Mobilná verzia
Prihlásiť sa    Registrácia

Košík Moje konto Pomoc
02/3300-2333 (Po-Pia 10:00-18:00)

 
Utorok, 18. Jún 2013. Meniny má Vratislav, zajtra Alfréd. Knihy na sklade DVD na sklade Akcia: Cena na Dnes
 

Gorila Blog

Adriana Markovičová: Krstný otec by si nemal kupovať pomaranče

Autor: Adriana Markovičová Veľkosť písma: [+] [-]Uverejnené: 6.03.2012 14:19 (pred 469 dňami)

Niežeby mal na ne alergiu, to nie. Naopak, pomaranče sú veľmi zdravé. Obsahujú vitamín C, kvercertín, provitamín A a kyselinu listovú. Keď vás potom Tattagliovci rozstrieľajú na rešeto, umriete veľmi zdraví. Aj s tými antioxidantmi v krku. Na Vita Corleoneho mám skrátka slabosť.


Tvári sa strašne vážne, keď zastreto šepotavým hlasom vraví svojmu conskigl... consiglieri... konzultantovi: “Udělej mu nabídku, která sa neodmítá.” A on urobí. Príde síce pri tom o život jeden pekelne drahý kôň, ale nebojte sa, nie je to ozajstný kôň, len taký z fabriky na psie žrádlo. S konzervantami. Málokto však vie, že Puzo túto slávnu repliku ukradol Balzacovi z jeho Otca Goriota. Ten sa však už sotva odváži postaviť na odpor najslávnejšiemu taliansko-americkému mafiánovi (a nebude to preto, že je dávno mŕtvy). Otcovia sa proste vždy nejako dohodnú, keď ide o rodinu. Nie sú predsa žiadni vrahovia.

Krstného otca som kedysi musela čítať tajne pod lavicou. Slovenčinárka nám totiž tvrdila, že oveľa viac životných právd nájdeme v Hviezdoslavových Krvavých sonetoch, ale mne to bolo jedno – krv ako krv. Možno keby sa namiesto vyčiarkovania triednych kníh dívala do očí mladému Al Pacinovi, zmenila by názor. A vôbec, Krstný otec by sa mal vyučovať v škole v rámci výchovy k manželstvu a rodičovstvu. Ani vlastne neviem, prečo majú voči nemu ľudia nejaké predsudky, veď ani raz sa v tom filme nespomína mafia, iba rodina. Je to vlastne rodinný film. Občas sa síce jej členovia vyhýbajú práci (čo iné znamená to ich vylihovanie na matracoch?), ale ten morálny kódex, ktorý Don Vito odovzdáva svojim synom, ten stojí za tesanie do kameňa, fakt.

Vidím, že mi neveríte.


Tak si predstavte Marlona Branda s červenou ružičkou na obleku, ako s buldočou spodnou sánkou vraví svojmu najstaršiemu potomkovi - synu, tráviš čas so svojou rodinou? Lebo muž, ktorý netrávi čas so svojou rodinou, nebude nikdy skutočný chlap. Vidíte teraz to posolstvo? Tú sánku mu spravil zubár špeciálne na mieru, aby vyzeral ako ... ako magor, ale však nemôže byť všetko dokonalé. Ale zato o rodinu, tak o tú sa on postarať vie. Tu predá pár litríkov olivového oleja, tam pošle nejakú fešnú prostitútku na ulicu, ale keď príde na drogy - to nie! Na to on je háklivý. No dobre, možno by mohol prižmúriť očko, keď si to ten bastard Barzini vydupal, ale vtedy aspoň prisahá na duše svojich vnúčatiek, že to nechce vidieť pri školách. Keď už predávať, tak len farebným. Také to boli roky - päťdesiate. Morálka, kam sa len pozrieš.

Ach jaj, škoda, že toho Marlona už do dvojky nedali. Vraj si nepamätal svoje repliky, tak mu ich museli písať na kartičky. Bóže, ruky by im odpadli, že? Sa im potom aspoň pomstil na tej oscarovskej maškaráde, kam poslal za seba kamošku domorodkyňu a tá im to za všetkých Indiánov pekne vytmavila. Aspoň že toho Al Pacina nechali, lebo vám pošepkám, že ho tam pôvodne ani veľmi nechceli. Vraj je krpec. Že aj taký Robert Redford, Warren Beatty, či De Niro od neho vyšší. Prosím vás, kto je to ten De Niro? A vedel by vôbec tak dobre ako Alino zahrať scénu, v ktorej hladí raneného ocka po vlasoch so slovami: "Jen se neboj, tati, já se o tebe postarám. Jsem tady s tebou..." Prepáčte, musela som si odbehnúť do kuchyne po vreckovku.


No dobre, trošku sa tam vraždí. Počet mŕtvych sa v prvej časti trilógie vyšplhá na číslo 18, ale v tom je zarátaný aj ten nešťastný kôň. A vôbec, toto nie je vina režiséra. Spomínala som ho? Nejaký Coppola. Tak vám poviem, ako to bolo. Donútili ho narvať do deja pár drsných scén, lebo štúdiu Paramout nejako klesali zisky a toto vraj pomáha. Francisovi Fordovi by úplne stačilo tých pár sugestívnych scén, ktoré tam mal aj predtým. Napríklad trepotajúce sa nohy trčiace z predného skla auta alebo rozbité okuliare, ktoré sa náhodne povaľujú na hlave akéhosi zákazníka pri masáži (vraj mali v ráme ukrytú ampulku s červenou tekutinou, aby to vyzeralo realisticky, keď do nich napália pár guliek). Nemal to ľahké, ten Coppola, stále byť pod kontrolou, to by naštvalo aj onakvejšieho chlapa. Tu sa mu produkcia vyhrážala, že ho vymení, tam sa mu rodinní príslušníci pchali do záberu. Len si to zrátajme - segra si schmatla úlohu mafiánovej výdajachtivej dcéry, tatko sa posadil za klavír, keď chlapci chrápali na matracoch, mame a synom sa ušiel komparz. Aj tá jeho malá, sotva trojtýždňová dcéra toľko ryčala, až ju obsadil tiež. Bola za to úbohé krstniatko, popri ktorom vystrieľali všetky štyri zvyšné famílie. Čo poviete, pekný začiatok filmovej kariéry, že?


No dobre, aj štúdio bolo pod obrovským tlakom. Vraj sa mu kadekto vyhrážal - manažment skutočnej mafie, talianski politici, rozčúlený Sinatra, ktorý ako trafená hus zagágal, a úplne najhorší boli bojovníci za práva zvierat kvôli tomu koňovi. No, a toto im vyriešil sám veľký Marlon Brando. Schytil do ruky prvú mačku, čo sa obšmietala okolo Paramountu a toľko ju hladil po kožúšku, že by zmäkol aj sebatvrší ochranár.

V závere veľkého dona Vita Corleoneho predsa len vystrieda malý Michael, aby pokračoval v otcovom načatom diele. Je najmladší, pôvodne sa chcel živiť poctivým zabíjaním japončíkov v druhej svetovej vojne, ale čo má robiť? Keď ide o pomstu, musí zobrať zbraň do rúk a zastreliť policajta. Aj tak to nebol dobrý policajt - zaplietol sa so zločinom! A okrem toho, dal Miškovi toť minule len tak zo špásu do držky, zaslúži si. Vtedy ešte jeho dobrý brat Sonny žil, a bol vám to veru dobrý súrodenec. Do kelu, zase si musím ísť zobrať vreckovku, spomenula som si na to, s akou zodpovednosťou kládol svojmu výkonnému asistentovi Clemenzovi na starosť, aby do príslušnej záchodovej nádržky strčil zbraň (citujem český dabing, ale to ste si už asi všimli): "Nechci, aby brácha vyšel ze záchodu jen s pérem v ruce."
Veru, takým plniacim perom sa vraždí dosť nepohodlne.


  Páči sa Vám tento BLOG? Staňte sa našim fanúšikom.

Zdieľaj na Facebooku    Twitter    Vybrali.SME   


  Pridajte komentár k článku



Ak chcete komentovať, kliknite sem!

Permalink: (Permanentný odkaz na článok)
http://www.gorila.sk/clanok-1755/adriana_markovicova_krstny_otec_by_si_nemal_kupovat_pomarance


© 2013 Beyond Media s.r.o. Gorila.sk je on-line magazín spoločnosti Beyond Media s.r.o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich spoločnosť. Spravodajská licencia vyhradená.

      
Adriana Markovičová
Adriana Markovičová

nie je spisovateľka, ale plánuje napísať napínavý životopisný román o istom náradí, cez ktoré zákerní telocvikári nútia skákať bezbranné deti. nie je herečka, ba ani moderátorka, iba ak by sa za umenie považovalo to, čo predvádza v škole. je teda učiteľka. pchá do stredoškolákov poučky o tom, kto čo má dať a kam to dal. študenti jej zato podľa dohody neprepichujú pneumatiky. keď raz počula od Malého princa, že existuje pán, ktorý celé dni iba spočítava hviezdy a opakuje, aký je vážny človek, strašne sa zľakla. odvtedy neberie nič a nikoho vážne (ten pán vraj časom začal vyzerať ako hríb).


NAJNOVŠIE ČLÁNKY:
Adriana Markovičová: Všetci sa raz stretneme v Star Treku 21.03.2012
Podľa mňa je tá blonďavá Bardotka na omyle. Nie, nehovorím teraz o potrebe starať sa o psy, mačky, kozy a iné zvery, to, samozrejme treba. Ide skôr o ten jej slávny výrok – raz sa vraj všetci stretneme v jednej posteli. Je to inak.

Adriana Markovičová: Krstný otec by si nemal kupovať pomaranče 06.03.2012
Niežeby mal na ne alergiu, to nie. Naopak, pomaranče sú veľmi zdravé. Obsahujú vitamín C, kvercertín, provitamín A a kyselinu listovú. Keď vás potom Tattagliovci rozstrieľajú na rešeto, umriete veľmi zdraví. Aj s tými antioxidantmi v krku.

Veronika z Plamienka: Ako čeliť vlastným stratám 05.03.2012
V minulom roku som mala vzácnu príležitosť stať sa jedným z dobrovoľníkov v Dennom centre Plamienok n.o., ktorí majú pomáhať s program pre deti, ktoré stratili súrodenca. Súčasťou mojej prípravy bol aj kurz s názvom Sprevádzanie rodín v smútení.

Karin Krausová: Literatúra nie je dobrá alebo zlá... 05.03.2012
...je iba čítaná, alebo nečítaná. Ako čitateľka toho, čo nám kedysi ponúkali kníhkupectvá ako "dobrú" literatúru, som si urobila pár záverov. Len tak pre seba. Keď som to potom nesmelo konfrontovala s priateľmi, zistila som, že v tom nie som sama.

Samo Marec: Spomienka na holokaust a iné príjemné veci 16.01.2012
Existuje jedna konkrétna výhoda toho, ak sa voláte Samuel. Raz za čas, na špecifických miestach a pri špeciálnych príležitostiach, sa vám môže stať, že vás neznámy človek obdarí pohľadom, ktorý by dobrý konšpiračný teoretik označil za spiklenecký...

Kristína Farkašová: Vianoce 23.12.2011
Vonku zúri skorá jar, na dvore mi kvitnú kríky, no ja otvorím dvere svojho bytíku, vojdem a okrem mojej psice na mňa skočí vôňa medovníkov a ihličia. A ja viem, napriek jarnému vánku, že u mňa budú Vianoce aj keby čo!

Andrea Coddington: „Život je radostná spoluúčasť na zázraku bytia.“ 20.12.2011
Mal svojský humor a ešte raz, asi už naposledy, zaplnil námestia. So všetkým, čo k tomu neodmysliteľne patrí: sviečkami, kľúčmi, zástavami a úctou.

Karin Krausová: Biely balet 04.12.2011
Nedá mi, aby som si do „bieleho baletu“, a tým nemám na mysli našich futbalistov, nerypla opäť. Biely balet ich nazývam už nejaký ten čas, pretože naše zdravotníctvo pripomína pekných pár rokov umierajúcu labuť Piotra Iljiča Čajkovského.

Dorka Nvotová: U holiča 28.11.2011
Klep, klep, klep. Puk. Prááááááásk. Nepálsky kaderník indického pôvodu mi potom, čo ma ostrihal, dáva masáž hlavy. Ťuk-ťuk. Hánky a prstové kĺby mu praskajú, keď mi nimi klepká po hlave. Vysvetľujem mu, že ten trik s praskaním stavcov nemám rada.

Oľga Feldeková: Plán B 21.11.2011
Poznám autentický príbeh manželov, hovorme im Jozef a Mária. Jozef pred vojnou ťažko pracoval hlboko pod zemou v bani vo Francúzsku. Takmer nejedol, aby našetril peniaze. Chcel sa oženiť s Máriou vo svojej domovine. Ako si predsavzal, tak aj spravil.

Jozef Banáš: Zbabelci 18.11.2011
Predstavujem si ako asi vyzerá tvár niektorého z tých zbabelcov, ktorí na mňa anonymne brýzgajú. Už roky mám sen, že sa nájde aspoň jeden, ktorý vyjde zo svojej anonymity a ukáže mi tvár.

Samo Marec: Ako sme čítali Kurta Vonneguta 15.11.2011
Neboli sme normálni, čo, ako zisťujem, predznamenáva moju snahu byť normálny, ktorá sa tiahne doterajším životom a je zatiaľ neúspešná.

 
 
Predajňa Gorila.sk prijíma platby cez:
Potrebujete pomoc? Vaše konto Platby a doručenie
© 2008 Gorila.sk - Všetky práva vyhradené