| |
Gorila Blog
Andrea Coddington: „Život je radostná spoluúčasť na zázraku bytia.“| Autor: Andrea Coddington |
Veľkosť písma: [+]
[-] | Uverejnené: 20.12.2011 04:43 (pred 522 dňami) |
Mal svojský humor a ešte raz, asi už naposledy, zaplnil námestia. So všetkým, čo k tomu neodmysliteľne patrí: sviečkami, kľúčmi, zástavami a úctou. Vo svete ho uznávali najmocnejší a doma zatracovali aj tí, ktorí mu nesiahali ani po členky štýlovo odhalené v jeho klasických trojštvrťových nohaviciach. Bol disidentom, politikom, prezidentom, ale chcel, aby si ho ľudia pamätali hlavne ako autora divadelných hier.  Odcházení, pane prezidente... Nemienim obraňovať jeho politické rozhodnutia, amnestie alebo polemizovať nad tým, čo urobil dobre a čo zle. Som len jednou z miliónov občanov tohto sveta, ktorá pri mene Václav Havel celkom presne vie o koho ide… a neviem, či sa jeho formátu vôbec niekto z politikov z porevolučných, postkomunistických krajín vyrovná. Súhlasím, že v spoločnosti stále panuje dusno a blbá nálada a jeho smrť vyvolala priam hystériu: spomienkovú vo svete, úctivú v Česku a nejakú pračudesnú na Slovensku. Chcem si ho pripomenúť nielen preto, že bol aj mojim prezidentom, ktorý bol proti rozdeleniu federácie. Československo už neexistuje. Nemá zmysel si nahovárať, že sa nič nestalo. Ale aj preto, že sa mi páčil jeho idealizmus, nenáboženská duchovnosť, plachý úsmev, hrozné vlasy, na prstoch pískajúca manželka a to, že sa po Pražskom hrade premával na kolobežke. Chcem si uctiť pamiatku veľkého Európana, ktorého označujú za slobodomurára, templára, ilumináta aj preto, že vo svojej krehkej osobe a silnej osobnosti spojil pre mnohých nepredstaviteľné. Riešil s prezidentmi, dovolenkoval u kráľov, vtipkoval a priatelil sa s dalajlámom, pobozkal prsteň pápežovi, nechal sa fotografovať so židovskou kipou na hlave a po milovanej Prahe sa prechádzal sám, nenápadne a bez ochranky. Keď ho niekto spoznal, potichu, bez teátra, povedal: „No jo, jsem to já.“ Verím, že by sa smial nad tým, ako si ho mýlia s Václavom Klausom. Aj keď faux pas ekvádorského denníka označili za „nemiestny trapas“. Presne tak, ide len o uhol pohľadu, povznesenie sa nad malichernosti a vedomosť, že život je radostná spoluúčasť na zázraku bytia. Zomrel pokojne, v spánku, slobodný a v nádeji, stave ducha, ktorý dáva zmysel nášmu životu. Autor: Andrea Coddington
|
 |
| Páči sa Vám tento BLOG? Staňte sa našim fanúšikom. |
|
 Vytlačiť článok
|  Poslať na email
Zdieľaj na Facebooku  Twitter  Vybrali.SME
 Komentáre k článku
 Daniela (Bratislava) | 21.Decembra 2011 | 04:43 (520 days)
Ďakujem za tento blog. Po tom všetkom, ako na Slovensku ľudia reagujú na Václava Havla, je to balzam na moju dušu.
Zuzana (Košice) | 13.Januára 2012 | 01:37 (497 days)
Krásne to napísala Andrea, ďakujem za to!
Ak chcete komentovať aj Vy, je potrebné byť prihlásený. Kliknite sem!Permalink: (Permanentný odkaz na článok)
http://www.gorila.sk/clanok-1721/andrea_coddington_zivot_je_radostna_spoluucast_na_zazraku_bytia
© 2013 Beyond Media s.r.o. Gorila.sk je on-line magazín spoločnosti Beyond Media s.r.o.
Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich spoločnosť. Spravodajská licencia vyhradená. | |
Andrea Coddington
je šarmantná žurnalistka a spisovateľka. vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. novinárčine sa profesionálne venovala vo viacerých slovenských médiách. v roku 2002 odišla do New Yorku ako zahranično-politická spravodajkyňa. žurnalistika je jej vášňou a koníčkom. jej prvý úspešný román Mal to byť pekný život vyšiel v roku 2009. Andreina intímna spoveď o živote plnom prekvapení, jeho daroch, úderoch, láske a šťastí je napínavou cestou jedným obyčajným ľudským osudom. jej vlastným. ani pri druhom románe Židovka sa v nej nezaprela reportérka, ktorá čitateľa poláska, vtiahne do deja a reálií, ale aj udrží v napätí. Andrea pochádza z Radošiny a momentálne žije v New Yorku
Adriana Markovičová: Všetci sa raz stretneme v Star Treku 21.03.2012
Podľa mňa je tá blonďavá Bardotka na omyle. Nie, nehovorím teraz o potrebe starať sa o psy, mačky, kozy a iné zvery, to, samozrejme treba. Ide skôr o ten jej slávny výrok – raz sa vraj všetci stretneme v jednej posteli. Je to inak.
|
| 
Adriana Markovičová: Krstný otec by si nemal kupovať pomaranče 06.03.2012
Niežeby mal na ne alergiu, to nie. Naopak, pomaranče sú veľmi zdravé. Obsahujú vitamín C, kvercertín, provitamín A a kyselinu listovú. Keď vás potom Tattagliovci rozstrieľajú na rešeto, umriete veľmi zdraví. Aj s tými antioxidantmi v krku.
|
| 
Veronika z Plamienka: Ako čeliť vlastným stratám 05.03.2012
V minulom roku som mala vzácnu príležitosť stať sa jedným z dobrovoľníkov v Dennom centre Plamienok n.o., ktorí majú pomáhať s program pre deti, ktoré stratili súrodenca. Súčasťou mojej prípravy bol aj kurz s názvom Sprevádzanie rodín v smútení.
|
| 
Karin Krausová: Literatúra nie je dobrá alebo zlá... 05.03.2012
...je iba čítaná, alebo nečítaná. Ako čitateľka toho, čo nám kedysi ponúkali kníhkupectvá ako "dobrú" literatúru, som si urobila pár záverov. Len tak pre seba. Keď som to potom nesmelo konfrontovala s priateľmi, zistila som, že v tom nie som sama.
|
| 
Samo Marec: Spomienka na holokaust a iné príjemné veci 16.01.2012
Existuje jedna konkrétna výhoda toho, ak sa voláte Samuel. Raz za čas, na špecifických miestach a pri špeciálnych príležitostiach, sa vám môže stať, že vás neznámy človek obdarí pohľadom, ktorý by dobrý konšpiračný teoretik označil za spiklenecký...
|
| 
Kristína Farkašová: Vianoce 23.12.2011
Vonku zúri skorá jar, na dvore mi kvitnú kríky, no ja otvorím dvere svojho bytíku, vojdem a okrem mojej psice na mňa skočí vôňa medovníkov a ihličia. A ja viem, napriek jarnému vánku, že u mňa budú Vianoce aj keby čo!
|
| 
Andrea Coddington: „Život je radostná spoluúčasť na zázraku bytia.“ 20.12.2011
Mal svojský humor a ešte raz, asi už naposledy, zaplnil námestia. So všetkým, čo k tomu neodmysliteľne patrí: sviečkami, kľúčmi, zástavami a úctou.
|
| 
Karin Krausová: Biely balet 04.12.2011
Nedá mi, aby som si do „bieleho baletu“, a tým nemám na mysli našich futbalistov, nerypla opäť. Biely balet ich nazývam už nejaký ten čas, pretože naše zdravotníctvo pripomína pekných pár rokov umierajúcu labuť Piotra Iljiča Čajkovského.
|
| 
Dorka Nvotová: U holiča 28.11.2011
Klep, klep, klep. Puk. Prááááááásk. Nepálsky kaderník indického pôvodu mi potom, čo ma ostrihal, dáva masáž hlavy. Ťuk-ťuk. Hánky a prstové kĺby mu praskajú, keď mi nimi klepká po hlave. Vysvetľujem mu, že ten trik s praskaním stavcov nemám rada.
|
| 
Oľga Feldeková: Plán B 21.11.2011
Poznám autentický príbeh manželov, hovorme im Jozef a Mária. Jozef pred vojnou ťažko pracoval hlboko pod zemou v bani vo Francúzsku. Takmer nejedol, aby našetril peniaze. Chcel sa oženiť s Máriou vo svojej domovine. Ako si predsavzal, tak aj spravil.
|
| 
Jozef Banáš: Zbabelci 18.11.2011
Predstavujem si ako asi vyzerá tvár niektorého z tých zbabelcov, ktorí na mňa anonymne brýzgajú. Už roky mám sen, že sa nájde aspoň jeden, ktorý vyjde zo svojej anonymity a ukáže mi tvár.
|
| 
Samo Marec: Ako sme čítali Kurta Vonneguta 15.11.2011
Neboli sme normálni, čo, ako zisťujem, predznamenáva moju snahu byť normálny, ktorá sa tiahne doterajším životom a je zatiaľ neúspešná.
|
|
|
|
|
02/3300-2333 (Po-Pia 10:00-18:00)
