10.12.2014

 

Anya von Bremzen: Umenie sovietskej kuchyne


Keď v jednej kuchyni varilo osemnásť rodín

Ostap Bender a jeho návšteva vývarovne, kde sa všetci tešili na mrkvové karbonátky, len on nie, tak na túto gastro hrôzu nikdy nezabudnem. Mráz neprichádzal z Kremľa, ale z predstavy, že po takomto jedle by som mal niečo budovať. Hoci moju mohylu nad hrobom, čo ako zaslúženú.


A tu sa mi dostala do rúk kniha, ktorá podobne ako Iľf a Petrov otvára oči dnešných fastfúďákov i domácich stravníkov. Nehovorím o gurmánoch, lebo gastro parádička bola v časoch od Stalina až po Gorbačova iba na tanieroch vrchnej verchušky. Človek normálny, teda 94,84 percenta obyčajnej pospolitosti, musel čarovať, aby sa iba najedol.


Umenie sovietskej kuchyne sú od spisovateľky vonkoncom nie ruského mena, ale zdanie klame. Anya von Bremzen vyrastala v moskovskom komunálnom byte neďaleko Kremľa. O spoločnú kuchyňu sa delilo osemnásť rodín. Áno, nejde o preklep, taká bola pravda. Nejde však o knižný horor, ale skôr o tragikomické spomienky na časy, keď vareška nebola kráľovnou. Autorka zachytáva sedem dekád Sovietskeho zväzu, jeho úspechy i gastro trápenia. Ide hlbšie do minulosti a spomína tiež na roky pred nástupom boľševizmu a rýchle zmeny po jeho páde. 


Vie si niekto z vás predstaviť, že by varil v kuchyni, kde sa tlačia zástupcovia osemnástich rodín? V takýchto, mierne povedané, skromných pomeroch, sa rozvíjala sovietska kuchyňa. Autorka spomína na to ako sovietsky potravinový trh oživili nápady odpozerané pred vojnou v Spojených štátoch, ako udržiavali Stalinov apetít či aké dopady mala Gorbačovova nedomyslená prohibícia. Miestami je kniha smutná, inokedy veľmi vtipná. Je totiž o veľkej krajine a jej ešte väčších problémoch a snoch, ktoré Stredoeurópan nepochopí.    


Mnoho zaručene sovietskych jedál má pôvod úplne inde. V tridsiatych rokoch minulého storočia vyslal Stalin na priemyselnú špionáž do Spojených štátov svojho ľudového komisára Mikojana. 


„V Detroite Henry Ford Mikojanovi povedal, aby nemárnili čas mäsovýrobou. „Mäso je pre vás zlé,“ tvrdil. Sovietski pracujúci by mali jesť zeleninu, sójové výrobky a ovocie. Arménsky narkom považoval Forda za veľkého čudáka.“ Stalin, bývalý askét v starom boľševickom štýle, začal po tejto dôležitej informácii v tajnosti sám pre seba rozvíjať gastronomické chúťky.


Sovietska delegácia za dva mesiace prebrázdila celú Ameriku. Krátko po návrate sa u Sovietov objavili variácie na hamburgery. „To, čo Mikojana trklo vari najväčšmi, bol istý americký chlapík, ktorý na nerezovej platničke zručne opekal interesantný druh kotlety. Tú potom vopchal do rozrezanej bielej žemle a pridal kolieska uhorky a pár kvapiek červenej omáčky. „Pre zaneprázdneného človeka je to veľmi výhodné,“ nadchýnal sa Mikojan. A vari si sovietski pracujúci na svojich slávnostných sprievodoch alebo prechádzkach po parkoch kultúry a oddychu nezaslúžia toto efektívne, lacné a sýte občerstvenie? Mikojan minul Stalinom schválenú vzácnu tvrdú menu na dvadsaťdva amerických hamburgerových grilov s výrobnou kapacitou dva milióny objednávok denne. Výroba burgerov sa začala vo vybraných veľkých mestách. Aspoň sa to tak tvrdí. Ale vypukla II. svetová vojna a žemľa sa stratila kdesi v jej víre. Namiesto toho sa plánovanie sovietskeho potravinárstva zameralo na samotnú kotletu. Bez žemle.“


Pred druhou svetovou vojnou po Mikojanovom návrate z Ameriky sa začala masová výroba zmrzliny, ktorá sa dovtedy robila ručne. Tiež sa zjavili kornfľeky i predaj balených potravín. Novinové články z roku 1937 dokonca vyzývali ľud z krajiny sovietov, aby si osvojili a začali používať „štipľavú aromatickú prísadu“, ktorú má „každá americká gazdinka v kredenci“. Čiže kečup :o)    


Sovietske dejiny jedla sú dejinami vyšinutých vládcov. Jeden zámerne vyvolal hladomor, druhý bol posadnutý kukuricou. Chruščovova prezývka bola Kukuruznik, teda Kukuričiar. Aj on sa vybral do Ameriky. Tiež sa vrátil nadšený. Na exkurzii u farmára v štáte Iowa ho osvietilo, že zázračnou plodinou pre sovietsky dobytok bude kukurica. Určite zachutí tiež ľudu. Vysadil ju úplne všade. Keďže však jeho agronomickí pusipajtáši ignorovali pestovateľské rady z USA, po pár slušných úrodách padli výnosy na dno.


Autorka knihy spomína: „Rok 1963, v ktorom som sa narodila, si Rusi pamätajú pre jednu z najhorších úrod v post stalinistickej histórii. Súdruhovia mali ešte stále v čerstvej pamäti vojnové prídely a už znovu stáli v radoch na chlieb s poradovými číslami zapísanými na rukách fialovým atramentom, ktorý bol taký nezmazateľný a jedovatý, že si ľudia robili žarty, že môže človeku nainfikovať krv. Dospelí po celej Moskve zapisovali namiesto seba do radov školopovinné deti. Okrem toho, že za to mali mladí podnikaví pionieri extra prídel chleba, dostávali za každý rad po desať kopejok. Chlieb, ktorý človeka čakal na konci radu, bol z hrubozrnnej múky a vlhký. A nielen vlhký, no často z neho vytekalo nejaké čudné zelené svinstvo. Múku totiž miešali na zvýšenie objemu so sušeným hrachom.“


Pre Rusov bola pšenica posvätná, jej nedostatok a zelený chlieb, do ktorého primiešavali hrachový prášok, ich urážali. Kremeľská klika to využila a odstavila Chruščova od moci. Čiže nielen láska, ale hlavne moc ide cez žalúdok. 


Výnimočná kniha autorky, ktorá sa v emigrácii preslávila knihami o varení, sa pohybuje na pomedzí rodinnej histórie a veľkých dejín. Je pozoruhodná zvláštnym dôrazom na jedlo a najmä jeho nedostatok. V krajine sovietov toto bolo určujúcim fenoménom, ktorý stál za mnohými zvratmi. Anya von Bremzen veľmi dobre vystihla, že sovietsky systém porazil sám seba tým, že ľuďom nedokázal zabezpečiť nielen pekné džínsy, ale najmä obchody s pestrou ponukou potravín, kde by mali v ponuke aj niečo iné ako konzervy.


Kniha vhodná pod každý stromček. Nielen pod povestnú jolku, kde lúskala zmrznutá Marfisko orechy v zuboch a behal okolo nej unavený dedko Mrazík, ale aj pod ten náš normálny slovenský vianočný. Aby sme nezabudli, že sa môže stať, že bude nedobre a nehojne. 



pošli na vybrali.sme.sk

Author: Milan Nemec

Ak chcete pridať komentár, musíte sa prihlásiť






 

Nie ste prihlásený


Prihlásiť sa

          

Archív



Jún 2016 (3 príspevky)


Máj 2016 (4 príspevky)


Apríl 2016 (4 príspevky)


Marec 2016 (4 príspevky)


Február 2016 (4 príspevky)


Január 2016 (4 príspevky)


December 2015 (4 príspevky)


November 2015 (4 príspevky)


Október 2015 (4 príspevky)


September 2015 (4 príspevky)


August 2015 (4 príspevky)


Júl 2015 (4 príspevky)


Jún 2015 (4 príspevky)


Máj 2015 (4 príspevky)


Apríl 2015 (4 príspevky)


Marec 2015 (15 príspevkov)


Február 2015 (18 príspevkov)


Január 2015 (20 príspevkov)


December 2014 (4 príspevky)


November 2014 (17 príspevkov)


Október 2014 (18 príspevkov)


September 2014 (16 príspevkov)


August 2014 (15 príspevkov)


Júl 2014 (19 príspevkov)


Jún 2014 (21 príspevkov)


Máj 2014 (18 príspevkov)


Apríl 2014 (17 príspevkov)


Marec 2014 (19 príspevkov)


Február 2014 (16 príspevkov)


Január 2014 (18 príspevkov)


December 2013 (22 príspevkov)


November 2013 (20 príspevkov)


Október 2013 (19 príspevkov)


September 2013 (21 príspevkov)


August 2013 (20 príspevkov)


Júl 2013 (17 príspevkov)


Jún 2013 (17 príspevkov)


Máj 2013 (18 príspevkov)


Apríl 2013 (6 príspevkov)


Marec 2013 (5 príspevkov)



Autori



Dominicus


Mesto: Bratislava
 
 

gorila.sk


Mesto: bratislava
 
 

Milan Nemec


Mesto: Bratislava
 
 

------------- © 2013 Gorila.sk -------------