Kniha byliniek
Sándor Márai (slovenský jazyk)

Sándor Márai (vlastným menom Sándor Grosschmid, 1900 – 1989), košický rodák, patrí medzi tých maïarských spisovate¾ov dvadsiateho storoèia, ktorých dielo doceòujeme u nás až v súèasnosti. Márai pochádzal z meštianskej rodiny a vypracoval sa na kozmopolitného intelektuála európskeho formátu. Vo svojich dielach nikdy neprestal obhajova� hodnoty meštianstva, ktoré pokladal za autentického nosite¾a európskych ideálov. Hlboké sklamanie zo spoloèenského vývoja vo východnej Európe po druhej svetovej vojne a presvedèenie, že v „násilníckych režimoch“ nastane okamih, keï „robotník ducha“ už „faktom svojej prítomnosti odobruje násilie“, rozhodli, že Márai v roku 1948 definitívne opustil Maïarsko. Tým však na dlhé štyri desa�roèia zmizol aj z maïarskej literatúry. Po krátkom pobyte v západnej Európe (Švajèiarsko, Taliansko) sa usadil v USA. Písal po maïarsky, maïarèinu považoval za jediný vlastný priestor. Po smrti bratov, manželky, s ktorou žil od roku 1923, aj adoptívneho syna Márai svoj život v emigrácii dobrovo¾ne ukonèil vo februári 1989. Vrchol jeho tvorby predstavujú prózy Spoveï obèana (Egy polgár vallomásai, ) Zem, zem!... (Föld... föld) a románový cyklus Dielo Garrenovcov (Garrenek müve). Novela Svieèky zhoria do tla (A gyertyák csonkig égnek; v slovenèine prvé vydanie pod názvom Sviece dohárajú, Kalligram 2003) bola preložená do nieko¾kých európskych jazykov a vzbudila ohlas najmä v Taliansku. Okrem tejto novely na Slovensku dosia¾ vyšli Máraiho diela Košická pochôdzka. Košickí obèania (Kassai örjárat. Kassai polgárok; NAP 2000), Kniha byliniek (Füves könyv; Kalligram 2001) a Nebo a zem (Ég és föld; Kalligram 2003).