
 |
Bestsellery |
 |
 |
Tešíme sa na... |
 |
 |
Newsletter |
 |
| Príbuzné produkty
Zákazníci, ktorí si kúpili tento produkt, si taktiež kúpili:
 |
Koření života DVD
No Reservations (2007) - r. Scott Hicks - h. Catherine Zeta-Jones, Aaron Eckhart, Jenny Wade
| Cena: 6,97 EUR |  |
Stratený symbol (Dan Brown) Kniha
SLOVART - Jazyk: SK - Vazba: Pevná s přebalem matná - 560 str. - ISBN: 978-80-8085-835-3 - Kniha
| Cena: 9,77 EUR |  |
Město andělů (Edice Zamilované filmy) DVD
City of Angels (1998) - r. Brad Silberling - h. Nicolas Cage, Meg Ryan, André Braugher
| Cena: 6,97 EUR |
Ďalšie produkty, ktoré si ľudia kúpili
Informácie o produkteAudio: anglický 5.1
, český dabing 5.1
, maďarský dabing 5.1 Titulky: anglické
, české
, maďarské Obraz: 2.40:1 DVD Región: Region 2 (Európa) Minutáž: 94 minut Súčasné miesto v predajnosti: 310 Celkové miesto v predajnosti: 282 Číslo produktu: 25838
ObsadenieĎalej hrajú: Shohreh Aghdashloo (Anna Klyczynski), Ebon Moss-Bachrach (Henry Wyler), Willeke van Ammelrooy (Kate's Mother), Dylan Walsh (Morgan), Lynn Collins (Mona), Mike Bacarella (Mulhern), Kevin Brennan (Waiter), Frank Caeti (Cove Patron), Scott Elias (Doug), Lori Ann Gerdisch (ICU Nurse), Michael Andrew Gorman (Cove Bartender), Jennifer Kern (Nurse), Cynthia Kaye McWilliams (Vanessa), India Neilan (Hostess), Nora Newbrough (Marjorie), Mia Park (Receptionist) Réžia: Alejandro Agresti Scenár: David Auburn (screenplay), Eun-Jeong Kim (motion picture "Siworae") Produkcia: Bruce Berman (executive producer), Doug Davison, Robert Kirby (executive producer), Roy Lee, Mary McLaglen (executive producer), Geoff Shaevitz (executive producer), Greg Silverman (executive producer), Erwin Stoff (executive producer) Hudba: Rachel Portman, Prince, Paul M. van Brugge
Fotografie
Užívateľské recenzie z FilmKlub.sk
Gorila.sk nezodpovedá za obsah a kvalitu recenzií.
Nezaraditeľná kategória...
Autor: maryan (Hlohovec) 8.Októbra 2006
Ak chcete vidieť búrlivo diskutujúci dav, nemusíte hneď vyprázdňovať prasiatko kvôli lístku na nejakú celosvetovú konferenciu, dokonca nemusíte ani nadľudsky trpieť pri počúvaní zostavovania vládneho programu. Stačí spraviť menší experiment – navrhnite skupinke ľudí, ktorí si práve lámu hlavu nad výberom filmu, pozrieť si romancu (neodporúčam praktizovať, ak je skupinka pod silným vplyvom alkoholu – nemusíte dopadnúť bez fyzickej ujmy). Ručím Vám za to, že okamžite sa stanete svedkom dvoch táborov, ostro argumentujúcich buď výslovne za alebo proti (lenivých alibistov, čo sa zdržujú hlasovania, nerátame). Avšak. Nič nie je len čiernobiele (pozn. autora pre zainteresovaných - asi aj preto nebolo Smrtakovo tričko ani žlté, ani hnedé, ale okrové) a ani film s označením „romantický“ nemusí byť nevyhnutne vždy dobrý alebo zlý. V skutočnosti možno rozlíšiť niekoľko typov : 1.A´la Roza Munda Pilcherová. Film, ktorý sa neobťažuje zamýšľať nad hlbším zmyslom ľudského života či lásky. K dokonalosti mu bohato postačí typizovať jendotlivé charaktery, striktne ich rozdeliť na dobré a zlé, a pridať k tomu vysnívaný happyend každej ženy v domácnosti, ktorá si takto pripomína búrlivú lásku svého mládí, prípadne si odskočí od nekonečných povinností, ktoré na ňu ťažko doliehajú, aby si aspoň na pár minút odpočinula. 2.A´la Denník Bridget Jonesovej. Príjemná, oddychovka na o niečo vyššej úrovni. Nezaoberá sa ťažkými filozofickými problémami, ale aspoň sa snaží vyhnúť kŕčovitému klišé a veľkým plusom je zvyčajne dávka kvalitného humoru. Neohúri, neurazí. 3.A´la Breaking the waves. Kvalita na prvom mieste. Kamera, námet, spracovanie, hudba, všetko ladí v originálny, dokonale premyslený celok, ktorý presne zabrnká na citlivú strunu diváka a vmetie mu priamo do tváre minimálne hlboký umelecký, ak nie už psychologický, odkaz. Lásku nevníma ako stretnutie dvoch ľudí, ktorí smerujú k sobášu, ale ako širokospektrálny pojem, vyskytujúci sa v priebehu celého života – od narodenia až po smrť. A potom je tu štvrtá kategória... a´la The lake house. Remake, ktorý sa snaží tváriť ako vrcholne umelecké dielo s „nadčasovou“ zápletkou a hviezdnym hereckým obsadením. Niekto sa nechá strhnúť a sadne mu na lep, niekto zistí, že pod pekným pozlátkom rečí sa skrýva iba túžba argentínskeho režiséra Alejandra Agrestiho vyprodukovať po značnom počte premierných snímkov konečne prelomový kasový trhák a zaplniť si peňaženku. Na túto osobitú kategóriu sa bohužiaľ nedá pozerať „farebným, vlastne ani „bielym“ pohľadom. Tu treba len ostro kritizovať a protestovať. Romantické filmy sa točili od nepamäti. Začínam však nadobúdať pocit, že v poslednej dobe tvorcovia už nevedia, ako by sa práve ich projekt mohol diametrálne odlišovať a upútať najväčšmi. A preto si na pomoc zvú prímes ďalšieho žánru – scifi, alebo ak chcete jemnejšie pomenovanie – mystiku. Výsledkom môžu byť buď vydarené diela ako Just like heaven či What dreams may come, alebo náš Dom pri jazere, ktorému ja osobne veštím po dobe cca 3,4 mesiace od premiéry úpadok do zabudnutia. Pýtate sa v čom sa odlišujú? Nuž, v prvých dvoch rezonuje podstatný rozdiel – koncentrácia na jeden dôležitý prvok, ktorý film posunie dopredu. What dreams may come pracuje priam ukážkovo so snovou realitou a vizuálnou stránkou, Just like heaven Vás zahrnie šarmantným, nenásilným humorom, vďaka ktorému ste schopní uveriť, že duchovia naozaj existujú. Lake House sa Vám však vážnejšie než Vaša teta na smrteľnej posteli pokúša oznámiť, že zatiaľ, čo Vy žijete v roku 2006, niekto ešte stále oslavuje Valentína 2004, čo však nie je prekážkou, ak by ste si zmysleli, že s ním túžite vybudovať vážny vzťah. Počas takmer nekonečných 105 minút divák stále naráža obrovský počet chýb proti logike. Všetci tí ľudia, ochotní bez mihnutia oka uveriť, že ich kamarátka/kamarát komunikuje prostredníctvom poštovej schránky s človekom, ktorí žije v budúcnosti/minulosti. Neuveriteľne skomplikovaný dej, ktorý sa nerozuzľuje, ale ku koncu naopak čoraz viac zamotáva, až vôbec nie ste schopní pochopiť logický sled udalostí a predovšetkým dôvod, prečo sa vlastne všetko takto udialo. Stále mi nejde do hlavy, ako si jedna žena zrazu nedokáže ani len spomenúť na muža, s ktorým prežila síce jeden, ale o to významnejší a podmanivejší večer (verte, že taká ženská si pamätá ešte aj farbu trička svojho prvého milého zo škôlky) alebo ako je možné, že z čista jasna sa obaja po spomínanom večeri ocitli v časovej slučke a na záver sa z nej vyhrabali síce pôsobivo, ale proti všetkým zákonom zdravého rozumu. Milostný príbeh, presahujúci hranice času, tak znie oficiálne motto filmu. Režisér nepochybne vedel, čo má vlastne film vyjadrovať. Avšak pozabudol na jeden detail – tú hlavnú myšlienku by mali postrehnúť aj diváci, a to bez odborných služieb Sherlocka Holmesa. Inak si totiž môžu len špekulatívne domýšľať na základe zopárkrát rezonujúcej idey – neponáhľať sa, naučiť sa umeniu čakať - aj keď možno budeme čakať večne, ale vždy je lepšie zmieriť sa s nenaplneným, tragickým osudom, ale stále mať aspoň iskierku nádeje ako v obľúbenej Katinej knihe od Austenovej, ako urobiť unáhlené chybné rozhodnutie, ktoré sa už nikdy nedá vrátiť späť. Hercov síce médiá uznávajú ako bohov. Nepopieram, že Keanu Reeves a Sandra Bullock pôsobia v civile ako sympatickí ľudia (hoci stále sa nedokážem zbaviť pocitu, že Sandra si okrem Crash nikdy nevedela poriadne vybrať úlohu, v ktorej by naplno zažiarila). V skutočnosti by však obaja potrebovali nadľudské úsilie Herkulesa, aby dokázali svojim umením povýšiť Lake House aspoň na priemernú snímku. Bohužiaľ, ani táto stará známa dvojica z Nebezpečnej rýchlosti však takýmito schopnosťami neoplýva. Strnulý scenár a dialógy im totiž nedovolia doviesť postavy do dokonalosti, prejaviť hĺbku a plastickosť povahy. To, že Alex mal byť frustrovaný a Kate osamelá, z výrazu ich tváre nikdy nevyčítame. Práve naopak, Kate sa tvári ako inteligentná, vtipná a rozhodná žena a Alex zase ako mladý, naivný teenager s neuveriteľne smutnými očami šteniatka. Ak by ste predpokladali, že aspoň soundtrack pozliepa rozbité kúsky dohromady, čakali by ste márne aj do súdneho dňa. Zopár melodických vybrnkávačiek a jedna skalných fanúšikom Princa známa skladba, vôbec nedoplňuje atmosféru. Akoby hudba boli len akýmsi prvkom do počtu, aby sa ľudia nepozastavovali nad tichým priebehom filmu... Dlho som premýšľala nad výsledným hodnotením. Bezprostredne po dopozeraní som ani neuvažovala nad číslom vyšším než 2/10. Najmä po porovnaní s vynikajúcim, precíteným, krehkým kórejským originálom Siworae. Aj keď sa však odosobním a zameriam sa len na americkú verziu (pretože podľa slov tvorcov , tieto dva filmy sú neporovnateľne rozdielne, nakoľko Američania len prevzali „nadčasovú“ myšlienku a vsadili ju do úplne iného prostredia), stále nemôžem prekročiť ani 50 % hranicu. Jediné pozitívum týchto dvoch, pre mňa premrhaných hodín, bol odpočinok od školy a rozhovor spolužiačok na konci : Maťa :“Mne sa to páčilo...šak to ako tie bazálne bunky na histole. Aj tam tie pekné obrázky v mikroskope – aj toto boli pekné obrázky...Musím ísť na záchod.“ Evka: „Počkaj, Maťa, neunáhli sa. Počkaj...prosím Ťa, počkaj. Premysli si to...Premysli si, kým spláchneš, počkaj aspoň dva roky...“
Čo dokáže jeden dom???
Autor: tinuska007 (Bratislava - Ružinov) 17.Novembra 2006
Dom pri jazere je proste nádherne romantický film. Ak máte radi romantiku, zaujímavý dej a hlavne si chcete pozrieť niečo, čo tu ešte nebolo toto je to pravé. Občas film možno až rozplače, inokedy rozosmeje a tak sa to stále opakuje. Stále máte iné dojmymyslíte si tak tot nie alebo som rád, že sa to stalo. Je tam snáď všetko. Slzy, smiech, smrť, záchrana života, smútok, šťastie, vražda ... A to najdôležitejšie ... LÁSKA. Aj keď ich delila dvoj ročná priepasť aj tak si spolu písali. Aj keď ich delila dvoj ročná priepasť j tak spolu chodili na prechádzky po meste. Aj keď ich delila dvoj ročná priepasť aj tak sa spolu bozkávali. Aj keď ich delila dvoj ročná prieapsť aj tak sa zaľúbili a vyčkali. No toto je dôkaz ako sa dá zaľúbiť bez too by ste posúdili zovňajšok. Alex však Kate pár krát videl, no a listy dopomohli k tomu, aby ňou bol očarený. Kate ho síce tiež stretla, no nevedela, že to je niekto koho bude o dva roky ľúbiť. Bolo to zamotanejšie ako ten najzamotanejší uzol, no keď sa to začalo postupne rozmotávať začala som tomu chápať. Pomaly som si dávala dve a dve dokopy a kúsok po kúsku som ten film začala milovať. Proste ho nemôžete nemať radi. To pri tom všetkom, čo sa tam deje snáď ani nie je možné. Bolo už veľa filmov, ktoré sa neodohrávali v našom čase, no žiadny, ktorý sa odohrával v dvoch časoch naraz. Boli také, kde sa veľa pomínalo a zachádzalo do minulosti, no nie také kde minulosť priamo vystupovala. Tu hral Alex minulosť a Kate budúcnosť. Zatiaľ, čo Kate čakala štyri roky Alex čakal šesť, no obaja sa kvôli druhému často trápili. Keď sa však jedného dňa nestretli, kde sa mali Kate začala pochybovať. Mala aj prečo, ale však kto by si dokázal pamätať dva rpky na jednu stretávku, i keď v tom to nebolo. Ako som už písala zapríčinila to smrť. Ale koľko rokov treba kým na niečo také prídete? Kate potrebovala štyri roky. No a takýchto náhod alebo skôr nehôd je to plné. Točí sa to celé okolo času. Ten tu hraje hlavnú úlohu. Možno ani mi si niekedy neuvedomujeme, čo dokáže nesprávne načasovanie spôsobiť. Smrť, lásku, zabudnutie? Tu uvidíte príklad na všetko. Chcete plakať? Tu budete. Chcete sa smiať? Tu budete. Chcete rozmýšlať? tu budete. No A čo takto pozrieť do minulosti aj do budúcnosti? Nech sa páči. Sandra Bullock a Keanue Reeves sa svojich úloh chopili na výbornú. Vo filme sa k sebe skvele hodili ako pár a zároveň podávali perfektné herecké výkony, a tie sa cenia. Film mal síce dobrý scénar, režiséra a kmeramanou, ale bez tých hercou si to už ani neviem ani predtaviť. Také dvojice ako Angelina Jolie a Brad Pitt by z toho urobili ďalší nudný film Ako Pán a Pani Smithovci...atď. Takýchto príkladov by sa našlo veľa, ale len jeden pár to spravil perfektné. Konečne to bolo niečo ri čom sa mi nestávalo že som si povedala tak teraz sa musí stať toto. Konečne to bolo niečo iné, odlišné od všetkćh doteraz natočenćh filmov. Niečo, čo by sa v normálnom živote nestalo. Možno im budete jenu tretinu filmu závidieť, druhú si nebudete maximálne želať a nad treťou budete žasnúť, no ako celok to budete milovať.
Príbeh o čakaní
Autor: nikavero (Dubnica nad Váhom) 15.Októbra 2006
The Lake Haus – ten presklenný dom, na samote, ten ktorý bol postavený milujúcim otcom. Láska sa však z domu vytratila. Po rokoch sa z domu stáva opäť domov, kde láska začína a pokračuje, ale nie v tom pravom slova zmysle. Dva roky – to je rozdiel, ktorý oddeľuje dvoch hlavných hrdinov, aby ich priviedol k sebe, k láske. Čas minulosť a budúcnosť, súčasnosť a minulosť, súčasnosť a budúcnosť. Každý žije v inom roku. Napriek tomu, dokážu medzi sebou komunikovať. Začína to obyčajným odkazom, neskôr to prerastie do dlhých dopisov/rozhovorov, kde sa napokon kdesi v čase vynárajú spomienky, ktoré spájajú oboch. Alex a Kate delia dva roky života, no napriek tomu, dokážu ovplyvniť ich životy, ako keby obaja žili v tom istom roku. Je zvláštne, ale v celku milé, keď sa dvaja ľudia môžu dať dokopy cez dopisovanie. Začiatočné spoznávanie sa, rozprávania sa o svojich pocitoch túžbach až na konečné zistenie, že sa poznajú celý ten čas, ale zároveň sa vlastne ani nepoznajú. Videli sa, ale aj nie. Nepredstavujte si pod tým nič divného. Je to trocha zvláštne, ale tým je film výnimočný.Nie je to klasický romantický film. Je to hlavne dráma obohatená aj o romantiku, ktorá je tu dosť špecifická. Mne dokonca po dopozeraní filmu vyhŕkla aj taká malilinká slzička. Viem, že takýto typ filmu, vždy končí dobre, ale aj tak...Príbeh je to dosť smutný, ale zároveň aj nie... Na film som sa tešila, odkedy som vedela, že ho budú dávať u nás v kine. Videla som trailer a od toho momentu ma zaujal či už príbehovo alebo hereckým obsadením. Vo filme sa znova stretávame z hereckou dvojicou Keanu Reeves a Sandra Bullock. Obaja herci, patria medzi mojich naj. Stále mi dokazujú, že stále vedia hrať, či už ide o drámu, romantiku, krimi, scify či iné žánre. Proste vedia hrať, to sa nezaprie. Hudba vo filme od prvého momentu ma zaujala. Bola tak príjemne melodická. Nenútená melódia sprevádzala skoro celý film. Hneď ako v úvode začali prvé titulky, sa mi to všetko začalo páčiť. Viem, že film nie je nijak svetaborný, ale má čosi do seba. Mnohým sa film páčiť nebude, ale myslím, že veľa ľudí dokáže zaujať svojou nenútenosťou. Ja film odporúčam naozaj každému.
Zákazníkov zaujali aj tieto tituly:
- Lepší pozdě nežli později
DVD
Something's Gotta Give (2003) - r. Nancy Meyers - h. Jack Nicholson, Diane Keaton, Keanu Reeves - Mamma Mia! (1 DVD)
DVD
Mamma Mia! (2008) - r. Phyllida Lloyd - h. Meryl Streep, Colin Firth, Pierce Brosnan - Hudbu složil, slova napsal (Edice Zamilované filmy)
DVD
Music and Lyrics (2007) - r. Marc Lawrence - h. Hugh Grant, Scott Porter, Nick Bacon, Zak Orth - Stmívání (Súmrak) DVD
DVD
Twilight
Režie: Catherine Hardwicke
Hrají: Kristen Stewart, Robert Pattinson, Billy Burke, Ashley Greene, Nikki Reed... - Vášeň a cit
DVD
Becoming Jane (2007) - r. Julian Jarrold - h. Anne Hathaway, James McAvoy, Julie Walters
Ďalšie produkty, ktoré si ľudia kúpili
Hľadajte podobné tituly podľa kategórií
Gorila BLOG
Dorota Nvotová: Nepálska kultúra 09.03.2010
Keď som bola v puberte, vo svojom najtvorivejšom období, v období plnom hrdej depresie a každodennej superfunkčnej múzy, dostali sa mi do rúk nejaké budhistické básničky. 1 komentár
|
Oľga Feldeková: Kto nám zhodil druhú mandelinku? 09.03.2010
Nemyslím si o sebe, že som stará, len mám smolu, že si veľa pamätám. Každú jar sa mi pred očami objaví zemiakové pole s vysoku vňaťou, a vtedy si spomeniem na hlásenie miestneho rozhlasu pár rokov po vojne.
|
Daniel Dangl: Naši chlapci 09.03.2010
Jeden môj kamarát nenávidí šport ako taký. Preňho je každý šport zbytočný, a na miestach kde stoja štadióny a ihriská by radšej videl kaviarne, bary a reštiky. A hokej nechápe už vôbec.
|
Oľga Feldeková: Nestačil by deň? 01.03.2010
Nedávno som počula v televízii, že tento rok bude vyhlásený za Rok slušnosti, myslí sa tým rok bez erotiky. Uniklo mi, ako presne ten rok nazvali, ale bude to znamenať, že sa majú ľudia vzdať nevery, hriešneho sexu... 2 komentáre
|
Daniel Dangl: Avatar 24.02.2010
Tak, na Gorile začínajú blogy a toto je ten môj! Háj, moje meno je Dano Dangl, a teším sa že si budeme blogovať! Ja v podstate ani neviem čo to blog je! 4 komentáre
|
Dorota Nvotová: Povinné čítanie 24.02.2010
Keď som ešte bola školáčka, každý normálny človek mal odpor k povinnému čítaniu. Najprv do nás tlačili Mor ho! a potom čakali, že budeme poslúchať ich vkus. Ktovie koľko ľudí kvôli tomu vynechalo dobré knihy? 6 komentárov
| |
» Kristína M. Farkašová: Silné reči
| |
|
|