|
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
![]() |
![]() |
||
| Odporúčame: DVD Blockbustery za super ceny! | |||
![]() |
![]() |
||
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() | Púštny kvet, 2. vydanie
|
| O tomto produkteGorila.sk: Nové vydanie skutočného sfilmovaného príbehu. Waris Dirieová ako trinásťročná opustila svoju rodinu v Somálsku, aby unikla sobášu so starým mužom. Odišla poznačená každodennou ťažkou prácou, ale i takzvanou ženskou obriezkou, krutou tradíciou. Napriek ťažkej minulosti sa jej podarilo stať sa hviezdou svetového modelingu... "Príbeh Waris je jedným z pozoruhodných príbehov o odvahe. Z púšte v Somálsku prešla do sveta vysokej módy, bojuje proti útlaku a vynára sa pred nami ako skutočná víťazka. Je najkrajšou inšpiráciou pre každého." Elton John. Rozhovor s autorkou:Ženská obriezka je vo viacerých krajinách sveta stále praktizovaná aj napriek tomu, že ju zákony zakazujú. Ako je to možné?V prvom rade, výstižnejší výraz pre túto praktiku je zmrzačenie ženských genitálií (FGM), a nie obriezka, pretože účelom procedúry je zničiť ženskú sexualitu. Medzinárodné spoločenstvo tomuto problému stále neprikladá patričnú váhu. Zákony sú účinné len vtedy, ak sa uplatňujú a je kontrolované ich dodržiavanie. Aké sú krátkodobé a dlhodobé následky ženskej obriezky? Veľa dievčat zomrie krátko po zákroku na vykrvácanie, infekciu, šok či otravu krvi. Takmer v každej rodine praktizujúcej FGM sa nájde úmrtie spojené s touto procedúrou. Na verejnosti však o tom ľudia nehovoria, dievčatá jednoducho zmiznú. Všetky ženy, ktoré podstúpili FGM, si celý svoj život nesú fyzické i psychické problémy. Sex je neuveriteľne bolestivý a pôrod extrémne rizikový. Každý mesiac počas menštruácie trpia postihnuté ženy obrovskými bolesťami. Trauma, ktorú zažili v mladom veku, sa im v spomienkach vracia do konca života. Myslíte si, že vlády jednotlivých krajín a medzinárodné spoločenstvo vynakladajú dostatočné úsilie na to, aby zabránili vykonávaniu ženskej obriezky? Nie. Povedzme si úprimne: "Je to len ženský problém". Ak by sa táto vec bytostne týkala mužov, už dávno by bol problém vyriešený. Aké sú podľa vás najúčinnejšie preventívne opatrenia? Predovšetkým osveta, osveta a ešte raz osveta. A v druhom rade zákony, ktoré budú striktne uplatňované a kontrolované. FGM nemá nič spoločné s tradíciou, náboženstvom či kultúrou. Je to zločin a tá najcynickejšia forma zneužívania detí. Páchatelia musia byť potrestaní! Ľudia musia pochopiť, že medzinárodné spoločenstvo tento zločin na deťoch neschvaľuje. Bojujete za to, aby sa vykonávanie ženskej obriezky zastavilo úplne, alebo ste len za menej krutú formu tohto zákroku? Musí sa to zastaviť úplne a medzinárodné spoločenstvo musí na tento cieľ využiť všetky dostupné prostriedky. FGM je symbolom útlaku žien zo strany mužov. Svet sa musí postaviť za práva afrických žien. www.developmentgateway.org Taktiež odporúčame:
Slzy púšte (Halima Bashir) [SK]
Kniha
Dráma lekárky, ktorá prežila vojnové peklo v Sudáne - Edice: Svetovky - EvitaPRESS - Jazyk: SK - Vazba: Brožovaná bez přebalu ma Cena: 7,47 EUR Zákazníci, ktorí si kúpili tento produkt, si taktiež kúpili:
Ďalšie produkty, ktoré si ľudia kúpili Informácie o produkteVydavateľ: IKARPočet strán: 248 Väzba: Knihy viazané ISBN: 978-80-551-2247-2 Žáner: Biografické romány, Biografie, životopisy, osudy Súčasné miesto v predajnosti: 4 Celkové miesto v predajnosti: 22 Číslo produktu: 292362 Ukážka z knihyÚTEK Zobudil ma jemný zvuk, a keď som otvorila oči, hľadela som do tváre leva. Stuhla som na mieste s očami naširoko otvorenými, poriadne naširoko, ako keby som nimi chcela zhypnotizovat' zviera predo mnou. Snažila som sa vstať, ale niekoľko dní som nejedia, slabé nohy sa mi triasli a zložili sa podo mňa. Pri páde som sa převalila dozadu na strom, kde som spala schovaná pred africkým púštnym slnkom, ktoré býva napoludnie nemilosrdné. Ticho som si oprela hlavu dozadu a zavrela som oči, cítila som drsnú kôru stromu, ako ma tlačí do hlavy. Lev bol tak blízko, že som v horúčave cítila jeho pach. Vravela som Alahovi: „Toto je môj koniec, bože. Prosím, vezmi si ma teraz." Moja dlhá cesta púšťou sa skončila. Nemám nič na ochranu, nijakú zbraň. Ani silu na útek. Vedela som, že ani za najlepších okolností sa nemôžem pred levom zachrániť na strome, pretože tak ako všetky mačky levy so svojimi silnými pazúrmi sa vedia vynikajúco šplhať. Kým by som sa dostala do polovice stromu, hop, jeden skok, a je po mne. Bez strachu som opäť otvorila oči a povedala som levovi: „Poď a vezmi si ma. Som pripravená." Bol to nádherný samec so zlatou hrivou a s dlhým chvostom, ktorým si odháňal muchy. Mal päť či šesť rokov, bol mladý a zdravý. Vedela som, že ma môže zabiť jednou ra- 6 nou, bol kráľ. Celý život som sa pozerala, ako tie pazúry dokážu školiť pakone a zebry, vážiace oveľa viac ako ja. Lev na mňa hľadel a pomaličky žmurkol svojimi medovohnedými očami. Vytriešťala som na neho svoje hnedé oči. Odvrátil sa. „No tak. Skoč teraz." Opäť sa na mňa pozrel, potom sa odvrátil. Oblizol sa a sadol si. Potom vstal a prechádzal sa predo mnou hore-dolu, zvodne, elegantne. Nakoniec sa obrátil a odišiel, nepochybne sa rozhodol, že na mojich kostiach je tak málo mäsa, že mu nestojím za to. Kráčal preč púšťou, kým jeho žltohnedý kožuch nesplynul s pieskom. Ked som si uvedomila, že sa ma nechystal zabiť, ani som si nevydýchla od úľavy, pretože som sa nebála. Bola som pripravená umrieť. Ale zrejme boh, ktorý bol vždy mojím najlepším priateľom, mal niečo iné v pláne, iný dôvod, aby som žila. Vravela som si: „Čo to je? Vezmi si ma - veď ma," a s námahou som sa postavila na nohy. Táto hrozná cesta sa začala preto, lebo som utiekla od svojho otca. V tom čase som mala asi trinásť rokov a žila som so svojou rodinou, nomádskvm kmeňom, v somálskej púšti, keď môj otec oznámil, že mi zariadil sobáš s akýmsi starým mužom. Vedela som, že musím konať rýchlo, inak jedného dňa príde po mňa môj nový manžel, a povedala som mame, že chcem utiecť. Mala som v pláne nájsť svoju tetu, maminu sestru, ktorá žila v Mogadišc, hlavnom meste Somálska. Pravdaže, nikdy predtým som v Mogadiše nebola, alebo v nejakom inom meste, aby som pravdu povedala. A tiež som nikdy nevidela tetu. Ale s nadšením dieťaťa som cítila, že veci nejako zázračne budú fungovať. Zatiaľ čo môj otec a ostatok rodiny ešte spali, mama ma zobudila a zašepkala: „Choď teraz." Obzrela som sa okolo seba, aby som niečo schytila, niečo vzala, ale nebolo tam nič, ani fľaša vody, ani krčah mlieka, ani košík s jed 7 lom. A tak bosá, zahalená len do šálu, vybehla som do tmavej púštnej noci. Nevedela som, ktorým smerom ísť do Mogadiša, a tak som len bežala. Najprv pomaly, pretože som nevidela, potkýnala som sa o korene stromov. Nakoniec som sa rozhodla, že si sadnem, pretože hady sú v Afrike všade a ja som sa ich bála. Predstavovala som si. že každý koreň, na ktorý som stupila, je chrbát spínajúcej sa kobry. Sadla som si a pozerala, kedy sa obloha postupne rozjasní. Skôr než vyšlo slnko, bola som preč ako gazela. Bežala som a bežala a bežala celé hodiny. Dopoludnia som zašla ďaleko do červeného piesku a hlboko do svojich vlastných myšlienok. Kam do pekla idem? čudovala som sa. Dokonca som ani nevedela, ktorým smerom sa mám vydať. Krajina sa rozprestierala do večnosti, piesok iba kde-tu prerušila akácia alebo tŕnistý ker, videla som na kilometre ďaleko. Hladná, smädná a unavená som spomalila a išla som ďalej. Kráčala som ako omámená od únavy a bola som zvedavá, kam ma môj nový život zavedie. Čo sa stane ďalej? Ako som premýšľala nad týmito otázkami, zdalo sa mi, že počujem hlas: „W-A-R-l-S... W-A-R-I-S..." Volal ma môj otec! Obzerala som sa dookola, hľadala som ho, ale nikoho som nevidela. Možno sa mi to iba zdalo, pomyslela som si. „W-A-R-I-S... W-A-R-l-S..." znela ozvena všade okolo mňa. Hlas bol naliehavý, ale jednako som sa bála. Ak ma chytí, určite ma vezme späť a vydá ma za toho muža, a navyše ma ešte aj zbije. Nič iné som nepočula; bol to môj otec a približoval sa. Teraz vážne, začala som bežať tak rýchlo, ako som len vedela. Dokonca aj keď som mala na začiatku výhodu niekoľkých hodín, otec ma mohol dohonit'. Ako som si neskôr uvedomila, mohol ma nájsť a chytiť podľa stôp v piesku. Otec bol príliš starý na to, aby ma dohonil, uvažovala som, pretože som bola mladá a rýchla. Podľa môjho det- 8 ského rozmýšľania to bol starý muž. Teraz si so smiechom spomínam, žc v tom čase mal asi iba tridsať. Všetci sme boli v neuveriteľne dobrej forme, pretože sme behali všade, nemali sme auto ani nijakú verejnú dopravu. |a som bola vždy rýchla, naháňala som zvieratá, hľadala vodu, naháňala sa opreteky s nadchádzajúcim súmrakom, aby som sa dostala bezpečne domov, skôr než nastane tma. Po chvíli, keď som už viac nepočula otca volať moje meno, som spomalila do klusu. Ak pôjdem ďalej, otec sa unaví a vráti sa domov, myslela som si. Zrazu som sa otočila smerom k horizontu a videla som ho prichádzať cez kopec ku mne. Tiež ma zbadal. Zhrozená rozbehla som sa rýchlejšie. Bolo to, ako keby sme surfovali na vlnách piesku. Ja som vystúpila hore na jeden kopec a on sa spustil dole na tom za mnou. Stále ďalej a ďalej sme pokračovali celé hodiny, až som si konečne uvedomila, že som ho nejaký čas nevidela. Už viac na mňa nevolal. Srdce mi búšilo, nakoniec som sa zastavila, schovala sa za krík a poobzerala sa dookola. Nič. Pozorne som načúvala. Nijaký zvuk. Keď som prišla k vyčnievajúcej plochej skale, zastala som, aby som si oddýchla. Ale poučila som sa zo svojej chyby v predošlú noc, a keď som sa opäť pohla, bežala som po skalách, kde bola zem tvrdá, potom som zmenila smer, takže ma môj otec nemohol sledovať podľa stôp. Otec, ako som si myslela, sa vrátil a snažil sa dostať domov skôr, než zapadne slnko. Aj tak by sa nedostal späť pred súmrakom. Musel by bežať potme, počúvajúc nočné zvuky našej rodiny, a hľadať cestičku podľa zvukov jačiacich a smejúcich sa detí a podľa zvukov zvierat zo stáda, mučania a mečania. Vietor nesie zvuky do diaľky cez púšť, takže fungujú ako majáky, keď sa v noci niekto stratí. Keď som prešla cez skaly, zmenila som smer. Skutočne bolo jedno, ktorý smer si vyberiem, pretože som nemala ani potuchy, kadiaľ sa ide do Mogadiša. Bežala som, kým 9 nezapadlo slnko, nastala tma a noc bola taká tmavá, že som nič nevidela. Bola som hladná a o jedle som mohla iba snívať. Nohy mi krvácali. Sadla som si pod strom, aby som si oddýchla, a zaspala som. Ráno ma zobudilo slnko páliace mi do tváre. Otvorila som oči a pozrela sa hore na listy krásneho eukalyptu, ktorý sa vypínal nado mnou. Pomaličky som si začala uvedomovať svoje položenie. Bože, som celkom sama. Čo SI počnem? Vstala som a bežala ďalej. Vydržala som to niekoľko dní. Koľko, to si nie som istá. Neexistoval pre mňa čas; bola som hladná, smädná, vystrašená a ubolená. Keď nastal večer a pre tmu sa nedalo vidieť, zastala som a oddychovala. Napoludnie, keď slnko najväčšmi pálilo, som si sadla pod strom a odpočívala. Počas takéhoto odpočinku som zaspala a zobudil ma lev. V tej chvíli som sa už nestarala o svoju slobodu; iba som sa chcela vrátiť domov k mame. Väčšmi ako jedlo či vodu som chcela svoju mamu. A hoci bolo pre nás bežné, že sme bez jedla a vody vydržali deň či dva, vedela som, že dlhšie neprežijem. Tak som zoslabla, že som sa sotva mohla hýbať, a nohy som mala také dopraskané a boľavé, že každý jeden krok bol utrpením. Vtedy, keď si predo mňa sadol lev a hladný si oblizoval papuľu, som sa vzdala. Privítala by som rýchlu smrť ako východisko zo svojej biedy. Ale lev sa pozrel na moje kosti vyčnievajúce spod kože, na moje vpadnuté líca a vypúlené oči - a odišiel. Neviem, či sa zľutoval nad takou biednou dušou, alebo či to bolo iba pragmatické rozhodnutie, že mu nestojím za zahryznutie. Alebo či sa za mňa prihovoril boh. Ale rozhodla som sa, že boh by nebol taký nemilosrdný, že by ma ušetril iba preto, aby ma nechal umrieť inak, smutnejšie, napríklad od hladu. Mal pre mňa iný plán, preto som ho Zo somálské) púšte do sveta hviezd medzinárodného modelingu lak by mohol znieť podtitul autobiografickej prózy Waris Dirieovej, ktorá ako trinásťročná opustila svoju početnú nomádsku rodinu, aby unikla sobášu so starým mužom. Z púšte si odniesla poznačené telo - poznačené každodennou ťažkou prácou so zvieratami, ale i takzvanou ženskou vyriezkou, krutou tradíciou. (Africké dievčatá podstupujú vyriezku už v útlom veku, aby stúpla ich cena na trhu.) Vďaka šťastnej náhode Waris niekoľko rokov pracovala ako slúžka na somálskom veľvyslanectve v Londýne. Keď jej legálny pobyt vypršal, vzbúrila sa: nechce sa vrátiť do púšte, rozhodne sa, že zostane v cudzom prost red i a sama zarobí peniaze pre matku. Život v púšti ju naučil odvahe, schopnosti ísť vytrvalo za svojim cieľom cez všetky možné prekážky. Vypestoval v nej aj hlboký cit pre spolupatričnosť rodiny, oddanosť a lásku, ktorá tak často chýba v bohatom, no odcudzenom západ nom svete. Waris nielenže našla v sebe silu zdôveriť sa so svojím osudom, ale do boja proti ženskej vyriezke sa zapojila aj ako mimoriadna veľvyslankyňa OSN' a zanietená zástankyňa ľudských práv. lej príbeh bol sfilmovaný (2010, režisér Sherry Mor man). I )odnes si cením hodnotu jednoduchých vecí. Každý deň sa stretávam s ľuďmi, ktorí vlastnia krásne domy, niekedy niekotko domov, áut, lodí, šperkov, ale myslia len na to, ako získať viac, ako keby im tá ďalšia vec, ktorú si kúpia, konečne priniesla šťastie a pokoj. Uudia vravia, och, tebe sa to teraz ľahko povie, keďsi môžeš dovoliť kúpiť, čo len chceš! Ale ja nechcem nie. To najcennejšie v živote je zdravie. Ľudia si ničia svoje zdravie tým, že si robia starosti pre všetky možné zbytočnosti. Spojené Štáty sú najbohatšou krajinou na svete, a napriek tomu sa každý cíti chudobný. Som vďačná, že som zakúsila obidva životy - jednoduchý spôsob a rýchly spôsob. Ale keby som nebola vyrástla v Afrike, neviem, či by som sa naučila tešiť sa zo Života jednoduchým spôsobom. Moje detstvo v Somálsku navždy sformovalo moju osobnosť a uchránilo ma pred tým, aby som brala vážne triviálne záležitosti, ako úspech a sláva, ktorými, zdá sa, je posadnutých tolko íudi. Príbeh Waris je jedným /. pozoruhodných príbehov o odvahe. Z púšte v Somálsku prešla do sveta vysokej módy, bojuje proti útlaku a vynára sa pred nami ako skutoč ná víťazka. Je najkrajšou inšpiráciou pre každého. Elton John Sfilmovaný životný príbeh Waris Dirieovej prichádza do slovenských kín 17. júna 2010 Moja dlhá cesta púšťou sa skončila. Nemám nič na ochranu, nijakú zbraň. Ani silu na útek. Vedela som, že ani za najlepších okolností sa nemôžem pred levom zachrániť na strome, pretože tak ako všetky mačky levy so svojimi silnými pazúrmi sa vedia vynikajúco šplhať. Kým by som sa dostala do polovice stromu, hop, jeden skok, a je po mne. Bez strachu som opäť otvorila oči a povedala som levovi: „Poďa vezmi si ma. Som pripravená." Zákazníkov zaujali aj tieto tituly:
Ďalšie produkty, ktoré si ľudia kúpili
| INFO O AUTOROVI
Waris DirieováSomálsko Waris Dirieová (*1965) sa narodila v Somálsku a pochádza z rodiny kočovných nomádov, s ktorými vyrastala v somálskej púšti. V trinástich utiekla do Mogadiša, odkiaľ sa po čase dostala do Londýna a do New Yorku, kde sa jej podarilo vybudovať závratnú karié [viac info]
© IKAR - Fotografie sú chránené autorským zákonom |
![]() |
Stopa | ![]() |
Potrebujete pomoc?
|
Vaše konto
|
Zákaznícka linka:
02/3300-2333 (Po-Pia 10:00-18:00) |