Gorila News

Táòa Keleová-Vasilková: Nebojím sa, že vyhorím

Prezývajú ju slovenská Danielle Steelová. Predala už státisíce výtlaèkov ženských príbehov a tento týždeò jej vychádza neuverite¾ný dvadsiaty štvrtý titul. „Knižka Nikdy je iná ako predošlé,“ tvrdí spisovate¾ka Táòa Keleová-Vasilková a prezrádza, ako dokáže by� taká produktívna.

Preèo nedávate osobné interview?
Píšem knihy. Keby som sa mala stretnú� s každým novinárom, ktorý ma žiada o rozhovor, „zabila“ by som tým zo dòa aj nieko¾ko hodín, z mesiaca nieko¾ko dní. Iste, ide o príjemné èloveèenské stretnutia, ale musím ich minimalizova�, ak chcem robi� to, èo ma teší a èo je mojou prioritou: písa�. A potom, rada si svoje rozhovory píšem, svojím spôsobom je to taký malý návrat k žurnalistike.

Èím sú vaše dni také nabité?
Píšem knihy, starám sa o domácnos� a èo najviac èasu trávim s de�mi. Okrem toho chodievam aj na akcie spojené s mojím písaním, na besedy alebo autogramiády, a to nielen v Bratislave.

Roène napíšete minimálne jeden román, ako to zvládate?
Strážim si svoj èas. Píšem denne, okrem víkendu, nieko¾ko hodín. Nepozerám televíziu, netelefonujem, s priate¾mi uprednostòujem osobné stretnutia. Neflákam èas. Takto si ho ve¾a ušetrím na svoje milované písanie.

Ak by ste sa porovnali so zamestnanou ženou, ko¾ko èasu vám zaberajú vaše spisovate¾ské aktivity
Presne to¾ko èasu ako iným zamestnaným ženám. S tým rozdielom, že nemusím pracova� osem hodín vkuse, ale môžem si èas na písanie rozloži� tak, ako mi to vyhovuje.

Vo svojich knižkách píšete o živote bežných Sloveniek - o tom, ako sa snažia zvládnu� rodinu, kariéru, manželstvo, samé seba. Èo trápi vašu generáciu žien?
Myslím, že naj�aživejší problém súèasných žien je nedostatok èasu. Ak pracujú a zároveò sú mamami a manželkami, majú èo robi�, aby to všetko zvládli bez ujmy na zdraví. Väèšina z nich je presvedèená, že vo všetkom musia ís� na sto percent, že v nièom nesmú zlyha�. Je to vyèerpávajúce a neskutoène za�ažujúce. Riešenie sa h¾adá �ažko.

Èo by ste im poradili?
Možno by pomohlo, keby si uvedomili, že dokonalos� nejestvuje – preto nemusia by� vo všetkom stopercentné. Obèas treba v èomsi po¾avi�. Nie vo vz�ahoch a nie v práci, to by mohlo skonèi� zle. No možno by staèilo nebazírova� na varených veèeriach, vyleštených oknách a sterilnom poriadku. To nie je o živote. A tiež by nebolo na škodu viac zapája� do každodenných nevyhnutných povinností v domácnosti rodinu.

Preèo to pod¾a vás nerobia?
Máme v sebe akýsi program „šetrenia“: ale nie voèi sebe, ale voèi de�om (majú toho v škole ve¾a...) a voèi manželom (sú unavení z práce). To je hlúpos�, veï aj ženy pracujú a sú unavené... Lenže ak sa to nezaène pestova� hneï od zaèiatku manželstva èi partnerstva, po rokoch už je to márne, všetci si totiž zvykli na iný program.

V èom je naopak ich sila?
Len tak hocièo ich nezlomí. A vedia stá� na vlastných nohách, nepotrebujú barlièky.

Sú dnešné mladé ženy odlišné napríklad od generácie ich mám?
Sú sebavedomejšie a vedia sa presadi�. Jednoducho si viac veria. No netreba nezabúda� na isté hranice, pretože potom by to mohlo skåznu� niekam, kam by nemalo.

Aké hranice myslíte?
Žena by mala zosta� vždy ženou. Nezabúda� na svoju podstatu, nechcie� sa posúva� do roly mužov. A nemyslím tým teraz na zabíjanie klincov do steny - je v pohode, ak je žena manuálne zruèná - ale na myslenie, cítenie, správanie...

Máte ako spisovate¾ka svoje rituály?
Píšem len v Bratislave, vo svojej pracovni. Nikdy nie na chalupe, kde trávim víkendy a leto, nikdy nie na dovolenke. Potrebujem, ako každý, priestor na iné veci, na oddych a v koneènom dôsledku aj na odstup od svojho èerstvo dopísaného rukopisu. Neodovzdávam ho hneï po dopísaní. Ešte sa k nemu s odstupom èasu vraciam a až keï som aj po prestávke presvedèená, že je dobrý, odovzdám ho.

Do akej miery je pre vás písanie kníh koníèkom a kde sa zaèína biznis?
Písanie kníh sa za tie roky sa stalo súèas�ou mòa samej, bez neho si svoj život viem predstavi� len �ažko. V žiadnom prípade neberiem svoje písanie ako biznis. Keby to tak bolo, už by som nenapísala ani riadok. Musím ma� pri písaní pocity slobody a vo¾nosti.

Ktorý z vašich titulov bol naèítanejší?
Zdá sa, že nie je najèítanejšia kniha, všetky dosahujú podobný predaj - medzi štyridsa� a pä�desiattisíc. Nádherné èísla. Tešia ma, pretože hovoria o tom, že moje písanie má význam.

Patríte medzi najpredávanejšie autorky, no kníh napísaných ženami pre ženy je na trhu èoraz viac. Poci�ujete konkurenciu?
Nie. Nemyslím si totiž, že ide o konkurenciu, ale o normálny vývoj, s ktorým musí každý ráta�. Je dobré, že èitatelia majú na výber a môžu siahnu� po knihe od ob¾úbeného autora.

Ktorú súèasnú slovenskú autorku si vážite a preèo?
Na otázky týkajúce sa iných slovenských autorov neodpovedám. Nie je v mojej kompetencii vyjadrova� sa k tomu, ako píšu, na to sú tu iní.

Èo robíte pre to, aby ste v písaní profesionálne nevyhorela?
Vyhorie�? Preèo by som mala? Toho sa naozaj neobávam. Žijem aktívne, stretávam sa s ¾uïmi, vnímam ich život, a to všetko ma neustále inšpiruje. Život je plný zmien, rovnako ako sa mením ja a môj poh¾ad na neho. A potom, tri mesiace v lete nepíšem. Trávim èas na chalupe, s rodinou a s priate¾mi, zaváram ovocie, starám sa o svoje kvetinky, chodievam na prechádzky. Keï sa vraciam domov, neviem sa doèka�, kedy si sadnem k poèítaèu a zaènem písa�.

Napísali ste vyše dvadsa� kníh. Stáva sa vám, že sa v kreatívnom procese zaseknete?Mávate pri ich publikovaní pochybnosti?
Nezasekávam sa, možno práve preto, že mávam v písaní pauzu. Pauzy sú vždy inšpirujúce. A samozrejme, isté obavy mám vždy. Sú však svojím spôsobom nielen nevyhnutné, ale aj potrebné. Zaspa� na vavrínoch sa nevypláca.

Darí sa vám by� v každej knihe originálna?
Dúfam, že áno. Aj keï si uvedomujem, že urèité opakovanie v nich asi je - veï ich píšem ja. V každej z nich sa odráža môj postoj k životu, názory, poh¾ad na situácie.

Menia sa povahy a názory vašich hrdiniek pod¾a toho, ako zrejete vy?
Asi sa tomu ani nedá vyhnú�. Svoje knižné situácie riešim inak, ako by som riešila pred desiatimi rokmi, no to je prirodzené. Postrehla som napríklad, že moje hrdinky už zväèša nemajú tridsa�, ale štyridsa�... Ich vek sa posúvam s tým mojím.

Vaša nová knižka Nikdy je bolestivom rozpade dvadsa�roèného manželstva. V èom je iná ako predošlé?
Písala som ju ako prvotinu, v prvej osobe. Myslím, že prvá osoba dáva priestor inému vnímaniu a vyjadrovaniu sa, páèilo sa mi to. Asi to bude aj pre èitate¾sky také... intímnejšie.

Máte svoju vnútornú spisovate¾skú métu?
Nepísa� o tom, èo je nepravdepodobné. Život je naozaj ve¾mi nevyspytate¾ný. Èasto píše zaujímavejšie situácie, než aké nájdeme v knihách èi filmoch. Aj keï, už som niekde zaèula názor na jednu z mojich kníh, že nieèo také by sa urèite nemohlo sta�. Po rokoch od jej napísania som sa v mojom okolí stretla s ve¾mi podobným prípadom. Potešilo ma to, pretože ma to utvrdilo v tom, že som nezašla za hranice nemožnosti.

Prezývajú vás slovenská Danielle Steelová. Èo na to hovoríte?
Už dávno som sa zmierila s tým, že ¾udia radi prirovnávajú. Osobne nie som toho zástancom, pretože som presvedèená, že každý z nás je originál. Ale neprekáža mi to. Danielle Steelova je èítaná na celom svete! Paráda! Tak ïaleko sa však neodvažujem ani len sníva�...

Táòa Keleová-Vasilková, vlastným menom Tatjana Vasilková, pochádza z rodiny známeho cestovate¾a Františka Keleho. Vyštudovala žurnalistiku, no už takmer dvadsa� rokov sa živí ako spisovate¾ka. Patrí medzi najpredávanejšie slovenské autorky, jej posledný román Nikdy vyšiel v polovici apríla.

Knihy Táni Keleovej-Vasilkovej kúpite tu

Autor: Zuzana Límová

Páèi sa Vám tento BLOG? Staòte sa našim fanúšikom.

  Pridajte komentár k èlánku

Ak chcete komentova�, kliknite sem!

Permalink: (Permanentný odkaz na èlánok)
http://www.gorila.sk/clanok-1779/tana_keleova_vasilkova_nebojim_sa_ze_vyhorim