Príbehy sú všade naokolo. Niekedy čakajú na svojho rozprávača roky a len máloktoré sa dostanú do kníh alebo do novín. Šéfredaktorka denníka SME ich pre Knihu plnú ľudí nachádza v záhradách starých mám, na nemocničných chodbách, na cintorínoch, na revolučných námestiach, v školách, na uliciach.

Píše o koreňoch, ktoré by nás mali inšpirovať, a nie zotročovať, o ťažkých životných situáciách, v ktorých sme začiatočníci, o starobe, pred ktorou krajina zatvára oči, a o tom, ako sa schováva na dne všetkého veľkého dobrota a láska.

Niektoré z textov v knihe boli uverejnené ako autorské strany v denníku SME. Autorka ich po rokoch nanovo premyslela, ďalšie dopísala a doplnila o svoje ilustrácie.