| |
Gorila Blog
Karin Krausová: Netočte hlúpe seriály| Autor: Karin Krausová |
Veľkosť písma: [+]
[-] | Uverejnené: 22.09.2011 05:34 (pred 605 dňami) |
Som milovníkom literatúry, aj keď sci-fi práve nemusím. Mám však prehľad. Posledné štyri istoty – Paul Hoffman, Metro 2034 – Dmitry Glukhovskij, Súženie – Lauren Kateová. Posledné horúce novinky z tejto kategórie. Ani zďaleka sa nechytajú na toto. Ležíte v nemocnici proti svojej vôli. Stala sa vám nehoda alebo vás zradilo zdravie. Pozeráte mlčky do plafónu nemocničnej izby a z vašich úvah o živote vás preberie vrzgot otvárajúcich sa dverí. Vojde mladý lekár, lekárka. S úsmevom na perách zamieri rovno k vám. Jemne odhrnie váš paplón, chytí vás za ruku a prisadne si: „Dobrý deň, volám sa Štefan. Som váš ošetrujúci lekár. Ako sa cítite? Porozprávame sa...“ Že si nespomínate na niečo také a pritom ste boli v nemocnici minulý týždeň? Pred polrokom? Odviezli ste tam svoju mamu, dcéru a o ničom takom sa nezmienili? Neexistuje! Veď si len vybavte seriál klinika Grace, Pohotovosť alebo niektoré diely toľko sledovanej markízáckej Ordinácie v ružovej záhrade. Aj napríklad dnes. Doktorka Páleníková: „Zavolajte mi, keby sa čokoľvek dialo s tým malým pacientom. Aj o štvrtej ráno.“ Tak na toto sa nechytajú ani tie najväčšie sci-fi príbehy v dejinách literatúry ako takej. Pred týždňom mala moja kamoška vážny neurologický problém. Urobili jej CT-čko a magnetickú rezonanciu. Nechali ju čakať vyše hodiny na chodbe, kým konečne prišla pani doktorka. Otrlá, otrávená, patrične finančne neohodnotená, s lekárskym diplomom vo vrecku. „Chcete tu ostať?“ „????!“ „Nemusíte, ak nechcete.“ „Ja nedokážem posúdiť svoj stav, pani doktorka. Čo keď sa mi to zhorší?“ kamoške sa tisli do očí slzy. „Jasné, že sa to môže zhoršiť.Čo ste si mysleli? Ale ak tu nechcete ostať, stačí podpísať reverz.“ „Ostanem,“ utrela si oči. „Ako chcete. V ktorej ste poisťovni? Kartičku máte?“ „Dala som sestričke,“ už si neutierala slzy. Padali na stôl vedľa výkazov, hlásení a štatistík. „Dovolíte?“ anjel v bielom plášti nervózne odsunul tú kopu papierov. „Viete koľko je s tým roboty? Ja to za taký plat nebudem prerábať znova.“ Prijali ju na oddelenie. Kanylu, ktorú jej zaviedli do žili jej vybrali až na piatu urgenciu, napriek oznámeniu, že „hneď" príde sestrička a urobí to. Ranná vizita sa diametrálne líšila od tej z Ordinácie v ružovej záhrade. Lekár s chorobopismi v rukách, bez sestričky, preletel formálnymi otázkami všetky tri pacientky na jej izbe. Stihli mu v tej rýchlosti spadnúť na zem a len Pán Boh vie, či tie lekárske správy vrátil do tých správnych obalov. Ležala tam týždeň. Za celý ten čas nevošiel do jej izby žiadny usmievajúci sa „Štefan" a po prepustení nemala ani tušenie kto bol jej ošetrujúci lekár. Či ten nemotora s tými chorobopismi, alebo ten vysoký čierny, ktorý neodpovedal ani na pozdrav. A sestričky? Hm... Keď ani na tretiu prosbu o lyžičku pre staršiu pani ktorej bez slova položili tácku s obedom na nočný stolík sa nedialo nič, prvýkrát sa za celý ten týždeň moja kamoška usmiala. Stará pani si vytiahla zubnú kefku a zjedla vďaka nej aspoň zemiakovú kašu. Ani nie tak úsmevné ako tragické. Dobrý deň, volám sa tak a tak. Ako sa cítite Eva, Mária, Jana, Tomáš, sa v našich nemocniciach nekoná. Prvé dve slová od zdravotníckeho personálu na všetkých oddeleniach a vo všetkých našich nemocniciach sú ako cez kopirák. KARTIČKA POISTENCA. Bez nej totiž neexistujete. Každý „obvoďák" u ktorého sa ocitnete s nádchou, horúčkou alebo bolesťami hlavy, sa vám najprv posťažuje. Papiere, výkazy, limity poisťovní, slabé finančné ohodnotenie. Sedíte a počúvate. S nádchou, horúčkou, bolesťami hlavy a premýšľate. Čo ja s tým predsa mám??? Som iba chorý!!! Lekárska etika, slušnosť, profesionalita a elementárna ľudskosť sa postupne vytratili z nášho zdravotníctva. Od lekárov až po sanitárov. A vy chcete vyššie platy??? Aj my, pacienti, potom niečo chceme! Autor: Karin Krausová
|
 |
| Páči sa Vám tento BLOG? Staňte sa našim fanúšikom. |
|
Vytlačiť článok
| Poslať na email
Zdieľaj na Facebooku Twitter Vybrali.SME
Komentáre k článku
A (B) | 22.Septembra 2011 | 12:57 (605 days)
Amen!!!
suge | 22.Septembra 2011 | 04:05 (605 days)
Satisfaktívny kúštik prózy, vďaka. Ako zdravotník sa môžem iba zasmiať a skonštatovať, že to určite nebolo o mne. Aký neskutočne dobrý pocit, ktorý trvá. Možno až do ďalšej výplaty.
Mária Hofericová (Považská Bystrica) | 18.Októbra 2011 | 03:37 (579 days)
Do istej miery si za to môžeme sami. Veď aj moji príbuzní nosia kávičky, kvetinky, slivovičku a teraz sa zamyslime, či sme si to vari sami nespôsobili, keď si dovolíme prísť s obyčajnou chorobou.
monatrix (Bratislava) | 5.Novembra 2011 | 04:18 (561 days)
Nech sa paci - vystudujte medicinu a ukazte narodu ako sa to robi! Do toho! Vsetci cakame na vas mily pristup, obetavost a chapavost. Vlastne je zvlastne ze ste si to hned nevybrali s tak obdivuhodnou davkou empatie. Kde su vsetci ti ludia co vedia ako inak by sa to malo robit. Preco nestuduju? Preco nepracuju v zdravotnictve? Preco vsetci co medicinu skoncili su necitlivi a arogantni a zvysok naroda, ktori ma uplne ine charakteristiky robi nieco ine????
Ironman (selice) | 22.Novembra 2011 | 03:26 (544 days)
Mám tu skusenosť,že lekari,česť výnimkám,a tých je ako šafránu,závidia hlavne klokanom,pretože majú väčšie vačky ako oni sami.Tam by sa dobre pchali úplatky.Som z tých čo neveria tomu,že po zvýšení platu lekárom,sa budú k pacientom stavať milšie.To čo robia teraz,je obyčajné vydieranie spoločnosti.Ak im ustúpia teraz o rok o dva si to zopakujú znovu.Slovenský štát je predsa v ich očiach dojná krava.Preto nechceli transformáciu nemocníc.Tam by museli byť aj výsledky.Neprejde týžden,aby sme nepočuli alebo nečítali,že tam a tam zase zomrel relatívne mladý alebo zdravý pacient pri banálnom zákroku.Kto si myslí,že toto zmizne len tým že sa lekárom pridá je úplný somár.Zo zlého lekára nespraví špecialistu ani milion eur,a u svedomitého sú peniaze na druhom či ikstom mieste.U človeka peniaze kvalitu nerobia.Peniaze človeka len pokazia,a lekárov zvlášť!!!!!!
Ak chcete komentovať aj Vy, je potrebné byť prihlásený. Kliknite sem!Permalink: (Permanentný odkaz na článok) http://www.gorila.sk/clanok-1676/karin_krausova_netocte_hlupe_serialy © 2013 Beyond Media s.r.o. Gorila.sk je on-line magazín spoločnosti Beyond Media s.r.o.
Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich spoločnosť. Spravodajská licencia vyhradená. | |
Karin Krausová

narodila sa v Košiciach, kde vyštudovala Prírodovedeckú fakultu UPJŠ. písať začala prednedávnom. ako jediná zo všetkých autorov, uverejnených v knihe Poviedky o nevere, ktoré vyšli v minulom roku vo vydavateľstve Evitapress, má v knihe publikované dve poviedky. Spomínaná kniha zožala veľký úspech najmä u ženského čitateľského publika. jej debutovou knihou je Márnivá sezóna a na jeseň tohto roka jej vychádza román Vesmír je ženatý. Karin veľmi rada a pravidelne číta blogy a tak sa po literárnych úspechoch pustila aj do ich písania
Adriana Markovičová: Všetci sa raz stretneme v Star Treku 21.03.2012
Podľa mňa je tá blonďavá Bardotka na omyle. Nie, nehovorím teraz o potrebe starať sa o psy, mačky, kozy a iné zvery, to, samozrejme treba. Ide skôr o ten jej slávny výrok – raz sa vraj všetci stretneme v jednej posteli. Je to inak.
|
|
Adriana Markovičová: Krstný otec by si nemal kupovať pomaranče 06.03.2012
Niežeby mal na ne alergiu, to nie. Naopak, pomaranče sú veľmi zdravé. Obsahujú vitamín C, kvercertín, provitamín A a kyselinu listovú. Keď vás potom Tattagliovci rozstrieľajú na rešeto, umriete veľmi zdraví. Aj s tými antioxidantmi v krku.
|
|
Veronika z Plamienka: Ako čeliť vlastným stratám 05.03.2012
V minulom roku som mala vzácnu príležitosť stať sa jedným z dobrovoľníkov v Dennom centre Plamienok n.o., ktorí majú pomáhať s program pre deti, ktoré stratili súrodenca. Súčasťou mojej prípravy bol aj kurz s názvom Sprevádzanie rodín v smútení.
|
|
Karin Krausová: Literatúra nie je dobrá alebo zlá... 05.03.2012
...je iba čítaná, alebo nečítaná. Ako čitateľka toho, čo nám kedysi ponúkali kníhkupectvá ako "dobrú" literatúru, som si urobila pár záverov. Len tak pre seba. Keď som to potom nesmelo konfrontovala s priateľmi, zistila som, že v tom nie som sama.
|
|
Samo Marec: Spomienka na holokaust a iné príjemné veci 16.01.2012
Existuje jedna konkrétna výhoda toho, ak sa voláte Samuel. Raz za čas, na špecifických miestach a pri špeciálnych príležitostiach, sa vám môže stať, že vás neznámy človek obdarí pohľadom, ktorý by dobrý konšpiračný teoretik označil za spiklenecký...
|
|
Kristína Farkašová: Vianoce 23.12.2011
Vonku zúri skorá jar, na dvore mi kvitnú kríky, no ja otvorím dvere svojho bytíku, vojdem a okrem mojej psice na mňa skočí vôňa medovníkov a ihličia. A ja viem, napriek jarnému vánku, že u mňa budú Vianoce aj keby čo!
|
|
Andrea Coddington: „Život je radostná spoluúčasť na zázraku bytia.“ 20.12.2011
Mal svojský humor a ešte raz, asi už naposledy, zaplnil námestia. So všetkým, čo k tomu neodmysliteľne patrí: sviečkami, kľúčmi, zástavami a úctou.
|
|
Karin Krausová: Biely balet 04.12.2011
Nedá mi, aby som si do „bieleho baletu“, a tým nemám na mysli našich futbalistov, nerypla opäť. Biely balet ich nazývam už nejaký ten čas, pretože naše zdravotníctvo pripomína pekných pár rokov umierajúcu labuť Piotra Iljiča Čajkovského.
|
|
Dorka Nvotová: U holiča 28.11.2011
Klep, klep, klep. Puk. Prááááááásk. Nepálsky kaderník indického pôvodu mi potom, čo ma ostrihal, dáva masáž hlavy. Ťuk-ťuk. Hánky a prstové kĺby mu praskajú, keď mi nimi klepká po hlave. Vysvetľujem mu, že ten trik s praskaním stavcov nemám rada.
|
|
Oľga Feldeková: Plán B 21.11.2011
Poznám autentický príbeh manželov, hovorme im Jozef a Mária. Jozef pred vojnou ťažko pracoval hlboko pod zemou v bani vo Francúzsku. Takmer nejedol, aby našetril peniaze. Chcel sa oženiť s Máriou vo svojej domovine. Ako si predsavzal, tak aj spravil.
|
|
Jozef Banáš: Zbabelci 18.11.2011
Predstavujem si ako asi vyzerá tvár niektorého z tých zbabelcov, ktorí na mňa anonymne brýzgajú. Už roky mám sen, že sa nájde aspoň jeden, ktorý vyjde zo svojej anonymity a ukáže mi tvár.
|
|
Samo Marec: Ako sme čítali Kurta Vonneguta 15.11.2011
Neboli sme normálni, čo, ako zisťujem, predznamenáva moju snahu byť normálny, ktorá sa tiahne doterajším životom a je zatiaľ neúspešná.
|
|
|
|
|