Captain America: První Avenger

Zrodil sa štýlovo, keï na obálke jedného z prvých komiksov spoloènosti Marvel päs�ou knokautoval Adolfa Hitlera. Bolo to v roku 1941, krátko pred vstupom Spojených štátov do vojny a Kapitán Amerika mal aspoò virtuálne udržiava� bojovú pripravenos� svojich krajanov na vysokej úrovni. Hrdina s typickým štítom sa postupne stal fenoménom, o èom svedèí 210 miliónov predaných komiksov. A na jeho výnimoènosti niè nemení, že jeden z najstarších superhrdinov na marvelovskej planéte sa vlastného filmu doèkal ako jeden z posledných (dávno po Spidermanovi, Iron Manovi alebo Fantastickej štvorke).
Steve Rogers (Chris Evans) je idealistický mladík, ktorý rovnako ako drvivá väèšina jeho vrstovníkov túži vstúpi� do armády, aby mohol Amerike pomôc� zdola� nacistov, keï sa jeho krajina zapojí do Druhej svetovej vojny. Lenže nemá ani najmenšiu šancu, pretože nemá miery, je neduživý a jediným jeho predpokladom je tvrdohlavos�, s akou sa necháva opakovane vyhadzova� od odvodových komisií. Tá vo finále rozhodne o tom, že ho vyberú ako vhodného kandidáta pre unikátny vedecký experiment, ktorý má Amerike produkova� Supervojakov. Jeho premiéra sa vydarí a zo Stevea sa vïaka vedeckému týmu vedenému Dr. Erskinom (Stanley Tucci) stane dokonalá ¾udská bytos�. Na boj s nacistami i tak nedôjde, pretože sa zjaví omnoho nebezpeènejší nepriate¾. Tajná organizácia HYDRA, vedená všetkého schopným gaunerom Johannom Schmidtom (Hugo Weaving) totiž zaèala spriada� vlastné plány na ovládnutie sveta. Ich neoddelite¾nou súèas�ou má by� aj tajná formula Dr. Erskina na výrobu Supervojakov. Steve Rogers dostane štít, ktorý sa stane jeho poznávacím znamením, skupinku schopných par�ákov a vyrazí do misie, ktorá mu môže zaisti� nesmrte¾nos�. Alebo prinies� smr�.
Tvorcovia charakterizujú film ako historické sci-fi, ako alternatívny poh¾ad na Druhú svetovú vojnu. „Použili sme reálne historické udalosti a len ich prehnali sitom marvelovskej fantázie. Štyridsiate roky sú z filmárskeho h¾adiska úžasným obdobím, plným pôsobivých dopravných prostriedkov, módy a architektúry. A keï k nim pridáte ešte marvelovské vynálezy... Taký film máte možnos� natoèi� raz za život,“ rozplýva sa režisér Joe Johnston (Jumanji, Vlkolak).