Zväèši� obrázok

Gorila.sk na Facebooku

Gorila.sk:
Púštny kvet je fascinujúcou a zároveò šokujúcou spoveïou ženy, ktorá ešte ako die�a unikla drsnému životu v africkej púšti a dnes jej tvár poznajú milióny ¾udí po celom svete. Skutoèný príbeh bývalej supermodelky vyvolal medzi èitate¾mi obrovský ohlas a stal sa svetovým bestsellerom.

Waris Dirieová sa narodila v Somálsku do rodiny koèovných nomádov. V piatich rokoch prežila traumu, ktorá ju prenasleduje až doteraz. Ani ona sa nevyhla krutej tradícii tamojších kmeòov a musela podstúpi� drastickú obriezku. Keï ju chcel otec ako 13-roènú vyda� za ove¾a staršieho muža, dievèina sa rozhodla postavi� svojmu osudu a utiec� za príbuznými do Mogadiša. Absolvovala strastiplnú cestu naprieè púš�ou, no jej húževnatos� a vytrvalos� ju o nieko¾ko rokov neskôr vyniesli na svetové móla a obálky renomovaných módnych èasopisov. Strhujúci životný príbeh Waris Dirieovej, ktorá dnes žije vo Viedni a pracuje ako mimoriadna vyslankyòa pri OSN, sa v roku 2009 dostal aj na strieborné plátna.
Štefan Ivanov - © Tento popis je autorským dielom vo výhradnom vlastníctve Gorila.sk, jeho kopírovanie bez súhlasu nie je povolené.

---

Nové vydanie skutoèného sfilmovaného príbehu. Waris Dirieová ako trinás�roèná opustila svoju rodinu v Somálsku, aby unikla sobášu so starým mužom. Odišla poznaèená každodennou �ažkou prácou, ale i takzvanou ženskou obriezkou, krutou tradíciou. Napriek �ažkej minulosti sa jej podarilo sta� sa hviezdou svetového modelingu...

"Príbeh Waris je jedným z pozoruhodných príbehov o odvahe. Z púšte v Somálsku prešla do sveta vysokej módy, bojuje proti útlaku a vynára sa pred nami ako skutoèná ví�azka. Je najkrajšou inšpiráciou pre každého." Elton John.

Rozhovor s autorkou:

Ženská obriezka je vo viacerých krajinách sveta stále praktizovaná aj napriek tomu, že ju zákony zakazujú. Ako je to možné?
V prvom rade, výstižnejší výraz pre túto praktiku je zmrzaèenie ženských genitálií (FGM), a nie obriezka, pretože úèelom procedúry je znièi� ženskú sexualitu. Medzinárodné spoloèenstvo tomuto problému stále neprikladá patriènú váhu. Zákony sú úèinné len vtedy, ak sa uplatòujú a je kontrolované ich dodržiavanie.

Aké sú krátkodobé a dlhodobé následky ženskej obriezky?
Ve¾a dievèat zomrie krátko po zákroku na vykrvácanie, infekciu, šok èi otravu krvi. Takmer v každej rodine praktizujúcej FGM sa nájde úmrtie spojené s touto procedúrou. Na verejnosti však o tom ¾udia nehovoria, dievèatá jednoducho zmiznú. Všetky ženy, ktoré podstúpili FGM, si celý svoj život nesú fyzické i psychické problémy. Sex je neuverite¾ne bolestivý a pôrod extrémne rizikový. Každý mesiac poèas menštruácie trpia postihnuté ženy obrovskými boles�ami. Trauma, ktorú zažili v mladom veku, sa im v spomienkach vracia do konca života.

Myslíte si, že vlády jednotlivých krajín a medzinárodné spoloèenstvo vynakladajú dostatoèné úsilie na to, aby zabránili vykonávaniu ženskej obriezky?
Nie. Povedzme si úprimne: "Je to len ženský problém". Ak by sa táto vec bytostne týkala mužov, už dávno by bol problém vyriešený.

Aké sú pod¾a vás najúèinnejšie preventívne opatrenia?
Predovšetkým osveta, osveta a ešte raz osveta. A v druhom rade zákony, ktoré budú striktne uplatòované a kontrolované. FGM nemá niè spoloèné s tradíciou, náboženstvom èi kultúrou. Je to zloèin a tá najcynickejšia forma zneužívania detí. Páchatelia musia by� potrestaní! ¼udia musia pochopi�, že medzinárodné spoloèenstvo tento zloèin na de�och neschva¾uje.

Bojujete za to, aby sa vykonávanie ženskej obriezky zastavilo úplne, alebo ste len za menej krutú formu tohto zákroku?
Musí sa to zastavi� úplne a medzinárodné spoloèenstvo musí na tento cie¾ využi� všetky dostupné prostriedky. FGM je symbolom útlaku žien zo strany mužov. Svet sa musí postavi� za práva afrických žien.

www.developmentgateway.org

Táto hrozná cesta sa zaèala preto, lebo som utiekla od svojho otca. V tom èase som mala asi trinás� rokov a žila som so svojou rodinou, nomádskvm kmeòom, v somálskej púšti, keï môj otec oznámil, že mi zariadil sobáš s akýmsi starým mužom. Vedela som, že musím kona� rýchlo, inak jedného dòa príde po mòa môj nový manžel, a povedala som mame, že chcem utiec�. Mala som v pláne nájs� svoju tetu, maminu sestru, ktorá žila v Mogadišc, hlavnom meste Somálska. Pravdaže, nikdy predtým som v Mogadiše nebola, alebo v nejakom inom meste, aby som pravdu povedala. A tiež som nikdy nevidela tetu. Ale s nadšením die�a�a som cítila, že veci nejako zázraène budú fungova�.

Zatia¾ èo môj otec a ostatok rodiny ešte spali, mama ma zobudila a zašepkala: „Choï teraz." Obzrela som sa okolo seba, aby som nieèo schytila, nieèo vzala, ale nebolo tam niè, ani f¾aša vody, ani krèah mlieka, ani košík s jed

7

lom. A tak bosá, zahalená len do šálu, vybehla som do tmavej púštnej noci.

Nevedela som, ktorým smerom ís� do Mogadiša, a tak som len bežala. Najprv pomaly, pretože som nevidela, potkýnala som sa o korene stromov. Nakoniec som sa rozhodla, že si sadnem, pretože hady sú v Afrike všade a ja som sa ich bála. Predstavovala som si. že každý koreò, na ktorý som stupila, je chrbát spínajúcej sa kobry. Sadla som si a pozerala, kedy sa obloha postupne rozjasní. Skôr než vyšlo slnko, bola som preè ako gazela. Bežala som a bežala a bežala celé hodiny.

Dopoludnia som zašla ïaleko do èerveného piesku a hlboko do svojich vlastných myšlienok. Kam do pekla idem? èudovala som sa. Dokonca som ani nevedela, ktorým smerom sa mám vyda�. Krajina sa rozprestierala do veènosti, piesok iba kde-tu prerušila akácia alebo tànistý ker, videla som na kilometre ïaleko. Hladná, smädná a unavená som spomalila a išla som ïalej. Kráèala som ako omámená od únavy a bola som zvedavá, kam ma môj nový život zavedie. Èo sa stane ïalej?

Ako som premýš¾ala nad týmito otázkami, zdalo sa mi, že poèujem hlas: „W-A-R-l-S... W-A-R-I-S..." Volal ma môj otec! Obzerala som sa dookola, h¾adala som ho, ale nikoho som nevidela. Možno sa mi to iba zdalo, pomyslela som si. „W-A-R-I-S... W-A-R-l-S..." znela ozvena všade okolo mòa. Hlas bol naliehavý, ale jednako som sa bála. Ak ma chytí, urèite ma vezme spä� a vydá ma za toho muža, a navyše ma ešte aj zbije. Niè iné som nepoèula; bol to môj otec a približoval sa. Teraz vážne, zaèala som beža� tak rýchlo, ako som len vedela. Dokonca aj keï som mala na zaèiatku výhodu nieko¾kých hodín, otec ma mohol dohonit'. Ako som si neskôr uvedomila, mohol ma nájs� a chyti� pod¾a stôp v piesku.

Otec bol príliš starý na to, aby ma dohonil, uvažovala som, pretože som bola mladá a rýchla. Pod¾a môjho det-

8

ského rozmýš¾ania to bol starý muž. Teraz si so smiechom spomínam, žc v tom èase mal asi iba tridsa�. Všetci sme boli v neuverite¾ne dobrej forme, pretože sme behali všade, nemali sme auto ani nijakú verejnú dopravu. |a som bola vždy rýchla, naháòala som zvieratá, h¾adala vodu, naháòala sa opreteky s nadchádzajúcim súmrakom, aby som sa dostala bezpeène domov, skôr než nastane tma.

Po chvíli, keï som už viac nepoèula otca vola� moje meno, som spomalila do klusu. Ak pôjdem ïalej, otec sa unaví a vráti sa domov, myslela som si. Zrazu som sa otoèila smerom k horizontu a videla som ho prichádza� cez kopec ku mne. Tiež ma zbadal. Zhrozená rozbehla som sa rýchlejšie. Bolo to, ako keby sme surfovali na vlnách piesku. Ja som vystúpila hore na jeden kopec a on sa spustil dole na tom za mnou. Stále ïalej a ïalej sme pokraèovali celé hodiny, až som si koneène uvedomila, že som ho nejaký èas nevidela. Už viac na mòa nevolal.

Srdce mi búšilo, nakoniec som sa zastavila, schovala sa za krík a poobzerala sa dookola. Niè. Pozorne som naèúvala. Nijaký zvuk. Keï som prišla k vyènievajúcej plochej skale, zastala som, aby som si oddýchla. Ale pouèila som sa zo svojej chyby v predošlú noc, a keï som sa opä� pohla, bežala som po skalách, kde bola zem tvrdá, potom som zmenila smer, takže ma môj otec nemohol sledova� pod¾a stôp.

Otec, ako som si myslela, sa vrátil a snažil sa dosta� domov skôr, než zapadne slnko. Aj tak by sa nedostal spä� pred súmrakom. Musel by beža� potme, poèúvajúc noèné zvuky našej rodiny, a h¾ada� cestièku pod¾a zvukov jaèiacich a smejúcich sa detí a pod¾a zvukov zvierat zo stáda, muèania a meèania. Vietor nesie zvuky do dia¾ky cez púš�, takže fungujú ako majáky, keï sa v noci niekto stratí.

Keï som prešla cez skaly, zmenila som smer. Skutoène bolo jedno, ktorý smer si vyberiem, pretože som nemala ani potuchy, kadia¾ sa ide do Mogadiša. Bežala som, kým

9

nezapadlo slnko, nastala tma a noc bola taká tmavá, že som niè nevidela. Bola som hladná a o jedle som mohla iba sníva�. Nohy mi krvácali. Sadla som si pod strom, aby som si oddýchla, a zaspala som.

Ráno ma zobudilo slnko páliace mi do tváre. Otvorila som oèi a pozrela sa hore na listy krásneho eukalyptu, ktorý sa vypínal nado mnou. Pomalièky som si zaèala uvedomova� svoje položenie. Bože, som celkom sama. Èo SI poènem?

Vstala som a bežala ïalej. Vydržala som to nieko¾ko dní. Ko¾ko, to si nie som istá. Neexistoval pre mòa èas; bola som hladná, smädná, vystrašená a ubolená. Keï nastal veèer a pre tmu sa nedalo vidie�, zastala som a oddychovala. Napoludnie, keï slnko najväèšmi pálilo, som si sadla pod strom a odpoèívala.

Poèas takéhoto odpoèinku som zaspala a zobudil ma lev. V tej chvíli som sa už nestarala o svoju slobodu; iba som sa chcela vráti� domov k mame. Väèšmi ako jedlo èi vodu som chcela svoju mamu. A hoci bolo pre nás bežné, že sme bez jedla a vody vydržali deò èi dva, vedela som, že dlhšie neprežijem. Tak som zoslabla, že som sa sotva mohla hýba�, a nohy som mala také dopraskané a bo¾avé, že každý jeden krok bol utrpením. Vtedy, keï si predo mòa sadol lev a hladný si oblizoval papu¾u, som sa vzdala. Privítala by som rýchlu smr� ako východisko zo svojej biedy.

Ale lev sa pozrel na moje kosti vyènievajúce spod kože, na moje vpadnuté líca a vypúlené oèi - a odišiel. Neviem, èi sa z¾utoval nad takou biednou dušou, alebo èi to bolo iba pragmatické rozhodnutie, že mu nestojím za zahryznutie. Alebo èi sa za mòa prihovoril boh. Ale rozhodla som sa, že boh by nebol taký nemilosrdný, že by ma ušetril iba preto, aby ma nechal umrie� inak, smutnejšie, napríklad od hladu. Mal pre mòa iný plán, preto som ho

Zo somálské) púšte do sveta hviezd medzinárodného modelingu lak by mohol znie� podtitul autobiografickej prózy Waris Dirieovej, ktorá ako trinás�roèná opustila svoju poèetnú nomádsku rodinu, aby unikla sobášu so starým mužom. Z púšte si odniesla poznaèené telo - poznaèené každodennou �ažkou prácou so zvieratami, ale i takzvanou ženskou vyriezkou, krutou tradíciou. (Africké dievèatá podstupujú vyriezku už v útlom veku, aby stúpla ich cena na trhu.)

Vïaka š�astnej náhode Waris nieko¾ko rokov pracovala ako slúžka na somálskom ve¾vyslanectve v Londýne. Keï jej legálny pobyt vypršal, vzbúrila sa: nechce sa vráti� do púšte, rozhodne sa, že zostane v cudzom prost red i a sama zarobí peniaze pre matku. Život v púšti ju nauèil odvahe, schopnosti ís� vytrvalo za svojim cie¾om cez všetky možné prekážky. Vypestoval v nej aj hlboký cit pre spolupatriènos� rodiny, oddanos� a lásku, ktorá tak èasto chýba v bohatom, no odcudzenom západ nom svete. Waris nielenže našla v sebe silu zdôveri� sa so svojím osudom, ale do boja proti ženskej vyriezke sa zapojila aj ako mimoriadna ve¾vyslankyòa OSN' a zanietená zástankyòa ¾udských práv.

lej príbeh bol sfilmovaný (2010, režisér Sherry Mor man).

I )odnes si cením hodnotu jednoduchých vecí. Každý deò sa stretávam s ¾uïmi, ktorí vlastnia krásne domy, niekedy niekotko domov, áut, lodí, šperkov, ale myslia len na to, ako získa� viac, ako keby im tá ïalšia vec, ktorú si kúpia, koneène priniesla š�astie a pokoj. Uudia vravia, och, tebe sa to teraz ¾ahko povie, keïsi môžeš dovoli� kúpi�, èo len chceš! Ale ja nechcem nie. To najcennejšie v živote je zdravie. ¼udia si nièia svoje zdravie tým, že si robia starosti pre všetky možné zbytoènosti. Spojené Štáty sú najbohatšou krajinou na svete, a napriek tomu sa každý cíti chudobný.

Som vïaèná, že som zakúsila obidva životy - jednoduchý spôsob a rýchly spôsob. Ale keby som nebola vyrástla v Afrike, neviem, èi by som sa nauèila teši� sa zo Života jednoduchým spôsobom. Moje detstvo v Somálsku navždy sformovalo moju osobnos� a uchránilo ma pred tým, aby som brala vážne triviálne záležitosti, ako úspech a sláva, ktorými, zdá sa, je posadnutých tolko íudi.

Príbeh Waris je jedným /. pozoruhodných príbehov o odvahe. Z púšte v Somálsku prešla do sveta vysokej módy, bojuje proti útlaku a vynára sa pred nami ako skutoè ná ví�azka. Je najkrajšou inšpiráciou pre každého.

Elton John

Sfilmovaný životný príbeh Waris Dirieovej prichádza do slovenských kín 17. júna 2010

Moja dlhá cesta púš�ou sa skonèila. Nemám niè na ochranu, nijakú zbraò. Ani silu na útek. Vedela som, že ani za najlepších okolností sa nemôžem pred levom zachráni� na strome, pretože tak ako všetky maèky levy so svojimi silnými pazúrmi sa vedia vynikajúco šplha�. Kým by som sa dostala do polovice stromu, hop, jeden skok, a je po mne. Bez strachu som opä� otvorila oèi a povedala som levovi: „Poïa vezmi si ma. Som pripravená."

» Ïalšie správy

Waris Dirieová
Somálsko
Waris Dirieová (*1965) sa narodila v Somálsku a pochádza z rodiny koèovných nomádov, s ktorými vyrastala v somálskej púšti. V trinástich utiekla do Mogadiša, odkia¾ sa po èase dostala do Londýna a do New Yorku, kde sa jej podarilo vybudova� závratnú karié
[viac info]