Príliš osobná známos�
Eva Urbaníková (slovenský jazyk)

Kúpil(a) Karol pred dobrou hodinou

Kúpil(a) Zuzana 3 hodiny dozadu

Kúpil(a) Milan 3 hodiny dozadu

Kúpil(a) Imrich 3 hodiny dozadu

Kúpil(a) Imrich 3 hodiny dozadu

družiny, ale keï som poèula, ako takmer neartikuluje, zložila som a v priebehu nieko¾kých minút som si preorganizovala všetko, èo som mala urobi�, aby do školy neprišiel navalený Marek. Marek, ktorý bol v alkoholovom opare schopný polemizova� s uèite¾kami o správnosti ich pôsobenia na jeho dcéru a ktorý si jediný nebol vedomý toho, že KAŽDÝ vidí a cíti, že je ve¾mi skoro pred veèerom navalený ako delo.

„Preèo ideš uprostred týždòa o druhej popoludní do krèmy, aby si sa tam posadil medzi alkoholikov s èervenými nosmi a pil s nimi lacný rum?“ spýtala som sa ho raz, keï sa tesne popoludní v sobotu zobudil po noènom fláme v obývaèke a unavene ležal v posteli. „Èo �a tam �ahá?“

„Ne�ahá ma tam niè,“ povedal Marek krotko, „proste idem na jedno pivo.“

„Ty vieš, že sa to neskonèí len pri jednom pive.“

Pokrèil plecami.

„Nerozmýš¾am o tom.“

„A rozmýš¾aš o tom, aké to je, keï �a o štvrtej popoludní nájdeme doma úplne na mol?“

„Ale zas nie som úplne na mol.“

„Òufko, si úplne na mol.“

Mlèal.

„A namiesto toho, aby si si ¾ahol spa�, nám znepríjemòuješ život.“

„Prepáè mi to,“ povedal skleslo.

„To je otázka, èi ti to prepáèim.“

Zdvihol hlavu a ja som pokraèovala:

„Je otázka, èi chcem osta� s mužom, èo takú bežnú situáciu ako stratu svojej firmy nevie zvládnu� chlapsky.“

„Bežnú situáciu?“ ironicky zdvihol oboèie.

„Bežnú,“ prikývla som. „V Amerike ti každý povie, že najprv musíš skrachova�, aby si potom úspešne podnikal.“

„Sprostos�,“ mávol rukou.

Neodpovedala som.

„Ale máš pravdu, nejako to nezvládam.“

„Pomôžem ti, zvládneme to spolu, len neutekaj...“ naliehala som. „Terezka všetko vidí. Všetko!“

„Èo?“

„Že piješ! Že sa inak správaš. K nej, ku mne, ku všetkým.“

„Je to len die�a.“

„To bola hlúpa veta.“

Zhlboka vzdychol.

„Mrzí ma to.“

Uhládzala som dlaòou paplón na mojej strane postele.

„Vieš, Òufko, ty si v živote zažil ve¾a zlých vecí. A ja neviem, èi som schopná urobi� �a š�astným.“

Pozorne na mòa pozrel, až po nos prikrytý perinou.

„Keï sa chlap ako ty rozhodne trávi� dni v krème a nie doma, znamená to, že je ve¾mi, ve¾mi neš�astný,“ pokraèovala som pomaly. „A keï tak nad tým rozmýš¾am, ak �a domov nepritiahne moja a Terezkina láska, tak potom èo?“

Zdalo sa mi, že sa mu v oèiach zaleskli slzy. Alebo som to len chcela, h¾adala som v òom všetku tú ¾udskos�, ktorú mal, ktorou ma dostal a ktorú strácal množstvom pohárikov vypitých do dna.

O pár minút prišiel za mnou a za Terezkou do záhrady, akurát sme sadili cibu¾ky tulipánov rôznych farieb, Terezka sa snažila ich kombinova�, aby sme mali na jar krásny záhon. Marek sa usmieval, spýtal sa, èi máme nejaké mäso, že si urobíme skorú veèeru, kým ešte nie je ve¾mi chladno, a ja som videla, že ve¾mi chce.

Chce by� š�astný spolu s nami.

Chce by� chlap.

Chce zvládnu� to, èo mu osud nadelil.

�ažoba, ktorú som si v žalúdku niesla od vèerajšieho popoludnia, zmizla. Marek bol spä�. Taký, akého sme milovali.

Ale keï som do jamky, èo vyhåbila Terezka, vkladala ïalšiu cibu¾ku, napadlo mi, že ktovie, èi budem pri tom, keï z nej o pol roka vyrastie tulipán.

Èíta� ïalej

Skryt text