Výlet na Devín
Ján Rozner

Symbol dejinných zvratov.
Rozprávanie Jána Roznera, založené na zážitkoch z nieko¾kých návštev hradu Devín. Spoèiatku to boli výlety loïou s matkou a bratom kvôli zdravotným problémom. Potom sa tam dostal v dramatických rokoch nástupu fašizmu, keï sa bratislavskí Nemci schádzali na Devíne na politických manifestáciách. Napokon v povojnovom období, keï sa na Devíne konali všeslovanské slávnosti s patriènými politickými prejavmi a vystúpeniami sovietskych súborov. Devín bol pre Roznera symbol dejinných zvratov a politických manipulácií s ¾udským vedomím pri radikálne sa meniacich režimoch. Tomu poslednému uveril aj on sám, kým sa nepresvedèil, že prax protireèí pôvodným ideám. Roznerove návraty do minulosti, na ktorú sa pozerá poh¾adom úèastníka a intelektuála, majú charakter autentického svedectva o dobe valcujúcej v jednotlivých vlnách ¾udské osudy.

Ján Rozner (1922 – 2006), literárny, divadelný a filmový kritik, publicista , výnimoèný talent, ktorého prozaické dielo vychádza až po jeho smrti. Texty Roznerových próz charakterizuje vecnos�, presnos�, intelektuálny nadh¾ad, zmysel pre dramatickos� a skrytá emocionalita. V rokoch normalizácie nesmel publikova�, v roku 1977 sa vys�ahoval do Nemecka, kde aj zomrel. Slovenskej èitate¾skej verejnosti sa predstavil románom Sedem dní do pohrebu, v ktorom spracoval dramatické okolnosti pohrebu manželky Zory Jesenskej, a prózou spomienkového charakteru z pozostalosti Noc po fronte.