Vonku zúri skorá jar, na dvore mi kvitnú kríky, no ja otvorím dvere svojho bytíku, vojdem a okrem mojej psice na mňa skočí vôňa medovníkov a ihličia. A ja viem, napriek jarnému vánku, že u mňa budú Vianoce aj keby čo! Moja mama, Katarína, v deň svojich menín sľubovala Vianoce na ľade. Ale tohtoročné Vianoce sú evidentne jedným z mála dôkazov toho, že aj rodičia sa môžu mýliť.
Keď som ťahala ten veľký ihličnatý strom do svojho bytíku, prišlo mi to trochu absurdné. Nie to, že som ho musela doslova objať, aby som ho zodvihla a tým pádom som sa stala prívrženkyňou objímačov stromov... Ale to, že vôbec ťahám do bytu ihličnatý strom. Veď to je už aká blbosť? Tiež mi príde absurdné, že sa úplne psychicky, fyzicky a ekonomicky zničím, aby som všetko nakúpila a hlavne dotiahla domov... Nehovoriac o vybaľovaní a odkladaní a o tom, ako mal sáčok s kilom kyslej kapusty z Miletičky niekde dierku a ako z bytíku odišla vôňa medovníkov a ihličia a nastúpila vôňa kapustová. Taktiež som si tento rok vymyslela, že upracem veci, ktoré človek v snahe uchovať si svoje duševné zdravie, normálne neupratuje. Hodinka na umytie kuchynskej linky zvnútra a hodinka na povysávanie knižníc sa zmenili na deň a pol umývania a vysávania a nebolo to preto, že som sa občas do nejakej knižky začítala. Vianočné sviatky prinášajú niekoľko absurdných zvykov, ale ja ich ľúbim aj s nimi. Ja som totálne vianočná. A potrebujem mať všetko „na porádečku“, ako každý rok. Som milovníčka tradícií! A keď niekto v októbri nadáva, že už sú v obchodných domoch stromčeky a vianočná výzdoba, mne to naopak vyhovuje. A som rada, že tí, ktorí chodia na víkendové rodinné prechádzky do Auparku, majú aspoň nejaký styk so stromami.
To je také to vianočné klišé – ponožky a papuče. Som presvedčená o tom, že keď sú ponožky pásikavé a papuče štýlové, vedia potešiť a že tí, ktorí zažili chronický zápal močáku sa isto týmto darom potešia. Keď som mala 5 rokov, dala som rodičom na prvý vianočný darček. Bol to obrázok s dvoma psíkmi a k nim báseň. Presne si pamätám, ako som písala ja neškoláčka písmenko za písmenkom, aby som sa nepomýlila, ako som dva poctivo nakreslené obrázky musela vyhodiť, pretože som v texte predsa len urobila chybu... Škoda, že mi nenapadlo najprv napísať text a až potom kresliť obrázok, ale zrejme už vtedy som vedela ako si skomplikovať život, keď je možnosť. Nakoniec som to dokázala: Dudo, Ňufo, dvaja psi, sánkujú sa dolu brehom každý deň asi.
Moji rodičia však na tie Vianoce skórovali. Veľmi som si na Vianoce priala Filipka – takú tú bábiku s mäkkým bruškom a klipkajúcimi očkami, ktorá vyzerá ako naozajstné bábätko. Ak toto číta môj brat, myslí, že som trápna, že tento príbeh zase vyťahujem, ale keď ja ho ľúbim. Aj príbeh, aj brata. Tie Vianoce som už rozbalila úplne všetky darčeky, ale Filipko medzi nimi nebol. A vtedy na mňa „naši“, teda v tom momente ešte iba „moji“ vytiahli po dlhom „zima, zima, teplo“ takú čudnú zarámovanú čiernobielu fotografiu s rozmazaným niečím uprostred. Vždy sa ma snažili slušne vychovať, ale s predstieraním pozitívneho vzťahu k abstraktnému umeniu mám problém doteraz. Bolo mi však včas vysvetlené, že ten obrázok je fotkou môjho brata, ktorý je v maminom brušku. Dostala som na Vianoce živého Filipka, ktorý bol priebežne aj Janko, aj Andrej, ale dnes vystupuje pod oficiálnym menom Ondro a neoficiálnym menom Tibor. Neviem, či sa dá dostať lepší dar, aj keď je pravda, že to čo sa potom narodilo, bolo dosť čudné. Síce to malo mäkké bruško (dnes to má už bruško tehličkové) a klipkajúce oči ako Filipko, ale napríklad to grckalo biele mlieko a mňa z toho vždy napínalo. Naši rodičia si celú akciu s názvom „odovzdávanie brata vo vianočnom balení“ nahrávali na magnetofón a ja na tej nahrávke plačem a smejem sa. Zároveň. Nie, neplakala som preto, že skončil môj jedináčkovský život, alebo preto, že by som si uvedomovala, že sa do mojej izby nasáčkuje čudný tvor, ktorý má významný dar – liezť mi šialene na nervy, netušila som, že s týmto vianočným darčekom zažijem obdobie mrchavých ťažôb, mordy a útrap. Plakala som od radosti. Tento vianočný darček som nikdy, na rozdiel od tých ostatných, neodložila do pivnice... Ale upozorňujem Ťa, milý brat Ondrej, že to ešte stále môžem urobiť...
Toto nie je Adopt your own alien commercial, toto je naozajstný Filipko!
Milí rodičia, nie týmto Vám nechcem naznačiť, že by som si opäť prosila na Vianoce nejakého súrodenca. Nie, len to nie!
Ak som Vás týmto darom inšpirovala... Musím Vás upozorniť, že niečo podobné už asi do Vianoc nestíhate... S prípravou niektorých vianočných darčekov je dobré začať už na jeseň. Ono je na tom celom asi dôležité to, aby sme sa z darčekov tohto typu vedeli tešiť stále. Aj keď už majú 23 rokov a prípadné vady. Ja sa teším.
Teším sa na všetkých mojich a na všetko vianočné! A tie tradície mám rada asi preto, lebo ma vrátia k môjmu malému ja. Tie vône, svetielka, koledy, rozprávky, prihorené puserlíky a čisté periny poznám už od malička a preto sa v nich aj dnes cítim bezpečne. Aj keď už niektoré veci nefungujú tak, ako zvykli... Že s nami nie je Dedulko s Batou a ani druhá babka Joja... Ale aj tak sa cítim bezpečne. Vždy si pri vianočnom stole uvedomím o čosi viac, ako počas bežných dní, že máme v nebi (alebo kdekoľvek, volajme to, ako chceme) úplne najúžasnejších anjelov strážnych.
Tak si tie Vianoce užite! Vraj sú Vianoce len o komercii a darčekoch. Jasné, že by mali byť o úplne iných hodnotách, ale ja fandím aj darčekom... A teším sa, ako si tie odo mňa budú tí moji rozbaľovať. Špeciálne veľmi rada darčekmi dojímam moju maminku, ktorá je dokonca pre moje potešenie schopná aj rozplakať sa! Ďakujem mami, že podporuješ moju radosť z darčekového citového vydierania : )
Tak teda! Krásne Vianoce, veľa ľúbenia sa a pokoja!
A pridávam najkrajšiu vianočnú pieseň zo sekcie moderné:
PS: v mojom článku Zmluvy láskové, som písala o kamarátke, ktorá sa ide rozvádzať. Jej manžel jej ako dôvod udal toto: nemá rada rýchle autá a horory! Na Vianoce som jej kúpila knižku „101 hororov, ktoré musíte vidieť“. Bude rada.
Autor: Kristína Farkašová
Páči sa Vám tento BLOG? Staňte sa našim fanúšikom.
pochádza z hereckej rodiny, ale vyštudovala dramaturgiu. zo začiatku písala hlavne scenáre no komediantská krv sa nezaprela a Kristína sa začala objavovať v divadle, seriáloch a neskôr sa postavila aj pred filmovú kameru. píše do časopisov, moderuje, spieva, maľuje naivné obrázky na textil a fotografuje. od roku 2004 hráva na doskách slovenského Radošinskeho naivného divadla, naštudovala hlavnú ženskú úlohu Ully v muzikály Producenti. hosťovala v pražskom Činoherním klubu, v slovenskej televízii sa prvýkrát objavila v seriály Rodinné tajomstvá, ktorý odštartoval slovenskú seriálovú tvorbu
NAJNOVŠIE ČLÁNKY:
Adriana Markovičová: Všetci sa raz stretneme v Star Treku21.03.2012 Podľa mňa je tá blonďavá Bardotka na omyle. Nie, nehovorím teraz o potrebe starať sa o psy, mačky, kozy a iné zvery, to, samozrejme treba. Ide skôr o ten jej slávny výrok – raz sa vraj všetci stretneme v jednej posteli. Je to inak.
Adriana Markovičová: Krstný otec by si nemal kupovať pomaranče06.03.2012 Niežeby mal na ne alergiu, to nie. Naopak, pomaranče sú veľmi zdravé. Obsahujú vitamín C, kvercertín, provitamín A a kyselinu listovú. Keď vás potom Tattagliovci rozstrieľajú na rešeto, umriete veľmi zdraví. Aj s tými antioxidantmi v krku.
Veronika z Plamienka: Ako čeliť vlastným stratám05.03.2012 V minulom roku som mala vzácnu príležitosť stať sa jedným z dobrovoľníkov v Dennom centre Plamienok n.o., ktorí majú pomáhať s program pre deti, ktoré stratili súrodenca. Súčasťou mojej prípravy bol aj kurz s názvom Sprevádzanie rodín v smútení.
Karin Krausová: Literatúra nie je dobrá alebo zlá...05.03.2012 ...je iba čítaná, alebo nečítaná. Ako čitateľka toho, čo nám kedysi ponúkali kníhkupectvá ako "dobrú" literatúru, som si urobila pár záverov. Len tak pre seba. Keď som to potom nesmelo konfrontovala s priateľmi, zistila som, že v tom nie som sama.
Samo Marec: Spomienka na holokaust a iné príjemné veci16.01.2012 Existuje jedna konkrétna výhoda toho, ak sa voláte Samuel. Raz za čas, na špecifických miestach a pri špeciálnych príležitostiach, sa vám môže stať, že vás neznámy človek obdarí pohľadom, ktorý by dobrý konšpiračný teoretik označil za spiklenecký...
Kristína Farkašová: Vianoce23.12.2011 Vonku zúri skorá jar, na dvore mi kvitnú kríky, no ja otvorím dvere svojho bytíku, vojdem a okrem mojej psice na mňa skočí vôňa medovníkov a ihličia. A ja viem, napriek jarnému vánku, že u mňa budú Vianoce aj keby čo!
Karin Krausová: Biely balet04.12.2011 Nedá mi, aby som si do „bieleho baletu“, a tým nemám na mysli našich futbalistov, nerypla opäť. Biely balet ich nazývam už nejaký ten čas, pretože naše zdravotníctvo pripomína pekných pár rokov umierajúcu labuť Piotra Iljiča Čajkovského.
Dorka Nvotová: U holiča28.11.2011 Klep, klep, klep. Puk. Prááááááásk. Nepálsky kaderník indického pôvodu mi potom, čo ma ostrihal, dáva masáž hlavy. Ťuk-ťuk. Hánky a prstové kĺby mu praskajú, keď mi nimi klepká po hlave. Vysvetľujem mu, že ten trik s praskaním stavcov nemám rada.
Oľga Feldeková: Plán B21.11.2011 Poznám autentický príbeh manželov, hovorme im Jozef a Mária. Jozef pred vojnou ťažko pracoval hlboko pod zemou v bani vo Francúzsku. Takmer nejedol, aby našetril peniaze. Chcel sa oženiť s Máriou vo svojej domovine. Ako si predsavzal, tak aj spravil.
Jozef Banáš: Zbabelci18.11.2011 Predstavujem si ako asi vyzerá tvár niektorého z tých zbabelcov, ktorí na mňa anonymne brýzgajú. Už roky mám sen, že sa nájde aspoň jeden, ktorý vyjde zo svojej anonymity a ukáže mi tvár.
Samo Marec: Ako sme čítali Kurta Vonneguta15.11.2011 Neboli sme normálni, čo, ako zisťujem, predznamenáva moju snahu byť normálny, ktorá sa tiahne doterajším životom a je zatiaľ neúspešná.
Predajňa Gorila.sk prijíma platby cez:
Potrebujete pomoc?
Vaše konto
Platby a doručenie
Ste tu prvýkrát? Kliknite sem a dozviete sa, ako nakupovať na Gorila.sk.