Izba
Donoghuová Emma

Neraz sa hovorí, že deti majú vždy pravdu. Aj preto úlohu rozprávaèa svojho trpkého príbehu zverila Emma Donoghuová pä�roènému chlapcovi. Jack je mimoriadny rozprávaè hneï z nieko¾kých dôvodov: vyrastá v prostredí izby, záhradného domèeka prebudovaného na nedobytnú pevnos�, izolovaný od vonkajšieho sveta. Od svojho narodenia nikdy nebol vo „vonku“ a pozná iba predmety, s ktorými prichádza do styku vo svojej nedobrovo¾nej cele. Poznanie o svete nadobúda iba prostredníctvom nieko¾kých detských kníh a detských televíznych seriálov. Všetko, èo je mimo izby, je televízne, jedine izba je skutoèná. Jeho výluèným medzi¾udským vz�ahom je vz�ah k rovnako uväznenej a týranej matke. Pravdaže, tento nielen materský, ale aj priate¾ský vz�ah mu umožòuje duševne dozrieva� ove¾a rýchlejšie, než dozrievajú jeho rovesníci, a tak nás nemôže prekvapi�, že hoci má iba pä� rokov, vie nielen èíta�, písa� a poèíta�, ale vie aj prekvapujúco presne a hodnoverne svoj príbeh vyrozpráva�.
Donoghuová „vonkajší svet“ chví¾ami paroduje – najmä televízne interview s chlapcovou matkou a úryvky z novín, ktoré nasto¾uje krivé zrkadlo všetkým necnostiam bulvárnej publicistiky, ale aj nezrozumite¾né mudrovanie psychiatra èi èudne usporiadaná rodina chlapcových starých rodièov. Ani chví¾u však nenecháva èitate¾a v pochybnostiach, že matka a syn po „ve¾kom úteku“ zaèínajú nový život s optimistickou perspektívou.