� do vo¾nej škáry na¾avo od trièka a sláèika.
Nechcela som naruši� posvätnos� tej chvíle, ale...
„Si normálna? To nemôžeš!“
„Každý sa vzdávame nieèoho, èo nám je blízke,“ povedala pohrebným tónom a stisla mi plece.
Schmatla som rukavice a natiahla si ich na ruky.
„Len so mnou!“
Oona, Slug aj Frankie sa smiali a zuby im cvakali od zimy.
„Daj tam nieèo, èo sa nám spája s tebou, Max. Tie rukavice som na tebe nikdy nevidela,“ ozvala sa Oona.
Vysvitlo, že Max neprišla na niè, èo by mohla hodi� do škatule.
„Niè také nemám, ¾udia. Fakt.“
Frankie si napravil okuliare a zaèal menova� náramky, prstene, tisíc lakov na nechty a tak podobne a kázal jej hodi� do škatule nieèo, èo má práve na sebe, nech to už môžeme zakopa�.
„Trebárs uzol na trièku, urèite ho máš aj teraz...“
Max si vyhrnula asi dvanás� vrstiev, kým sa dopracovala k najspodnejšiemu z trièiek, ktoré bolo, èuduj sa svete, zauzlené.
„Si dobrý,“ uškrnula sa a prv, než stihla protestova�, letel k nej vreckový nožík. O chví¾u bol uzol hodený v škatuli aj s krvavým f¾akom, pretože si Max zarezala do palca.
„Boh nás ochraòuj pred klonovaním,“ zazíval Slug.

Èíta� ïalej

Skryt text