Zväèši� obrázok

Gorila.sk na Facebooku

Skutoèný príbeh Slovenky, žijúcej v New Yorku na Manhattane. Jej boj, jej láska, jej strata a ïalší boj. Nielen o prežitie. Ale aj život. Kto chce spozna� Ameriku slovenskými oèami, kto chce vedie�, ako žijú tí našinci, èo v NY h¾adajú svoje š�astie, ten už vie, èo bude v lete èíta�.

Pozerám sa na umelo vytvorený, ale reálne prirodzený park. Ob¾úbila som si ho. Odkoèíkujem v òom ïalšieho malého Newyorèana.

Budeme kompletní.

6

MAL TO BY� PEKNÝ ŽIVOT

New York mi plní môj sen.

Žijeme v dostatku a blahobyte rozkvitnutého kapitalizmu. Chýba mi robota, to je fakt. Napátie a žabomyšie kancelárske vojny, ve¾ké veci, stres, adrenalin dôležitých termínov aj malièké drobnosti nezdravej konkurencie a kàèovitého nasadenia. Mám doktorát z poiitológie, teraz síce mám iné priority, ale žena v domácnosti zo mòa nebude. Som mladá - pre Amerièanov stále decko. Niè som nestratila, ešte len zaèínam.

Èo viac? Muž, syn, dcéra...

Naozaj: SOM Š�ASTNÁ.

A vtedy som aj bola.

Všetko sa zmenilo v zlomku sekundy.

Dnes tu sedím, stále ja, poznaèená životnou vráskou, s dvomi olovenými gu¾ami, s dierou v živote a srdci. Miliónkrát do dòa hotová s nekoneènou otázkou:

„Preèo ja?"

Mám viac otázok ako odpovedí, mám more vyplakaných såz, dennodenne pocit, že to ïalej nezvládnem.

Kto povedal, že ži� sa musi, aj keby èo bolo, je hlupák.

Kto povedal, že ak nejde o život, nejde o niè, ešte väèší.

Ži� sa nemusí.

A o život ide stále.

7

Kapitola prvá

TO POZNÁM

Bola som už na rozsypanie.

Ve¾ká, nemotorná, nedalo sa mi dýcha�, chodit, leža� ani sedie�. Na zaèiatku horúceho leta som sa potila ako slon a každá normálna ženská sa na mòa na ulici len ¾útostivo pozerala. Predstava, že aj tehotná žena je pekná, ma prešla už dávno. Pribrala som vyše tridsa� kíl, bola som obrovská úplne všade. Stehná, zadok, lýtka, nohy sa mi zväèšili o èíslo a moje prsia, ak sa to ešte pri ve¾kosti sedem dá nazva� prsami, boli a boleli ako dve vemená. Vedela som, že bude ve¾ký, ved aj Klára mala takmer štyri kilá.

Mama sa prihovárala môjmu bruchu:

9

Andrea Coddington

.Vnúèik môj miluèký, prvorodený, pod už von."

Smiala som sa na nej.

Moja mama je melodráma, nervák, chodiaca panika a fajèí jednu od druhej. Inak je celkom fajn. Obetavá babka. Nevie sa doèka� svojho druhého vnúèatka, ale hlavne prvorodeného vnuka. Pre babu, ktorá má tri dcéry adoma chlapa, èo jej pri každom tehotenstve tvrdil, že èakajú Pe�ka, to bola životná udalos�.

Lietala do New Yorku èastejšie, ako chodila do susednej dediny 6 do okresného mesta.

Prišla vždy, keï sme potrebovali.

Keï sa narodila Klára, keï som iála do roboty, keï sme išli na dovolenku, keï nám bolo dobre, keï nám bolo �ažko, a aj teraz, keï som zase išla rodi�.

Pas mala prcštemp¾ovaný americkým imigraèným. Celý život prežila v jednej dedine. Narodila sa tam, vyrástla, vyštudovala, pracovala, vydala sa, mala deti, postavila dom, oslávila pá�desiatku a na dovolenky chodila do Juhošky, o Amerike sa jej ani nesnívalo...

A potom s kuframi plnými klobások, povyberaných orechov, oravskej slaniny, paštét Majka, vegety, polohrubej múky, tekutého Persilu a vlny na pletenie, domácej hruškovice, slivkového lekváru a bonboniér Tatiana pri každom vstupe na americkú pôdu tvrdila, že niè na jedenie nepriváža. Dnes sa zaprisaháva, že už nikdy nepoletí British Airways, lebo prestup na londýnskom Heathrowe je zlý sen. Je hrdinka a hovorí, že na letisku už nepotrebuje žiadnu uvítaciu delegáciu s transparentmi a taxík si môže zavola� aj sama. Dorozumie sa po anglicky, stále sa nevie dojes� amerických nepeèených syrových koláèov a detské ihriská v Central Parku pozná lešie ako rodený Newyorèan.

Na ženskú, èo celý život vyvárala v obrovských hrncoch, aby nakàmila naše hladné krky, stála v rade na vianoèné mandarínky, odtàhala si od úst, len aby sme my mali, zabi-

10

MAL TO BY� PEKNÝ ŽIVOT

jala prasce, chovala husi..., si teraz celkom slušne objednávala tenuèkú pizzu zo siete Domino's - každý utorok majú akciu, dve za cenu jednej. Cez víkend zase èinu.

Naèo budeme stále len „gyndži�", ked nám donesú horúce jedlo pomaly do kuchyne.

„A kolko je toho ve¾a," tešila sa.

Slovenskú dušu šetrnú v sebe nezaprela:

„Tie kontajneríky poumývame a odložíme. Urèite sa na nieèo hodia."

Pod¾a mamy sa skoro všetko ešte na nieèo zišlo, a tak sme odkladali, skladovali a niè nevyhadzovali. Mali sme nasyslených to¾ko harabúrd, až ich nakoniec, KONEÈNE, nahádzala do vreca a vrece do odpadovej šachty.

Vlna a ihlice ležia nedotknuté na dne kufra dodnes:

„Kto by sa s tým slepil, ked si kúpiš tisíc ráz krajší a farebnejší vo výpredaji?"

.Som ti hovorila, mami, ale ty nie!"

A za také peniaze?! Za to nemám ani na pol chrbta vlny."

Kvasnice a múka tiež prešli záruènou lehotou:

Jaké dobré koláèe sa tu dajú kúpi�. A bez roboty. A ešte je to tuším aj lacnejšie."

„Som ti hovorila."

Domáce dobroty sa jej už nezdajú nenahradite¾né, len na vlastnoruène nazbierané dubáky nedá dopusti�:

„Tá bratislavská klobása je prepaprikovaná a zbitá. Také jaternice, èo kúpiš u Madara na Druhej Avenue, ani náš tatko neurobí."

Madarská másiarert, ktorá sa. neviem preèo, volá Yorkville Meat Emporium! Angliètina sa tu len �ažko dostáva pod kožu božsky premasteným a chrumkavým škvarkovým pagáèikom, štip¾avej èaba klobáske, pražskej šunke, suchej maïarskej saláme a bez debaty najlepšej makovej štrúdli v Severnej Amerike.

11

Andrea Coddington

„A tie syrové pirohy, èo sme mali minule od Poliakov, paráda."

„Áno. mami, aj knedle sa dajú objedna�, bryndza kúpi�, a ked ve¾mi zatúžiš, tak chalani z New Jersey pravidelne robia huspeninu a tlaèenky."

Mama sa neudomácnila, ale prispôsobila.

Žehlièku buchla niekde do kufra, pretože pri dìckách a stopercentnej vlhkosti vzduchu sme prali ako v štátnej práèovni. Sama uznala, že ked sa bielizeò poskladá zo sušièky ešte teplá, vôbec nie je dokrèená. Úplne sa osamostatnila obdivuhodným krokom, ked si objednala cigarety niekde zo štátu Delaware èi odkia¾:

.Èo nemajú boha pri sebe, keï za cigaretle pýtajú osem dolárov? Tak to ja nedám."

„Nie, mami, nemajú."

A nedala. Fajèi� neprestala, cigy si zaobstarala lacnejšie.

Bola s òou sranda. Len nie vtedy, ked nechala ani nie trojmesaènú Kláru, spiacu v koèíku, postráži� náhodnej okoloidúcej èernoške v parku:

„Potrebovala som ís� na záchod!"

„Mami, preboha! Radšej nabudúce prídeš domov poèuraná. Poèula si ma?" Skoro ma š¾ak trafil od ¾aku.

„Lebo máš málo èo preba¾ova�, však," odbila ma s úsmevom. O chvi¾u sme sa už na celej historke smiali a môjho muža detailov popoludòajšej vychádzky radšej ušetrili.

Keï plakala Klára, mama plakala s òou. Keï som plakala ja, utešovala ma a držala za ruku. Plakala tajne, aby som ju nevidela.

Moja mama, moja opora.

Nakoniec si odniesla so mnou všetok môj kríž.

Brunovo narodenie bolo ve¾kou udalos�ou: Collin prináša prvého vnuka Brawntonovcom, ja Sikovcom, Klára bude

12

MAL TO BY� PEKNÝ ŽIVOT

ma� prvého brata, moje sestry prvého synovca, moje tety (lebo aj môj otec má len sestry) prvého prasynovca, Klárine sesternice jediného bratranca atd.

Pokraèovate¾ rodu a nosite¾ mena sa má už-už narodi�. Kliatba mužského pokolenia našich dvoch rodov vypršala pri ultrazvuku, ktorý èarovné ukázal mužský penis v mojom bruchu. Som chodiaci testosterón.

Už si prajem, aby bol vonku. Chlapec. Aj penis!

Viem, èo ma èaká, idem k tomu istému doktorovi. Starý Žid Jack Maidman je studený, odmeraný, ale postará sa o nás. Idem do tej istej nemocnice. Columbia Presbyterian na západnej strane horného Manhattanu. Nemusím sa extra bali�. Porodím, v nemocniènej posteli sa ani neohrejem a s ružovým bábätkom vautosedaèke pôjdem domov. Žiadne predlžovanie nemocniènej dovolenky. Vonku ma bude èaka� Collin s objednaným autom. Èierny Lincoln, tak ako pri Kláre, nech sa pohodlne odvezieme domov. Premietam si všetko, èo ma èaká, a pripravujem sa na „pôrodné déjá vu".

Teším sa. Bojím sa. Ale hlavne to chcem ma� za sebou. Už viem, ako budem naliehavo prosi�, možno aj krièa�, že chcem epidurálku. Hned, lebo dlhšie nevydržím...

Mám to naplánované, odžité, odskúšané, ODRODENÉ.

Kontrakcia ma nadránom 2. júna celkom zaskoèila.

Najmä svojou intenzitou.

„ Ježiši Kriste, je to tu," povedala som po slovensky spiacemu Collinovi.

Letím na záchod. Zo žalúdka sa mi tlaèia ešte asi aj vianoèné pupáèky spred piatich rokov. Moja obetavá, nedoèkavá a hlavne zvedavá mama strèí hlavu do malinkej kúpe¾ne manhattanského bytu:

„Darinka, deje sa nieèo?"

Darinka?

13

» Ïalšie správy